Zlatá Petra Vlhová: Som olympijská víťazka a to sa do konca života nezmení
Petra Vlhová prežíva najkrajší deň svojej kariéry. Po víťazstve v slalome na zimných olympijských hrách mala veľkú radosť. Čakalo ju však aj množstvo povinností, pred dopingovou kontrolou absolvovala nespočetné množstvo rozhovorov a prijímala desiatky gratulácií.
Čo hovoríte na medailu, ktorú máte na krku?
„Je skutočne ťažká, ale zároveň aj veľmi pekná. Dlho som o nej snívala. Je treba snívať vo veľkom a potom je všetko možné.“
Aké pocity prežívate ako olympijská víťazka?
„Cítim sa skvelo. Len ťažko sa mi opisujú pocity, ktoré prežívam vo svojom vnútri. Naozaj mám veľkú radosť. Teším sa. Po prvom kole som bola ôsma. Po prvej jazde som bol skleslá, nahnevaná a smutná. V druhom kole to bol náročný boj. V prestávke medzi kolami som sa snažila prvú jazdu hodiť za hlavu. V športe sa netreba vzdávať. Potom je možné všetko. Je potrebné bojovať až do konca.“
Veľká úloha tímu
Dôležitú úlohu pri vašom víťazstve zohral tím. Čo vám jeho členovia neustále opakovali?
„Mám so sebou úžasný tím, ktorý mi neustále veril. Vďačím mu za tento úspech. Každý jeden člen mi opakoval, aby som sa sústredila na svoju jazdu, aby som bola silná. Hovorili mi, že dokážem aj nemožné. Prizvukovali mi, aby som sa cítila slobodná, len aby som lyžovala, ako viem. A teraz sa celý tím môže tešiť z môjho úspechu.“
Mali ste z niektorej z jázd dobrý pocit?
„V prvom kole to nebolo ideálne. Pozrela som si na kamera, kde som urobila chyby. V druhej jazde som ich chcela odstrániť. Ale ak mám byť úprimná, v Číne nebudem mať z jázd nikdy dobrý pocit. Sneh je strašne agresívny, ak zatlačím do lyží, namiesto zrýchlenia spomaľujem.“
Trať druhého kola postavil váš tréner Mauro Pini. Ušil vám rozmiestnenie bránok na mieru?
„Postavil skutočne náročný slalom. Do tej jazdy som dala skutočne všetko, aby som sa radovala z medaily. Napokon bola zlatá.“
Po príchode do cieľa ste si bola istá, že váš čas bude stačiť aspoň na bronzovú medailu?
„Istá som si nemohla byť. V kútiku duše som však verila, že by sa mi to mohlo podariť. Na štarte však bolo ešte sedem dievčat a stať sa mohlo čokoľvek.“
Horšie pocity ako na štarte
V cieľovom priestore ste sa v čase, keď ste mali istý bronz začali objímať s členmi tímu a potom ste nervózne sledovali ďalšie dve súperky. Aké bolo čakanie na konečný výsledok?
„Popravde, bolo to ešte horšie ako pocity na štarte. Čakanie bolo dlhé, nič som nemala vopred isté. Stále som dúfala, že to na nejakú medailu bude stačiť. Mohla ma však predbehnúť ktorákoľvek súperka. Sara Hectorová riskovala, mala to dobre rozbehnuté. Pomohlo mi aj šťastie, to k športu a k veľkým úspechom patrí. Keď som mala istý bronz, začala som sa veľmi tešiť. Už som iba čakala, či zostanem na 3. priečke, alebo sa posuniem vyššie.“
Čo vám napadlo ako prvé vo chvíli, keď ste mali isté zlato?
„To bola taká eufória, že si z nej ani veľa nepamätám. Boli to naozaj veľké emócie. Ťažko sa to opisuje. Je to zaslúžená medaila za tie roky veľkej driny. Vyplatilo sa tvrdo pracovať. Som olympijská víťazka a to sa do konca života nezmení.“
Ako ste sa prelaďovali zo sklamania v obrovskom slalome na slalomové preteky? Medzi dvoma štartami bolo 48 hodín?
„Zmeniť myslenie bolo to najmenej. Hneď po druhom kole obrovského slalomu som sa začala pripravovať na slalom. Akceptovala som, že ten výsledok už nezmením. Bývam síce nervózna, ale tentoraz som bola pokojná. Obrovský slalom som hodila za hlavu.“
Potešili ste celú slovenskú verejnosť. Čo by ste jej odkázali?
„Ďakujem, že mi všetci držali palce a neustále ma podporovali. Nie vždy to vyšlo, ale podporu som cítila neustále. Verím, že som Slovákom dodala v tomto náročnom období a ťažkých časoch aspoň kúsok úsmevu, pozitívnej energie a radosti.“
