Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Kováč ako prvý slovenský atletický medailista z MS v ére samostatnosti
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. V nasledujúcom príbehu si pripomenieme prekážkara Igora Kováča, ktorý získal ako prvý atlét v ére samostatnosti Slovenska medailu na svetovom šampionáte.
Z troch športov si vybral beh cez prekážky
Rodák z Krompách začal ako osemročný navštevovať krúžok atletiky na základnej škole v Spišskej Novej Vsi. V piatom ročníka sa dostal do športovej triedy, kde sa stretol s trénerom Štefanom Schullerom. Jeho učiteľ potom odišiel do Košíc a sa stal šéftrénerom atletiky v športovom gymnáziu. Práve kvôli nemu sa Kováč na túto školu prihlásil. V tom čase behal trojstovku, venoval sa aj behu cez prekážky a skoku do výšky. Nakoniec sa rozhodol pre beh cez prekážky.
To sa ukázalo ako dobrý krok. Keď mal 17 rokov, ovládol juniorský šampionát Československa 1986, kde zdolal aj o dva roky starších súperov. Dobrý dojem spravil aj na medzištátnom juniorskom stretnutí proti NDR. Na 110-metrovej trati zabehol čas 14,34 s., aj vďaka tomu ho v tom istom roku nominovali na preteky mladých talentov vtedajších socialistických krajín Družba do Neubrandenburgu, kde skončil štvrtý. O rok neskôr už na Družbe 1987 v kubánskej Havane zvíťazil. Koncom roka 1989 zamierili z Košíc do pražskej Sparty. V Prahe po dvoch rokoch prešiel do Dukly, kde ho viedol Jan Pospíšil. S ním trénoval aj po rozdelení Československa ako člen bratislavskej Slávie UK v roku 1993, či od roku 1994 v banskobystrickom Armádnom stredisku vrcholového športu Dukla.
Bronzová radosť v Aténach
Na halových majstrovstvách Európy 1994 v Paríži sa na 60-metrovej trati umiestil na 5. mieste so slovenským rekordom 7,61 s. Prívlastok hviezdny mal pre neho rok 1997. Opäť v Paríži, tentoraz na halových majstrovstvách sveta, obsadil piate miesto. Na 110-metrovej trati si zlepšil osobný rekord najprv v Helsinkách na 13,21 s, krátko na to v Štokholme na 13,13 s. Jeho rekord na 110 metrov prekážok je stále platný. Okrem toho je Kováč rekordérom aj na 100 m prekážok výkonom 10,32 sekundy.
O mesiac neskôr sa konali MS 1997 v Aténach, na ktorých sa zapísal do slovenskej histórie. Igor Kováč obsadil vo finálovom behu na 110 metrov prekážok s časom 13,18 s tretie miesto a pre samostatné Slovensko získal prvý cenný kov na atletických MS. „Posledná, predposledná medzera a aj dobeh mi vyšli, cítil som, že som sa dostal pred Nemca Schwarthoffa. Záver bol vždy moja silná stránka. V cieli som sa však nechcel predčasne tešiť, aby som vzápätí nebodaj nezažil veľké sklamanie. Čakanie na výsledky mi utkvelo z pamätného aténskeho večera azda najviac,“ spomína Kováč v rozhovore pre portál atletika.sk. Spomínaného Nemca napokon zdolal o dve stotiny!
V Sydney 2000 sa na štart nedostal
Slovenský prekážkar sa zúčastnil na troch olympijských hrách. V Barcelone 1992 skončil v 110 m prekážok už v rozbehoch a obsadil konečné 30. miesto. Na OH v Atlante 1996 si vylepšil umiestenie o päť priečok na 25. miesto. Olympijskú smolu korunovali Hry XXVII. olympiády v Sydney 2000. Na štart nenastúpil v dôsledku zranenia achiloviek. Nakoniec sa kvôli zdravotným problémom rozhodol ukončiť kariéru.
„V roku 1998 som musel vynechať majstrovstvá Európy. V ďalšej sezóne som sa opäť dostal do pohody. Výsledkom bolo ôsme miesto na majstrovstvách sveta v Japonsku. V roku 2000 sa však objavili ďalšie problémy s achilovkami a tak som musel podstúpiť operáciu. Nepomohla. Po nej som sa už viac nedostal do topformy. Na svetovú špičku som už nemal,“ spomína pre denník Pravda.
V súčasnosti pôsobí Kováč vo VŠC Dukla Banská Bystrica. Po konci aktívnej kariéry tam začal s prácou ako marketingový manažér. Neskôr sa stal hlavným trénerom a trénerom atletiky. V roku 2017 sa stal aj členom Siene slávy Slovenského atletického zväzu.
