Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Šuranová je jediná slovenská olympijská medailistka z radov žien
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. V nasledujúcom príbehu si pripomenieme všestrannú atlétku Evu Šuranovú, ktorá získala ako prvá slovenská atlétka olympijskú medailu. Dodnes je jediná...
Jedna disciplína jej nikdy nestačila
Rodáčka z maďarského Ózdu prežila detstvo vo Veľkom Blahove v okrese Dunajská Streda. Už na základnej škole v okresnom meste sa vtedy ešte ako Kucmanová venovala atletike, basketbalu aj hádzanej. V roku 1962 ju zlákal atletický tréner Ladislav Pápay do klubu DAC Dunajská Streda. Tam sa však sústredila na viacero disciplín, konkrétne na šprinty a skok do diaľky. Po maturite sa presunula do Bratislavy. Tam sa jej v atletickom oddieli Slávie SVŠT ujal legendárny tréner Pavol Glesk. Debutovala na Európskych halových hrách v Dortmunde 1966. V skoku do diaľky skončila ôsma. Štafeta na 4 x 1 kolo v zložení Macounová, Hiltscherová, Kucmanová, Lehocká získala bronz. O rok v Prahe zopakovala 8. miesto v diaľke a štafete v zložení Putnová, Seifertová, Kucmanová, Lehocká pomohla k striebru.
Na OH v Mexico City len ako diváčka
Napriek tomu, že v skoku do diaľky vyhrala v rokoch 1965 - 68 na majstrovstvách ČSSR štyrikrát za sebou, na olympijské hry 1968 v Mexico City 1968 cestovala len ako turistka. Pri tvorbe nominácie zostala ako prvá pod čiarou. Cestu jej zaplatil oddiel. Kucmanová vtedy splnila olympijský limit 631 cm, no zväz uprednostnil českú strednotratiarku Jehličkovú. Rok po olympijských hrách skončila na európskom šampionáte v Aténach 1969 na siedmom mieste. Následne sa vydala a odišla na materskú dovolenku, po ktorej sa do sveta športu vrátila už ako Eva Šuranová.
Olympijská radosť v Mníchove
V olympijskom roku 1972 zlepšila československý rekord v skoku do diaľky na 658 cm. Opäť vyhrala domáci šampionát a konečne ju nominovali na olympijské hry do Mníchova. Tam cestovala ako matka 20-mesačnej dcérky. Na OH 1972 sa zapísala do histórie slovenského športu. V súboji s domácou Nemkou Heidemarie Rosendahlovou a s Bulharkou Dianou Jorgovovou bojovala o víťazstvo. Napokon sa musela uskromniť s bronzom, je však prvá a doteraz jediná Slovenka s olympijskou medailou z letných hier.
„Strieborná medailistka bola lepšia o 10, zlatá víťazka o 11 centimetrov. Sporné boli moje dva prešľapy, ktoré atakovali zlato. Na stupni víťaziek som sa tvárila preto nejako kyslo. Ale absolútne spokojná som aj s bronzovou medailou. To, že som jediná, sa dá vyjadriť aj inak. Počas 118 rokov od hier prvej novovekej olympiády v roku 1896 nebol nik zo slovenských atlétok lepší, čiže mám záber v troch storočiach,“ spomínala Šuranová v archívnom rozhovore.
O dva roky nasledoval ďalší úspech
Po olympijskom bronze nasledoval ďalší cenný úspech. Stalo sa to hneď o dva roky. Na európskom šampionáte v Ríme 1974 získala výkonom 660 cm striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Ilona Bruzsenyáková. „Posúvala som si rozbeh, a to som nemala robiť. Zase som kľúčový skok prešliapla,“ spomínala na svoj strieborný úspech.
Štartovala aj na OH 1976 v Montreale, kde však v kvalifikácii nezaznamenala platný pokus. Mimochodom, tam mala v skoku do výšky medailu na dosah jej rovesníčka Mária Mračnová, ktorá skončila štvrtá... Šuranová sa nepresadila ani na ME 1978 v Prahe, po ktorých sa s vrcholovou atletikou rozlúčila. Kariéru ukončila vo veku 32 rokov.
Okrem diaľky bola Šuranová skvelá aj v šprintoch (i cez prekážky) a vo viacbojoch. Na majstrovstvách Československa získala dohromady osem titulov v skoku do diaľky, dva na 100 m prekážok, po jednom v behu na 100 m, v päťboji a v štafete na 4x100 m. Triumf získala aj v hale v behu na 50 m. V rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.
Eva Šuranová zomrela 31. decembra 2016 v Bratislave, dva roky po tom, ako ju naši športoví novinári vyhlásili za Športovú legendu. Po slávnosti vtedy povedala, že túto poctu prežívala ešte emotívnejšie, ako zisk olympijskej medaily.
