Oslo 1952
Až šieste zimné olympijské hry zavítali premiérovo do Škandinávie, ktorá sa považuje za kolísku zimných športov. Ich dejiskom sa na rozdiel od dovtedajších horských stredísk stalo veľkomesto – polmiliónová nórska metropola Oslo. Dodnes je to jediný prípad v histórii ZOH, keď ich dejiskom bolo hlavné mesto krajiny. Možnosti veľkého mesta boli väčšie ako v prípade malých horských mestečiek, takže všetky súťaže s výnimkou zjazdového lyžovania sa konali blízko seba. Okrem toho na moderných a kvalitných športoviskách, zodpovedajúcich nórskej športovej tradícii.
Vďaka týmto skutočnostiam a tomu, že Severania sú bytostne spätí so zimnými športmi, mali hry vysokú návštevnosť a naozaj zaujali široké masy obyvateľstva v krajine. Prispela k tomu aj prvá zimná štafeta s olympijským ohňom. Tá na rozdiel od letnej štafety do Osla neputovala z gréckej Olympie, ale z Morgedalu v provincii Telemark, kde sa narodil vynálezca prvého lyžiarskeho viazania Sondre Norheim. Usporiadateľská krajina venovala olympijskému hnutiu vlajku s piatimi kruhmi, ktorú si odvtedy na záverečnom ceremoniáli každých ZOH preberajú zástupcovia organizačného výboru budúcej bielej olympiády.
Pre Nórov sa zimné olympijské hry v ich hlavnom meste stali veľkou oslavou športu a utvorili na nich skvelú atmosféru. Na skoky na lyžiach na slávnom lyžiarskom štadióne Holmenkollen, ktorý sa vypína nad Oslom, prišlo nevídaných 150 000 divákov! V domácom prostredí presvedčivo dominovali ich športovci, ktorí odčinili celonárodné sklamanie spred štyroch rokov. Z nórskej výpravy vzišiel aj najúspešnejší účastník ZOH 1952, trojnásobný rýchlokorčuliarsky šampión Hjalmar Andersen. Stein Eriksen víťazstvom v obrovskom slalome zase ukázal, že Nóri vedia skvele lyžovať nielen na bežkách.
Veľkú popularitu si získala aj 19-ročná víťazka dvoch zjazdárskych súťaží Andrea Lawrenceová-Meadová z USA a jej krajan, krasokorčuliar Richard Button, ktorý nielenže obhájil zlato zo St. Moritzu, ale ako prvý v histórii predviedol na vrcholnej súťaži na ľade trojitý skok. V behu na lyžiach v Osle premiérovo súťažili aj ženy. Na 10 km trati podobne ako svojho času olympioničky na atletických vytrvalostných tratiach presvedčivo dokázali, že nežné pohlavie dokáže zvládnuť aj veľkú fyzickú záťaž.
Vo výprave ČSR boli na ZOH 1952 len dvaja Slováci. Jozef Záhorský bol členom hokejového družstva, ktoré síce v tabuľke olympijského turnaja skončilo tretie, ale v skutočnosti až štvrté. Pri rovnosti bodov so štvrtými Švédmi musel totiž tím ČSR hrať o bronz ešte jeden zápas s nimi, v ktorom podľahol 3:5. V olympijskom turnaji tradične zvíťazila Kanada. Kto by vtedy bol tušil, že zlato si kolíska hokeja znovu vybojuje až po dlhých 50 rokoch?
Športovec | Výprava | Šport | Disciplína | Umiestnenie | |
---|---|---|---|---|---|
Jozef Záhorský | ČSR
|
ľadový hokej | muži | 4 | |
Štefan Kovalčík | ČSR
|
beh na lyžiach | 4x10 km | 8 | |
Štefan Kovalčík | ČSR
|
beh na lyžiach | 18 km | DNF |