Zuzana Rehák Štefečeková OLY

Športovkyňa, ktorá si rada vypočuje If you dont know me by now od Simply Red, je predovšetkým rodinne založená. Je vydatá, s manželom Martinom majú synov Nathana a Noaha. Na svoju rodinu nedá dopustiť. Keďže má malých synov, jej obľúbenou hrou je Lego. Páči sa jej film Forrest Gump. Jej športovým vzorom je biatlonistka Anastasia Kuzminová. Dohovorí sa anglicky, nemecky a španielsky.

Medzi ženami s flintou sa nitrianska rodáčka Zuzana Štefečeková stala vôbec prvou Slovenkou, ktorá sa prestrieľala k olympijskej medaile – v Pekingu 2008 skončila druhá v trape. Rovnaký úspech dosiahla aj o štyri roky neskôr v Londýne. Na OH 2016 pre materské povinnosti neštartovala, ale na OH 2020 v Tokiu, ktoré sa v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19 konali o rok neskôr, už ako dvojnásobná matka a s menom Zuzana Rehák Štefečeková dosiahla životný úspech, keď si v trape vybojovala zlatú medailu! Stala sa len treťou ženskou olympijskou víťazkou zo Slovenska po vodnej slalomárke Elene Kaliskej a biatlonistke Anastasii Kuzminovej, ktorá na Slovensko prišla z Ruska.

Zuzana ako prvá Slovenka vôbec utvorila v streľbe svetový rekord. V roku 2006 na pretekoch Svetového pohára trapistiek v čínskom Čching-ťuane dosiahla po vyrovnaní svetového maxima v kvalifikácii (74 bodov zo 75 možných) spolu s finálovým nástrelom výkon 96 bodov. Ten platil až do zmeny pravidiel. Na OH v Tokiu však utvorila ďalší svetový rekord – tentoraz kvalifikačný, keď zostrelila všetkých 125 terčov.

Rehák Štefečeková má aj ďalší primát. V roku 2010 sa ako prvá žena zo Slovenska stala majsterkou sveta v streľbe, keď si v Mníchove vystrieľala na šampionátoch prvé veľké zlato. Druhý titul svetovej šampiónky v trape pridala aj v Čchangwone 2018. Na tom istom svetovom šampionáte získala zlato aj v mix trape spoločne s Erikom Vargom. Svoju celkovú zbierku cenných kovov z MS tak rozšírila na sedem (3-1-3).

Z európskych šampionátov má Zuzana v trape a v double trape spolu deväť medailí (2-4-3), keď tituly v trape získala v Maribore 2015 aj v Lonate 2016. Na I. európskych hrách v roku 2015 v Baku, kde bola konkurencia podobná ako na ME, triumfovala v mix trape s Erikom Vargom. Veľmi úspešná bola aj v seriáli Svetového pohára, v ktorom v trape dosiahla spolu 8 víťazstiev, vrátane 2 finálových, v mix trape pridala 2 triumfy.

Je jediná hviezda slovenskej streľby až s tromi olympijskými medailami (1-2-0) a zároveň jediná s titulmi olympijskej víťazky, majsterky sveta i Európy. Do konca roka 2021 vlastnila spolu 44 medailí z OH, MS, ME a zo SP.
Štefečeková po epizódach s tenisom a volejbalom začínala v streľbe so vzduchovkou a s brokovnicou. Jedného strelca mala doma rovno pod nosom – otca Andreja. Najprv mladá dievčina s brokovnicou strieľala na skeet, ale zakrátko presedlala na „príbuzný“ trap, ktorý jej sedel viac.

Rozhodujúca pre jej športovú kariéru sa stala spolupráca s trénerom Branislavom Slamkom. Začala sa krátko po olympiáde 1996 v Atlante, kde Branislav trénersky priviedol svojho brata Vladimíra Slamku k šiestemu miestu v súťaži trapistov – mimochodom, pri letnej olympijskej premiére samostatného Slovenska to bolo vôbec prvé bodované umiestenie člena našej výpravy. Vtedy dvanásťročnú Zuzku pritiahol Slamkov olympijský príklad.

Štefečeková odmala preukazovala obrovský talent pre tento šport. Už ako pätnásťročná sa dokázala na pretekoch Svetového pohára prebojovať medzi ženskú špičku. V juniorskom veku sa jej však medaily zo šampionátov dlho vyhýbali. Na MS junioriek 1999 v Tampere skončila piata, o dva roky neskôr v Káhire štvrtá. Ale potom sa to zlomilo – na ME junioriek 2002 v Lonate získala bronz, rovnako ako o rok neskôr na MS junioriek v Lahti. Vtedy, vo veku len devätnásť rokov, sa už naplno presadila aj medzi ženami – na svetovom šampionáte v Nikózii pridala k juniorskému aj seniorský bronz.

Odvtedy veľakrát ukázala, že je vyslovene pretekársky typ. Na tréningu z jej nepresnej mušky býval tréner Slamka neraz zúfalý, ale na preteky sa zvyčajne tak skoncentruje, že strieľa ako z partesu.

Byť rok pred olympiádou tretí na majstrovstvách sveta by vo väčšine športov bez problémov stačilo na splnenie kvalifikačných kritérií na OH. V streľbe je však komplikovaný kvalifikačný systém, a tak sa stalo, že Štefečekovej ani takýto úspech nestačil na to, aby sa objavila na OH 2004 v Aténach. Nepridelili jej ani voľnú kartu. Že jej medzinárodná federácia ukrivdila, ukázala už krátko nato, keď triumfovala vo finále Svetového pohára v Pragersku.

Odvtedy už členku Strediska štátnej športovej reprezentácie Ministerstva vnútra SR, ktoré sa neskôr zmenilo na Športové centrum polície, a členku ŠKP Bratislava (trénuje predovšetkým v Trnave a v Sielnici) musel ako vážnu adeptku aj na tie najväčšie úspechy evidovať v streleckom svete každý.

Od roku 2006 figurovalo meno Štefečeková v listine svetových rekordérok. Vtedy triumfovala na pretekoch SP v Čching-ťuane výkonom 96 bodov. Uspela tam napriek tomu, že zatúlanú batožinu jej doručili až večer pred pretekmi a dovtedy musela trénovať v požičanom výstroji. Zároveň si tam vybojovala miestenku na OH v Pekingu.

Okrem toho vyhrala aj preteky SP v Káhire. Štvrtý triumf v pretekoch SP pridala ďalší rok v Lonate. Na Veľkej cene Slovenska v Trnave vtedy dosiahla dokonca ešte lepší výkon (97 bodov zo 100 možných), ako jej platný svetový rekord, ale keďže nešlo o vrcholnú súťaž, nemohol byť uznaný za nové maximum.

Na olympiáde v Pekingu si Štefečeková vynahradila absenciu v Aténach. V kvalifikácii jej síce nevyšla druhá z troch sérií („uleteli“ jej v nej až štyri z 25 holubov), ale v hodinovej prestávke pred treťou sa upokojila, potom skolila všetkých 25 holubov a do šesťčlenného finále postupovala zarovno s Fínkou Mäkeläovou-Nummelovou z prvého miesta so 70 bodmi. Vo finále mala druhý najlepší nástrel – 19 asfaltových „holubov“. Ale keďže skúsená a o 14 rokov staršia Fínka zostrelila ešte o dvoch viac, pre Zuzku zostalo striebro. Prinieslo jej neopísateľnú radosť, umocnenú ešte tým, že ho dosiahla v deň svojich menín – 11. augusta. Tréner si s ňou hneď potykal...

Pekinský úspech Štefečekovej bol o to obdivuhodnejší, že len dva mesiace pred olympiádou obhájila bakalársku prácu z detskej onkológie. Túto tému si vybrala ako „diaľková“ študentka misijnej charitatívnej práce na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave (predtým študovala dva roky na Vysokej škole ekonomickej v Banskej Bystrici). Netradičný študijný odbor si zvolila preto, lebo chce pomáhať druhým. Je zaujímavé, že na začiatku štúdia vôbec nebola veriaca a ani nečítala Bibliu. Všetko sa zlomilo na konci druhého ročníka. Odvtedy sa jej spoločníkom aj na súťažiach stala viera a gospelová hudba.

V Mníchove sa v roku 2010 stala majsterkou sveta. Zároveň ju zvolili za členku komisie športovcov Medzinárodnej federácie športovej streľby (ISSF). V Londýne 2012 obhájila olympijské striebro. Víťazná Talianka Jessica Rossiová si tam strieľala vlastnú súťaž, keď v kvalifikácii vyrovnala výkonom 75 bodov absolútne svetové maximum a vo finále z 25 terčov minula jediný, čiže spolu získala 99 bodov zo 100 možných. Zuzana uspela v rozstrele s Francúzkou Reauovou a so Sanmarinčankou Perilliovou, ktoré nazbierali takisto ako ona 93 bodov. Jej strieborný kov bol najhodnotnejší zo štyroch, ktoré si v Londýne vybojovali slovenskí športovci a vyniesol jej aj titul Športovec roka 2012.

Neskôr sa vydala a do priezviska jej pribudlo „Rehák“. Namiesto štartu na ďalších OH 2016 v Riu Janeiro uprednostnila materské povinnosti a svoju miestenku prenechala inému nášmu trapistovi. V apríli toho roka priviedla na svet synčeka Nathana, ale k streľbe sa zakrátko vrátila. A hneď pri prvom štarte po pôrode sa v Lonate stala majsterkou Európy v trape!

Vo veľkej forme bola Zuzana Rehák Štefečeková v roku 2018. Vtedy v juhokórejskom Čchangwone získala titul majsterky sveta v trape, aj v mix trape spolu s Erikom Vargom. Sama tým vybojovala olympijskú miestenku do Tokia nielen pre seba, ale aj pre druhú trapistku. A na európskom šampionáte v Leobersdorfe získala dokonca až štyri medaily (1-2-1), keď okrem trapu a mix trapu získala cenné kovy aj v dvojitom trape a v mix dvojitom trape spolu s Hubertom Andrzejom Olejnikom. Ten sa koncom roka 2021 po odchode Branislava Slamku do dôchodku stal jej trénerom. Za rok 2018 získala Zuzana prestížne ocenenie Krištáľové krídlo.

Po triumfálnom roku prišiel rad na druhé tehotenstvo. V októbri 2019 sa Zuzane narodil druhý syn Noah. Každý bol zvedavý, ako sa strelecká hviezda pri dvoch malých deťoch, z ktorých jedno bolo len maličké bábätko, dokáže pripraviť na olympijské hry v Tokiu. Keď došlo ich posunu z roku 2020 na ďalší rok, dvojnásobnej mamičke to padlo vhod, aj keď sa jej trénovalo zložito – a obzvlášť v „cividovom“ období. Našťastie, priamo v Tokiu sa mohla oprieť nielen o podporu svojho dlhoročného trénera Branislava Slamku a tradičného lekára našich trapistov Wilberta Recabarrena, ale aj o dlhoročnú „kolegyňu“ a priateľku Janu Špotákovú, ktorá využila druhú slovenskú miestenku.

V kvalifikácii tokijskej olympijskej súťaže Rehák Štefečeková pálila neomylne ako stroj. Jej svetový rekord 125 bodov sa nedá prekonať, len vyrovnať. Na rozpálenej tokijskej brokárskej strelnici v Asake nám však vo finále trochu brnkala na nervy. V súboji o zlato sa jej ako kliešť držala Američanka Kayle Browningová (tá v kvalifikácii zostrelila o päť „holubov“ menej), ale Nitrančanka žijúca v Bratislave drámu rozhodla vo svoj prospech pomerom finálových zásahov 43:42.

Na medailu siahala Zuzana v Tokiu aj v mix trape spolu s Vargom. Napokon však v rozstrele o bronz proti americkému páru Bernauová, Burrows neuspeli a obsadili štvrté miesto. V závere súťaže už Rehák Štefečekovej po eufórii zo zisku zlata a pri cnení sa po rodine odišla koncentrácia a hoci sa určitý čas zdalo, že naša dvojica si vybojuje cenný kov, napokon to nevyšlo. Veľmi ju to mrzelo kvôli Erikovi, ktorý je síce v trape dvojnásobný majster sveta i európsky šampión, ale cenného kovu z OH sa nedočkal ani pri svojej štvrtej účasti pod piatimi kruhmi.

Naša špičková strelkyňa je dlhodobo aktívna aj mimo športovísk. Istý čas bola prezidentka Špeciálnych olympiád Slovensko. Pôsobí v správnej rade Nadácie Slovenského olympijského a športového výboru. V minulosti zastupovala športovcov v ich komisii v Medzinárodnej federácii športovej streľby (ISSF). A od jesene 2021 je predsedníčka komisie športovcov SOŠV a členka výkonného výboru SOŠV.

Autor: Ľubomír Souček