Legendárni manželia Zátopkovci by oslavovali storočnicu
Len máloktorý manželský pár sa toľkou symbiózou zapísal do svetových športových dejín. Nielenže mali manželia Emil a Dana Zátopkovci spoločného koníčka a zároveň povolanie, čo bola vrcholová atletika, ale zároveň sa obaja narodili v ten istý deň rovnakého roku. Nedožité 100. výročie ich narodenia si pripomíname v pondelok 19. septembra.
Blízky vzťah s Emilom a Danou Zátopkovcami mal aj slovenský boxer Ján Zachara. Zátopkovci i Zachara dosiahli najväčšie úspechy kariéry na olympijských hrách 1952 v Helsinkách, kde všetci získali zlaté medaily. Emil hneď tri – na 5000, 10 000 m i v maratóne, Dana v oštepe a Zachara v boxe.
Zátopkovci mali viaceré spoločné výročia
„Ako človek bol Emil vynikajúci, nemal rád hodnosti, ktoré dirigovali,“ priblížil Ján Zachara na premiére filmu Zátopek svojho kamaráta. „Bol veľmi priateľský, aj jeho manželka Danka. Ak niekde boli a mali čo i len trocha voľného času, už spievali tie svoje moravské pesničky. Boli úžasne spoločenskí, nebolo na nich vidieť nejakú veľkosť, na ktorú si mohli potrpieť. Smolu mali v tom, že nemali detičky.“
Okrem dátumov narodenia Zátopkovcov spájajú aj ďalšie spoločné výročia. Manželský sľub spečatili v deň svojich 26. narodenín 19. septembra 1948. V rovnaký deň aj rok - 24. júla 1952, manželia získali aj zlaté medaily na OH vo fínskych Helsinkách. Ich manželstvo sa stalo zväzkom výnimočných športovcov a ľudí, ktorým boli blízke olympijské myšlienky a hodnoty. Prekonali nielen príkoria zo strany komunistického režimu po roku 1968, ale zmierili sa aj s tým, že nemohli mať potomkov.
Zátopková zomrela 13. marca 2020 vo veku 97 rokov. Jej manžel Emil sa tohto veku nedožil. Nezabudnuteľný vytrvalec zomrel 21. novembra 2000 vo veku 78 rokov.
Emil Zátopek s prezývkami Emil Hrozný či Česká lokomotíva
Emil Zátopek sa narodil 19. septembra 1922 v Kopřivnici. Bežecký talent prvýkrát predviedol v roku 1941 ako študent priemyselnej školy v Zlíne. Behával trate 800 a 3000 m. Postupne si vybudoval dnes už legendárny tréningový program, ktorý sa stal základom jeho úspechov. Aj jeho bežecký štýl sa líšil od toho, ako behávali jeho súperi.
Otáčal hlavou, tvár mal pokrivenú námahou, za čo si vyslúžil prezývku Emil Hrozný, alebo Česká lokomotíva. Už od roku 1945 dosahoval jeden úspech či rekord za druhým. Osemkrát (1945, 1946, 1947, 1948, 1950, 1952, 1953, 1954) bol majstrom Československa v behu na 5000 m a dvakrát (1952, 1953) na 10 000 m. Štyrikrát triumfoval na OH. Prvýkrát v roku 1948 v Londýne na 10 000 m trati. Tri zlaté medaily (5000 m, 10 000 m, maratón) si odniesol z OH v Helsinkách.
V behu na 10 000 m sa majstrom Európy stal v rokoch 1950 a 1954. Na 5000 m trati získal titul majstra starého kontinentu v roku 1950. Okrem toho utvoril striedavo na rôznych tratiach 18 svetových rekordov.
Život po kariére
Športovú kariéru ukončil v roku 1958, keď začal pracovať na ministerstve obrany na oddelení telesnej prípravy. Ani športové úspechy a hodnosť plukovníka ho nezachránili pred politickými perzekúciami po roku 1968. Prepustili ho z armády. Počas normalizácie pracoval do roku 1976 ako geologický robotník. Potom pôsobil na dokumentačnom oddelení vtedajšieho Československého zväzu telesnej výchovy.
V roku 1975 Zátopek získal ako prvý československý športovec Cenu Pierra de Coubertina, udeľovanú Medzinárodným výborom pre fair play pri UNESCO. Predstavitelia Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) mu posmrtne udelili Zlatý rad za zásluhy, ktorý prevzala 6. decembra 2000 vdova Zátopková. Od roku 2009 stojí v parku Olympijského múzea vo švajčiarskom Lausanne bronzová socha legendárneho vytrvalostného bežca.
Dana Zátopková bola výborná oštepárka
Olympijská víťazka v hode oštepom Zátopková, rodená Ingrová, sa narodila 19. septembra 1922 vo Fryštáte (dnes Karviná). Najprv sa venovala hádzanej. V roku 1949 sa dokonca stala s vtedajším tímom Slováckej Slavie aj hádzanárskou majsterkou Československa. V roku 1948 na londýnskych OH skončila v hode oštepom siedma. O štyri roky neskôr v roku 1952 si z helsinských OH odniesla zlato. Okrem olympijského zlata má aj striebro, ktoré si priniesla z OH v roku 1960 v Ríme.
Zátopková dosiahla počas kariéry v rozmedzí rokov 1947-1960 trinásť titulov majsterky Československa. V rokoch 1954 až 1958 sa stala majsterkou Európy. Druhý titul majsterky Európy okorenila aj svetovým rekordom 55,73 m. Športovú kariéru ukončila v roku 1962, venovala sa trénerstvu. V rokoch 1964-1980 pracovala ako ústredná trénerka vrhov pri vtedajšom československom atletickom zväze a v rokoch 1960-1972 bola aj členkou ženskej komisie IAAF.
Oštepárku ocenila v roku 2009 Európska atletická asociácia (EAA) za jej prínos k rozvoju českej atletiky. Olympijskej víťazke a bývalej svetovej rekordérke vystavila diplom v rámci projektu "Women's Leadership Award" (Cena pre ženu vo vedúcom postavení). V roku 2016 jej vyšla kniha spomienok „Náš život pod pěti kruhy“.
