Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Plachý je najúspešnejší slovenský bežec histórie
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. V nasledujúcom príbehu si pripomenieme Jozefa Plachého, ktorý je historicky najúspešnejší slovenský bežec. Keď v Prahe pred časom vyhlasovali najlepšieho československého bežca 20. storočia, Plachý skončil v ankete tretí za fenomenálnym Emilom Zátopkom a za Josefom Odložilom.
Mladík z Košíc šokoval Mexiko aj celý svet
Jeho kariéra mala raketový štart. Jozef Plachý počas školských rokov hrával stolný tenis, šprintoval, skákal do diaľky a dokonca bol aj v školskom futbalovom výbere. Na strednej škole sa ho ujal tréner Ladislav Petö a od roku 1965 začal aktívne trénovať atletiku. Hneď v tom roku obsadil v cezpoľnom behu druhé miesto na majstrovstvách Československa mladšieho dorastu. V ďalšom roku už bol majstrom republiky v cezpoľnom behu i na dráhe.
Zlomový bol koniec roka 1967. V tom čase sa ho už ujal nový tréner Jan Liška, s ktorým pracoval až do konca kariéry. Splnil limit na osemstovke a dostal sa na olympijské hry v Mexico City 1968. V československej výprave bol 19-ročný Plachý najmladší športovec. V semifinále na 800 m trati zabehol juniorský svetový rekord v hodnote 1:45,9 min. Vo finále dosiahol na stotinu presne rovnaký čas a z premiérovej účasti pod piatimi kruhmi si odniesol 5. miesto.
Úspech na americkom turné
Prekvapujúci úspech na olympijských hrách 1968 mu otvoril dvere do sveta. Jeho cesta viedla do zámoria, zúčastnil sa na turné po USA. „V roku 1969 som vyhral v Madison Square Garden míting, podarilo sa to aj Josefovi Odložilovi, takže to bol taký československý deň. Postupne som nabral skúsenosti a v roku 1972 som sa stal americkým halovým šampiónom," povedal Plachý, ktorý v rámci interkontinentálneho zápolenia Európy proti Amerike figuroval trikrát v tíme starého kontinentu.
Práve v súboji Európa – Amerika v Štuttgarte v roku 1969 Plachý dosiahol najväčší úspech svojej kariéry, keď v skvelom čase 1:45,4 min triumfoval v behu na 800 m. Dlhých 39 rokov trvalo, kým nejaký slovenský bežec (Jozef Repčík) tento výkon prekonal! „V Štuttgarte ma vyhlásili za najlepšieho športovca celého podujatia. Pamätám si, že som šiel do čestnej lóže, kde mi cenu odovzdal kancelár Bavorska Franz Josef Strauss. Bol to príjemný zážitok, rovnako ako keď mi v cieli vtedajší kapitán Európy Gaston Roelants vyzúval tretry, čo je veľké atletické gesto,“ dodal pre agentúru TASR. Jeho víťazný finiš bol potom niekoľko rokov súčasťou zvučky televíznej relácie ČST Góly – Body – Sekundy.
V tom istom roku skončil Plachý druhý na 800 m na ME v Aténach, keď sa proti nemu spojila trojica bežcov NDR. Vďaka ich spolupráci Košičana obral o víťazstvo Dieter Fromm.
Zlata sa dočkal až v hale
Zlatú medailu získal Plachý na halových ME 1972 v Grenobli. Na 800 m trati triumfoval s časom 1:48,84. Neskôr na HME 1973 v Rotterdame a HME 1974 v Göteborgu pridal na rovnakej trati dva bronzy. Z holandského šampionátu si odniesol aj striebornú medailu zo štafety na 4x4 kolá v čisto slovenskej zostave Kováč, Samborský, Plachý a Šišovský.
Medailové ambície mal aj na olympijských hrách v Mníchove 1972. Mal však smolu a v semifinálovom behu sa mu ušlo nepostupové 3. miesto. Mal v tom roku skvelú formu, čo potvrdil v zime európskym halovým titulom. V semifinále ho však zaskočil Američan so šiltovkou David Wottle, ktorý v Mníchove použil nezvyčajnú taktiku – v rozbehu, semifinále aj vo finále sa dlho vliekol vzadu, ale vždy mal úžasný finiš a súperov vždy prekvapil. V semifinále Plachého obral o postup prakticky na cieľovej páske. Podobným spôsobom získal vo finále zlato.
O štyri roky neskôr Plachému nevyšli ani olympijské hry 1976 v Montreale. Tam skočil už v rozbehu. Po horších výsledkoch na osemstovke sa rozhodol prejsť na dlhšiu trať. Začal sa pretekať na 1500 metrov.
Zmena trate a dôstojná olympijská rozlúčka
Premiéru na 1500-metrovej trati absolvoval v Bratislave na atletickom mítingu P-T-S v roku 1977. Svojím časom 3:37,04 mi. prekonal 11 rokov starý československý rekord. V auguste potom obsadil prvé miesto na Svetovej univerziáde v bulharskej Sofii. Olympijskú derniéru absolvoval na OH v Moskve 1980. Vo finále behu na 1500 metrov skončil na skvelej šiestej priečke. Čiže jeho dve finálové olympijské účasti na rôznych tratiach delilo dlhých dvanásť rokov...
Držiteľ 13 titulov majstra ČSSR sa po skončení aktívnej kariéry v roku 1982 venoval trénerstvu v Dukle Praha. Pracoval tam až do roku 1993. Ako vyštudovaný právnik neskôr pôsobil aj na Ministerstve obrany ČR. Okrem skončenej Právnickej fakulty na Karlovej univerzite Plachý vyštudoval aj na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského.
Do Siene slávy slovenskej atletiky ho uviedli v roku 2013. Jozef Plachý však v apríli 2016 písomne oznámil Slovenskému atletickému zväzu, že z nej vystupuje do uzatvorenia ním iniciovaného súdneho sporu o organizovaní akcie Hľadáme nového Jozefa Plachého. V roku 2019 bol na galavečere Športovec roka vyhlásený za Športovú legendu. Začiatkom roka 2020 ho prezidentka SR ocenila Radom Ľudovíta Štúra I. triedy.
