Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Sokol bol prvý olympionik pochádzajúci zo Slovenska
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. Na Hrách I. olympiády 1896 v Aténach sa zúčastnil aj jeden športovec zo Slovenska. Volal sa Alojz Sokol a reprezentoval Uhorsko. O olympijskú medailu v šprinte na 100 metrov ho obral len fakt, že v tej dobe boli cennými kovmi oceňovaní len prví dvaja atléti. Sokol skončil tretí. Prečítajte si jeho športový príbeh.
Rodák z Hronca pri Brezne sa narodil 19. júna 1871, jeho rodičia aj starí rodičia boli Slováci. Od troch rokov ho však vychovávali krstní rodičia Schonovci z obce Bernecebaráti (dnešné Maďarsko) neďaleko Šiah. Sokol dva roky študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, zmaturoval na Piaristickom gymnáziu v Leviciach. Začal študovať aj medicínu na vysokej škole v Budapešti, štúdium však nedokončil. Už v tom čase sa venoval kráľovnej športu – atletike. Rekordy v rámci Uhorska držal v deviatich disciplínach. Okrem aktívne športu sa venoval aj práci funkcionára a v roku 1897 spoluzakladal Maďarský atletický zväz.
Číslo jeden v disciplíne číslo jeden
V drese Uhorska štartoval na prvých olympijských hrách modernej doby v roku 1896 v gréckych Aténach. V najsledovanejšom športe – v atletike - dostal na drese číslo 1. Vo finále v šprinte na 100 m nestačil len na Američana Burkeho a na Nemca Fritza Hofmanna a obsadil tretie miesto. Burkemu odmerali čas 12 sekúnd. Sokol mal však smolu. Olympijské medaily a ikonické olivové ratolesti dostávali iba prví dvaja, takže zostal bez cenného kovu.
Pre všestranného atléta to však nebolo jediné vystúpenie v Aténach 1896. Okrem šprintu na 100m sa zúčastnil aj na súťažiach v trojskoku a v behu na 100 m prekážok. V trojskoku to opäť na medailu nestačilo, tentokrát ani na pomyselnú.
„Szokol, ktorý vari ani sám nerátal s postupom medzi najlepších na najkratšej šprintérskej trati, stihol absolvovať iba jediný skok dlhý 12,30 m, a už sa náhlil na štart svojej hlavnej disciplíny. Tesne pred ním sa dozvedel, že prvý olympijský víťaz sa volá Connolly a on sám si svojím jediným skokom zabezpečil štvrté miesto,“ píše sa v publikácii Naši olympionici od Grexu a Nováka.
Smolu mal uhorský atlét aj v behu na 100 m prekážok. „Szokol sa chytil príležitosti, vo svojom rozbehu viedol ešte pred cieľom o poldruha metra, ale na predposlednej prekážke sa nešťastne potkol, padol a toto zakolísanie ho stálo nielen víťazstvo v rozbehu, ale aj postup do finále, lebo z dosiaľ nevysvetlených príčin štartovali vo finále iba víťazi dvoch rozbehov – neskorší víťaz Američan Thomas Curtis (jeho finálový čas bol 17,6 sek.) a Angličan Grantley Goulding,“ stojí v spomínanej publikácii.
Vo výsledkových listinách z OH v Aténach je Sokol uvedený s pomaďarčeným celým menom Alajos Szokolyi. V slovenských zdrojoch sa jeho priezvisko dlhé roky uvádzalo vo verzii Szokol. Ale vzhľadom na to, že jeho slovenský pôvod je nespochybniteľný a v rodnom liste mal uvedené priezvisko Sokol, uvádzame jeho ho v originálnej slovenskej verzii. V maďarčine (Slovensko bolo v časoch jeho športovania súčasťou Uhorska) by jeho slovenské priezvisko museli čítať ako Šokol. Zrejme preto sa v jeho prípade okrem verzie Szokolyi uvádzala aj verzia Szokol, ktorá potom z maďarských textov prešla aj do slovenských. - Ľubomír Souček
Inšpiroval sa u súperov
Na olympijských hrách sa Sokol inšpiroval u Američanov. Prevzal od nich nízky štart, ktorý prvýkrát videl v Aténach. Svoju šprintérsku formu neskôr dokázal aj tri mesiace po OH. Na medzinárodných majstrovstvách Čiech triumfoval v behu na 100 yardov. Za účasti športovcov z Berlína, Prahy aj Budapešti vyhral aj v trojskoku a bol členom víťaznej štafety 4x100 yardov.
Krátko po olympijských hrách však Sokol ukončil svoju aktívnu kariéru. Začal pracovať ako hlavný župný archivár na župnom úrade v Šahách. V roku 1900 sa zosobášil s rakúskou grófkou Charlottou Berchtoldovou. S ňou aj ich piatimi deťmi žili neďaleko slovensko-maďarských hraníc v Bernecebaráti. Szokol zomrel 9. septembra 1932. Jeho meno dnes nesie regionálny olympijský klub v Šahách, kde mu odhalili aj odhalili pamätnú tabuľu. Ďalšiu pamätnú tabuľu má v rodnom Hronci. V roku 2013 ho in memoriam uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.
Český diskár František Janda-Suk, držiteľ olympijského striebra z roku 1900 v Paríži, sa vo svojich spomienkach, tak ako ich interpretuje publicista Anton Zerer, vyjadril o prvom olympionikovi so slovenskými koreňmi nasledovne:
„Mnohí, premnohí slovenskí atléti pochádzajúci zo Slovenska štartovali v dôsledku tamojších národnostných pomerov pod maďarskou či uhorskou vlajkou. Spomínam si na niektorých z nich, s ktorými som sa zhováral dokonca po česko-slovensky! Jedným z najpríjemnejších bol olympionik Sokol, s ktorým som sa stretával najčastejšie. Pochádzal z odniekiaľ z blízkosti Banskej Bystrice a hovoril krásnou ľubozvučnou slovenčinou.“
