Zemiaková medaila má pre Jána Volka cenu zlata
Je halovým majstrom Európy na 60 m, v tejto disciplíne má z kontinentálnych šampionátov aj striebro a bronz, avšak na vrchole úspechov Jána Volka pravdepodobne bude 4. miesto zo šprintu na 100 m na majstrovstvách Európy v Mníchove. Medaila nebola ďaleko, ale aj zemiakovú priečku berie najrýchlejší Slovák ako zlatú.
K viacerým prírastkom prvý, pridal Ján Volko v Mníchove ďalší. Stal sa premiérovým slovenským finalistom v šprinte na 100 m na majstrovstvách Európy.
„Ani neviem, čo sa to vlastne stalo. Asi pri mne stáli všetci anjeli a dopredu ma tlačil celý môj tím, rodina a asi aj všetci, ktorí ma podporovali. To, čo prežívam sa nedá opísať slovami. Toto je pocit, keď má zemiaková medaila cenu zlata,“ rozplýval sa v prvej reakcii pre web Slovenského atletického zväzu rozcítený Ján Volko. „Je to jeden z mojich najcennejších výsledkov v kariére, ak vôbec nie najcennejší. Medaila síce nebola ďaleko, ale človek musí byť skromný. Keby mi niekto pred šampionátom povedal, že na stovke skončím štvrtý, asi by som sa len schuti zasmial a spýtal by som sa ho, aký mal deň a či si veľmi nevymýšľa. Som maximálne spokojný a šťastný. Tento úspech budem asi ešte veľmi, veľmi dlho spracovávať.“
Po rozbehu spadol z Volka desaťkilový batoh
Už postup do finále bol pre Jána Volka veľkým úspechom. Doteraz sa mu prebojovať medzi najlepšiu osmičku na kontinentálnom šampionáte pod holým nebom nepodarilo. Jeho maximom boli 13. miesta na 100 i 200 m na ME 2018 v Berlíne. V semifinále však vyrovnal svoj slovenský rekord 10,13. V nočnom finále na Olympijskom štadióne v Mníchove bojoval, v tesnom súboji prehral súboj o bronz s britským mladíkom Azuom o 3 stotiny sekundy, keď finišoval za 10,16.
„Už z postupu do semifinále som sa tešil, lebo som si splnil cieľ, s ktorým som na ME cestoval – bežať aspoň raz v semifinále. Dosiahol som kvalitný čas 10,22 a aj na môj bežecký prejav sa dalo pozerať. Po rozbehu zo mňa ako keby spadol desaťkilový batoh plný otáznikov a neistoty, ktorý som so sebou ťahal. Štvrté miesto je naozaj úžasné!“ hovoril v rozhovore pre web Slovenského atletického zväzu Ján Volko.
Svoj finálový beh a tesnú prehru v súboji o bronz bude ešte 25-ročný zverenec dua Naďa Bendová, Róbert Kresťanko analyzovať a rozoberať. Tie tri stotinky na Azua možno podľa vlastných slov mohol stratiť na štarte.
„Tri stotinky nie sú veľa, ale nesmútim. Pre mňa má táto zemiaková medaila cenu zlata. Vôbec ma netrápi, že som štvrtý a aj z tohto umiestenia sa teším, ako sa len najviac dá. Som maximálne spokojný. Áno, tri stotinky nie sú veľa, medaila nebola ďaleko, ale dnes to jednoducho malo byť takto. Štvrté miesto však beriem všetkými desiatimi,“ pridal postreh.
Pomohlo aj nešťastné svalové zranenie
Štvrté miesto v Mníchove sa podľa Jána Volka vyrovná aj zlatu na 60 m z halových ME v Glasgowe. V Bavorsku sa k pódiu priblížil v konkurencii celej európskej špičky, z ktorej niektorí vynechávajú počas zimy halu.
Táto sezóna sa pre Volka nevyvíjala ideálne. Po májovom zranení ľavého stehenného svalu sa vrátil do súťažného kolotoča v závere júna na slovenskom šampionáte v Trnave. Vynechal aj majstrovstvá sveta v americkom Eugene. Sústredil sa na ME v Mníchove a úspech sa po koncentrácii dostavil. Všetkým ukázal, že ešte ho nehodno odpisovať. Aj on sám v predošlých mesiacoch váhal, ako sa bude odvíjať jeho ďalšia kariéra.
„Možno to bude znieť zvláštne, ale – paradoxne – asi mi pomohlo aj to nešťastné svalové zranenie na konci mája. Vďaka tomuto problému sme sa dostali ďalej, spoznali sme nových ľudí, začali sme využívať v príprave nové veci a mnoho vecí sme prekopali. Netvrdím, že som uspel iba vďaka tejto zmene. Po mojom zranení sme sa ocitli na križovatke: trénerka i ja sme mali sto chutí zabaliť to. Boli sme zúfalí a smutní, lebo štvrtý rok za sebou nastala rovnaká situácia. Zranil som sa v najnevhodnejšej chvíli. Našťastie Boh, alebo ktosi tam hore, nám do cesty postavil úžasných ľudí, vďaka ktorým sme to nevzdali a bojovali ďalej,“ priznal pre web SAZ štvrtý najrýchlejší Európan.
Ján Volko pobeží ešte v Mníchove 200 m
Pred Mníchovom ho nabudil testovací tréning na 60, 90 a 120 m. S trénerkou Naďou Bendovou bol optimista. Veril, že by mohol opäť raz bežať pod 10,20 s. Na staručkom Olympijskom štadióne sa mu to podarilo v semifinále i vo finále. V oboch behoch sa vyrovnal aj s hendikepom prvej dráhy, skoncentroval sa na svoje výkony a prekvapil slovenskú športovú komunitu i sám seba.
Na európskom šampionáte v Mníchove ho ešte vo štvrtok čakajú rozbehy na 200 m, semifinále a finále sú v programe v piatok.
VOLKOVE NAJVÄČŠIE ÚSPECHY
(zdroj: www.atletika.sk)
• 1. na halových ME 2019 na 60 m
• 2. na halových ME 2017 na 60 m
• 3. na halových ME 2021 na 60 m
• 4 . na ME 2022 na 100 m
• 1. na 200 a 2. na 100 m na ME 2017 do 23 rokov
• 6. na halových MS 2018 na 60 m/najlepší Európan
• semifinalista (15.) na MS 2017 na 200 m
• 3. na Svetovej univerziáde 2017 na 200 m a 5. na 100 m
• 2. na Európskych hrách 2019 na 100 m
