Zuzana Rehák Štefečeková chcela medailu pre Erika Vargu, dopriata im nebola
Kým vo štvrtok priniesla strelnica Asaka v Tokiu pre slovenskú streľbu chvíle veľkej radosti, v sobotu už trapistom spod Tatier nepriala. Zuzana Rehák Štefečeková s Erikom Vargom boli blízko k zisku cenného kovu, v súboji o bronz však prehrali v rozstrele s Američanmi Madelynn Ann Bernauovou a Brianom Borrowsom.
Po poslednom výstrele americkej trapistky sa v očiach oboch slovenských reprezentantov miesili obrazy smútku, sklamania i beznádeje. Po kvalifikácii, z ktorej sa dostali do duelu o bronz, mali medailový súboj veľmi dobre rozstrieľaný. Nad Američanmi viedli 38:35 a smerovali k cenným kovom.
Spoločná disciplína, spoločná práca
Obaja však vo svojom 22. výstrele chybili, potom netrafila olympijská víťazka v individuálnej súťaži ani 24. a 25. terč. Američania mali zrazu prvý mečbal, Bernauová však chybila a poslala súboj do rozstrelu. V tretej sérii uletel terč Zuzane Rehák Štefečekovej a Američanka druhú šancu už využila.
„Nie som sklamaný. Táto disciplína je tímová, práca je spoločná. Ťahali sme spolu, odviedli sme maximum a urobili všetko, čo sa dalo. Zuzka ťahala v kvalifikácii, kde to bolo z mojej strany strnulé. Podarilo sa mi chvalabohu cez to preniesť a vo finále sa mi už strieľalo perfektne. Mrzí ma, že nám chýbal kúsok šťastia. Ešte raz musím zopakovať, že sme odviedli maximum,“ hodnotil preteky Erik Varga.
Rehák Štefečeková sklamaná odišla zo strelnice. Aj dlhé minúty po súťaži ju výstrely škreli, v očiach sa jej leskli slzy, ktoré len silou vôle potláčala, i smútok.
„Keď si spomeniem na mojich posledných terčov, nemôžem byť spokojná. Musím to hodiť za hlavu, aby som tu celý čas neplakala. V kvalifikácii som ťahala ja, vo finále Erik. Bohužiaľ, nestačilo to. Medaila bola blízko, vedela som, že vedieme o tri terče. Záver a ani rozstrel som nezvládla,“ smútila 37-ročná rodáčka z Nitry.
Kvalifikáciu ťahala Rehák Štefečeková, súboj o bronz Varga
V kvalifikácii strieľala excelentne. Ak spočítame individuálne aj tímové výsledky na strelnici Asaka, z 200 terčov trafil 199. Lepšiu bilanciu nemal v Tokiu nikto. Najmä vďaka jej výsledku sa slovenský tím prepracoval do play-off.
V závere súťaže cítila veľký tlak. Ona má síce už tri olympijské medaily – okrem tokijského zlata aj dve striebra z Pekingu a Londýna, Erikovi Vargovi však cenný kov z podujatia olympijského rangu chýba.
„Veľmi som chcela medailu, najmä pre Erika som ju chcela. Túžila som, aby si aj on splnil svoj sen. Kvalifikáciu i moje individuálne finále som mala pod kontrolou, ale teraz sa mi vybili poistky. Sama som súperom ponúkla, aby nás zdolali. Toto zlyhanie sa mi bude často vracať, ale verím, že to bude časom lepšie,“ priznala.
Štyridsaťpäťročný Varga sa predstavil už na svojich štvrtých olympijských hrách. V Tokiu bol k cennému kovu najbližšie. Doteraz jeho maximom bola 9. priečka z olympijských hier 2008 v Pekingu. „Nebolo mi to dopriate. Chýbal mi kúsok šťastia,“ len si povzdychol.
Jedným z diskutovaných momentov súboja o 3. priečku bol timeout, ktorý si zobrali Američania po svojom pätnástom výstrele. Vtedy sa Slováci dostali do vedenia, keďže Bernauová trikrát zo štyroch výstrelov chybila. Rovnako netrafil po dohovore od trénera ani Burrows a zdalo sa, že Rehák Štefečeková s Vargom už majú vyhraté.
„Každý má právo na timeout. Využili ho. My sme si počas neho nepotrebovali nič povedať, boli sme dobre naladení. Ak vieme, že ideme na maximum, nepotrebujeme sa vyrušovať. Je veľké riziko vyrušiť stopercentne koncentrovaného človeka. Jeden terč môže rozhodnúť,“ komentoval situáciu Erik Varga.
Olympijská víťazka sa už teší domov
O tri roky na olympijských hrách v Paríži bude tímová súťaž v trape chýbať. Nahradí ju tímová súťaž v skeete. Obaja sa tak budú môcť o ďalší olympijský štart uchádzať len v individuálnom trape.
Zuzana Rehák Štefečeková nemala pred tímovým trapom veľa času na oddych. Po triumfe v individuálnom sa do postele dostala až neskoro večer. Na druhý deň už od rána bola opäť na strelnici a trénovala na spoločnú súťaž s Erikom Vargom.
„Po tréningu som si aj pospala a aspoň ako-tak dobehla zameškané. Aj v piatok aj v sobotu som od rána bola opäť na strelnici. Už sa naozaj teším domov. Neviem sa dočkať, kedy sa otvoria tie letiskové dvere, vyjdem z nich a uvidím najbližších, najmä deti,“ vyznala sa.
Najbližšie by sa mohla predstaviť už na budúci týždeň na súťaži v Sielnici. Neskôr má ešte naplánované sústredenie v Chorvátsku a finále Svetového pohára v Baku, pravda, ak nebude zrušené.
