Alojz Szokol

Alojz Szokol (v oficiálnych olympijských výsledkoch figuruje pod menom Alajos Szokolyi) bol nielen prvý olympijský „medailista“ pochádzajúci zo Slovenska (úvodzovky sú namieste z dôvodu, že na OH 1896 dostali medaily len prví dvaja pretekári), ale aj vôbec prvý olympionik pochádzajúci zo Slovenska.

Ako jediný z našich rodákov štartoval vo farbách vtedajšieho Uhorska už na Hrách i. olympiády v Aténach 1896. Je pozoruhodné, že tam súťažil 25-ročný atlét klubu MAC Budapešť so štartovým číslom 1. V historickej listine výsledkov zo všetkých olympijských hier, ktoré sa tradične začínajú atletikou a najkratším behom, figuruje úplne vpredu. To z dôvodu, že v behu na 100 m (bola to úvodná disciplína všetkých novovekých OH) obsadil odhadnutým časom 12,6 s výborné tretie miesto za Burkem z USA (12,0) a Hofmannom z Nemecka (odhadom 12,2 s). K tomuto úspechu pridal štvrté miesto v trojskoku (12,30 m). Štartoval aj v behu na 100 m prekážok (podľa niektorých prameňov sa bežalo 110 m), v ktorom síce postúpil do finále, ale nenastúpil naň. Prihlásený ešte bol na tri ďalšie disciplíny, ale v nich už podľa všetkého neštartoval vôbec.

Alojz Szokol pochádzal z Hronca, jeho rodičia aj starí rodičia boli Slováci. Okrem Hronca mal korene aj v Banskej Bystrici a v Malužinej. Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici a v Leviciach a potom na univerzite v Budapešti. Štúdium medicíny tam však nedokončil. V hlavnom meste vtedajšieho Uhorska pôsobil nielen ako všestranný atlét (uhorské rekordy držal až v 9 disciplínach), ale aj ako športový funkcionár, v roku 1897 jeden zo zakladateľov Maďarského atletického zväzu.

Po skončení športovej kariéry sa Alojz Szokol usadil v Bernecebaráti v blízkosti Šiah, kde aj ako 61-ročný zomrel. Keď sa v tomto maďarskom meste oženil s grófkou Charlottou Berchtoldovou, stal sa z neho statkár. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie a vzniku Československej republiky tak bol občanom iného štátu, teda Maďarska. Napriek tomu si zachoval blízky vzťah k rodnému Hroncu, kde ho dodnes pripomína pamätná tabuľa, ako aj k Šahám, kde dlhší čas pôsobil ako hlavný župný archivár a knihovník – dokonca tam kvôli tomu pravidelne dochádzal aj z Bernecebaráti. V tamojšom regióne bol aj nezištným mecenášom športu, kultúry a spoločenského života, čo mu umožnil predovšetkým majetok získaný sobášom. Jeho meno dnes nesie regionálny olympijský klub v Šahách.

Autor: Ľubomír Souček