Zuzana Rehák Štefečeková: Moje staré ja si už ani nepamätám
Hosť nového čísla časopisu OLYMPIC.sk, ktoré vyšlo v týchto dňoch.
Pred deviatimi rokmi sa v napínavom londýnskom thrilleri prestrieľala k svojej druhej striebornej olympijskej medaile. Odvtedy je bohatšia o dva tituly majsterky sveta, päť písmen v priezvisku, ale predovšetkým o dvoch malých potomkov. V Tokiu zabojuje strelkyňa ZUZANA REHÁK ŠTEFEČEKOVÁ o ďalší cenný kov. Ba dokonca o dva. Titulmi majsterky sveta 2018 v trape aj v mix trape vybojovala tokijskú miestenku do oboch súťaží aj pre ďalšiu slovenskú reprezentantku Janu Špotákovú.
Trápia vás boľavé kríže?
Prišlo to náhle. Boli sme v Taliansku na sústredení, desať dní tréningu plus cesta autom a v nedeľu som spala u svokrovcov na gauči v čudnej polohe. Už dlho som s tým nemala problém. Občas to zvykne vystreliť, ale infúziu som už dávno nepotrebovala.
V jednom z rozhovorov ste spomenuli, že sa udržujete v kondícii aj boxom. Čo si pod tým máme predstaviť?
Spresním to, venujem sa kondičnému boxu pre mamičky. V praxi to vyzerá tak, že sú tam s nami aj deti, ktoré pobehujú okolo s hračkami, a jednou z tréningových metód je aj box. Natiahnem si rukavice a búšim bomby do vreca, alebo trénujeme vo dvojiciach, kde jedna z nás udiera a druhá na obranu nastaví rukavice, takže už viem, čo je direkt alebo pravý hák. Začala som už minulý rok a po vynútenej pauze som sa k tomu vrátila. Baví ma, keď sa môžem údermi do vreca vyzúriť.
Ako ste prežívali obdobie poznačené pandémiou ochorenia COVID-19?
Psychicky veľmi ťažko. V marci minulého roka sme sa presťahovali do maminho domu v Nitre, kde sme dočasne bývali. Manžel Martin pracoval z domu, keďže jeho materská dovolenka sa posunula s preložením tokijskej olympiády. Spočiatku som žila v utkvelej predstave, že musím deťom vymýšľať program, aby som im nahradila škôlku. Prvý mesiac som kupovala plno hlúpostí a nervovala sa. Bola to čistá psychiatria.
Nemali ste z vírusu strach?
Vôbec. Mala som skôr obavy o našich a o svokrovcov. Šesť týždňov sme strávili doma v izolácii a potom sme išli k starým rodičom a nechali tam deti. Našťastie, nikto v mojom okolí sa nenakazil. Až keď som začala znovu cestovať, zistila som, ako sa svet po pandémii zmenil. Keď sme v decembri leteli na sústredenie na Kanárske ostrovy, prišli sme na letisko do Viedne, kde bolo všetko pozatvárané, ešte aj McDonald. Nemali by hostí, letisko bolo prázdne. A ďalší šok prišiel o niekoľko týždňov neskôr na pretekoch v Egypte.
Aký?
Vyložili nás v hoteli a mali sme voľno, lebo nám neprišli pušky, tak sme sa vychystali, že sa prejdeme do obchodného domu. Ochranka pred hotelom nás však zastavila a razantne nám vysvetlila, že nikam nemôžeme ísť. Náš pobyt sa obmedzil na cestu autobusom, streľbu na strelnici a bývanie v hoteli. Tam som pochopila, čo je bublina. Ale aj strelnica bola otrasná a aj ja som katastrofálne strieľala.
Ako vnímate, že sa olympijské hry o rok posunuli?
Už je to asi jedno. Minulý rok som mala z toho depresiu, všetko bolo nachystané, a zrazu v marci nič. Nezostala mi ani žiadna vízia.
Zuzana Rehák - Štefečeková
Narodila sa 15. januára 1984 v Nitre. Súťaží v streleckej disciplíne trap, príležitostne aj mix trap. Trénuje ju Branislav Slamka. K jej najväčším úspechom patria dve olympijské strieborné medaily (Peking 2008 a Londýn 2012). V Mníchove 2010 a v Čchangwone 2018 získala v trape titul majsterky sveta (okrem toho má z MS aj striebro a dva bronzy), dvakrát (2015 a 2016) sa stala európskou šampiónkou, podľa starých pravidiel držala aj kvalifikačný svetový rekord. Na Európskych hrách 2015 v Baku a aj na majstrovstvách sveta 2018 v Čchangwone získala spolu s Erikom Vargom zlato v mix trape. Je vydatá, s manželom Martinom majú synov Nathana a Noaha.
Dalo sa počas pandémie a rôznych obmedzení plnohodnotne venovať streľbe?
Dostali sme sa na dvojo pretekov. Boli sme v maďarskom Dunakiliti a raz v Chorvátsku. Inak som striedala strelnicu v Trnave a Sielnici. Tam sme v prvej vlne zašli aj s Jankou Špotákovou a s dvoma deťmi. Veľa ľudí nechápalo, ako sme to zvládali.
Trénovali ste aj s deťmi? Ako si to máme predstaviť?
Sadla som vo štvrtok ráno do auta aj s Nathanom, Janka s malým Minčim a vyrazili sme na strelnicu. Tam som si malého postavila pred seba, založila som pušku, on pricupital k mikrofónu, privolal mi terč a ja som po ňom pálila. Na strelnici sú také dva kontajnerové domčeky, alebo unimobunky, kde sme prespali.
Nathan vám privolal terč?
Áno, mohla som si ho privolať aj sama, ale takto mali deti zábavu a pre mňa to bol taký moment prekvapenia, kedy ten terč vyletí.
Kedy ste takto trénovali?
V apríli, máji.
Nebola vám zima?
Bola.
Po nevydarených pretekoch v Egypte ste si napravili chuť víťazstvom na podujatí Svetového pohára v indickom Naí Dillí. Vrátila sa forma?
Pôvodný plán bol vyskúšať si strelnicu v Tokiu, ale keďže to zrušili, tak sme šli do Indie, kde som zasa získala dobrý pocit zo streľby. V Indii som bola prvýkrát najstaršia v štartovom poli, ale keď som vyhrala, tak som si vravela, že vek tu nerozhoduje.
Bude v Tokiu vo vašej disciplíne niekto starší?
Päťdesiatročná Fínka Satu Mäkeläová-Nummelová, ktorá ma zdolala na OH v Pekingu, pôjde určite.
Je pre strelca dôležité, aby posledné preteky pred olympiádou dopadli dobre?
Pred olympiádou budem ešte tri týždne trénovať v Taliansku, ale súťaž je vždy niečo iné. Na tréningu si nedokážem namodelovať pocit, že súťažím, preto bola pre mňa tá India dôležitá.
Čo znamená, že ste si nemali možnosť vyskúšať olympijskú strelnicu?
Nikto tam ešte nestrieľal a všetci pôjdeme do niečoho nového. Stáva sa často, že prídeme niekam, kde sme predtým nestrieľali.
Ale toto bude predsa súťaž na olympiáde.
Lietajú tam také isté terče... Ale mám informácie, že strelnica by mala byť podobná ako v Londýne.
A to je dobré?
Určite lepšie, ako keby sa podobala na Rio.
Neľutujete s odstupom času, že ste v Brazílii neboli?
Absolútne nie. Už keď som videla, ako tá strelnica vyzerá, vedela som, že je to presne ten typ, ktorý mi vôbec nevyhovuje. Nemám čo banovať.
A keď sme sledovali olympijskú súťaž, nepredstavovali ste si, že ste tam a strieľate?
Nie, vravela som si, ako dobre, že tam nie som.
Zmenila sa za posledných deväť rokov v ženskom trape konkurencia?
Jessica Rossiová z Talianska, ktorá v Londýne vyhrala, stále strieľa, aj štvrtá Alessandra Perilliová zo San Marína. Viem, že strieborná Francúzka Delphine Réauová už skončila. Do špičky pribudla Poľka Sandra Bernalová. Minulý rok vyhrala súťaž Svetového pohára, v Indii skončila za mnou druhá. Je talentovaná. Ona je také svetlo, niečo nové medzi nami.
A vy? Ako ste sa zmenili za ten čas?
Strašne (smiech). Ja už si to moje staré ja ani nepamätám. Som v úplne inom rozpoložení.
Akom?
Asi som výbušnejšia, na deti určite. Moja priorita je teraz toto tu (ukazuje na syna Nathana). Keď sa ma pýtali, čo som cítila pred posledným výstrelom na majstrovstvách sveta 2018, kde som vyhrala, odvetila som, že mojim deťom je jedno, či získam titul alebo nie.
Okrem trapu sa na olympiáde v Tokiu predstavíte aj v mix trape s Erikom Vargom. Dá sa mix brať ako tímová súťaž? Veď na strelnicu prídu dve individuality, každá z nich strieľa čo najlepšie sama za seba a potom sa zrátajú ich výsledky. Alebo to neplatí?
Vnímate, ako ten druhý strieľa. Ja mám v hlave takú kalkulačku, že vnímam dokonca aj ostatné tímy, koľko majú nastrieľané. Ťahám z Erika pohodu. On je lepší strelec ako ja, takže mám pri ňom istotu. Na druhej strane, snažím sa mu vyrovnať. Ešte nikdy sa mi ho nepodarilo v mixe prekonať.
Perfektnú kalkulačku? Ako to funguje?
Vo svojej položke chcem byť najlepšia. Keď nás nastúpi šesť, tak väčšinou viem, že keď sa mi podarí vyhrať položku, postúpim do finále. Takže mám prehľad, čo majú nastrieľané moje súperky. Nezaťažuje ma to, skôr to funguje tak, že si musím počas streľby niečím zamestnať hlavu.
Počas pretekov s Erikom spolu komunikujete?
Nie.
Čiže žiadne rady alebo postrehy?
Dá sa to, ale musíte to urobiť nenápadne. Ak sa niekto dohovára nahlas, že to vyrušuje ostatných, môže dostať žltú kartu.
V ktorej disciplíne si viac veríte v dobrý výsledok?
Asi v oboch rovnako. Viac si užívam asi svoju súťaž, lebo zodpovedám len sama za seba. Ale na druhej strane, strieľať s Erikom je záruka úspechu. V trape budem súťažiť 28. a 29. júla, v mix trape 31. júla.
Ako zvládate odlúčenie od rodiny, keď odchádzate niekam bez manžela a bez detí?
Zistila som, že mám dve tváre, športovú a domácu. Keď odchádzam z domu, tak odchádzam ako športovec. A keď sa vraciam, tak cestou z hotela na letisko som už mama. Zatiaľ sa nikdy nestalo nič také, aby som sa musela ponáhľať domov niečo vážne riešiť.
Takže manžel si zatiaľ vždy so všetkým poradil?
Väčšinou je to tak, že keď na obed odídem z domu na preteky alebo na sústredenie, tak už večer sú všetci u jednej alebo druhej babky (smiech). Starí rodičia veľa pomáhajú.
Z manžela Martina vyžaruje pokoj a pohoda.
Áno, je úžasné, že dal šancu tomu, že si zvykne, že sa musel a chcel prispôsobiť, lebo náš vzťah sa riadi mojimi termínmi. Mám v ňom obrovskú podporu. Aj v tom, že keď odchádzam preč, tak sa nebojím o deti, viem, že to spolu zvládnu.
Od decembra minulého roka ste už bez Alexa, vášho dlhoročného štvornohého súputníka. Nemáte nového psa?
Aj som nad tým chvíľu uvažovala, ale potom som túto myšlienku celkom zavrhla. Keď budú chalani väčší a budú chcieť psa, tak určite áno, ale teraz by som na neho vôbec nemala čas.
Ste momentálne šťastná?
Áno. Nepýtajte sa ma na to o trištvrte na jedenásť, keď deti zaspávajú... Ale áno, samozrejme, že som šťastná. Deti sú to najkrajšie, čo môže byť a chlapci budú malí len krátko.
Čiže materstvo si užívate?
Už sme sa s Maťom rozprávali, že náš život sa delí na ten pred deťmi a po nich. Neviem si však predstaviť život, v ktorom budú len deti, škôlka, ihrisko... Taká mama asi nebudem. Oni sa asi aj do školy budú učiť na strelnici.
Zuzana a olympiády
V ATÉNACH 2004 NAPRIEK TOP VÝKONNOSTI CHÝBALA: Na olympiáde mohla prvý raz strieľať už v Aténach 2004. O rok skôr obsadila ešte v juniorskom veku tretie miesto na majstrovstvách sveta. Na olympiádu ju mohla posunúť voľná karta, o ktorú bojoval jej tréner aj strelecký zväz. Nedostala ju. „Neviem, či som už bola mentálne zrelá, aby som strieľala na olympiáde. Dodnes tvrdím, že keď sa nemáš na olympiádu dostať tak, že si miestenku vybojuješ sám, tak nemá takú hodnotu,“ tvrdila po rokoch. Mesiac po OH však v Pragersku vyhrala finále Svetového pohára.
V PEKINGU 2008 STRIEBORNÁ: Olympijskú premiéru si odkrútila v Pekingu 2008 a meniny oslávila ziskom medaily. Po kvalifikácii viedla, vo finále ju predstihla Satu Mäkeläová-Nummelová. „Čo sa deje doma? Mama asi plače a tatko fajčí štyri cigarety naraz. Finále nebolo ani dobré ani zlé, zvyknem v ňom mať krízu, tentoraz neprišla. Fínku Mäkeläovú-Nummelovú mám dobre prečítanú, dúfala som, že v posledných položkách ešte minie, ale triafala dobre,“ vravela natešená bezprostredne po pretekoch.
V LONDÝNE 2012 OBHAJOBA STRIEBRA: Talianka Jessica Rossiová bola v Londýne suverénna, ale za ňou sa rozpútal napínavý súboj o ďalšie dve medaily. Tri strelkyne sa po finále ocitli na druhom mieste a o medailách rozhodoval rozstrel. Štefečeková ukázala najpevnejšie nervy. Aj na radosť asi dvadsaťpäť členov osobného fanklubu v hľadisku. „Zisk medaily som v Pekingu a v Londýne prežívala úplne inak. V Číne som sa už tešila domov, ale v Londýne som si mohla striebro vychutnať v kruhu najbližších,“ vysvetľovala strelkyňa.
V RIU 2016 PRE TEHOTENSTVO CHÝBALA: V roku 2015 sa v Slovinsku stala majsterkou Európy a vystrieľala si miestenku na olympijské hry v brazílskom Riu, ale krátko po tom sa dozvedela, že sa stane mamou. Prednosť útokom na tretiu olympijskú medailu dostal malý Nathan. Ako zareagoval na tehotenstvo tréner Slamka? „Priznám sa, že som sa jeho reakcie bála viac, ako bolo treba. Čo mal povedať? Potešil sa, hoci hneď vzápätí prišla otázka, čo bude s Riom. Odvetila som, že môže zháňať náhradu.“ Napokon jej miestenku v Riu využil náš trapista Marián Kovačócy.
