Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Charfreitag ovládol európsky šampionát a zaradil sa medzi elitu
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. V nasledujúcom príbehu si pripomenieme kladivára Libora Charfreitaga, ktorý počas svojej kariéry patril medzi svetovú elitu. Triumfoval na európskom šampionáte a cenný kov má aj z majstrovstiev sveta.
Štúdium v USA prinieslo prvé úspechy
Svoje detstvo strávil v Trnave. Už v školských časoch sa aktívne venoval rôznym športom. Skúšal volejbal, vybíjanú, neskôr presedlal na atletiku. Prvé preteky mal ako mladší žiak v skoku do diaľky. Cez vrh guľou, hod diskom aj hod oštepom nakoniec zakotvil pri hode kladivom a začal pôsobiť v klube AK AŠK Slávia Trnava. Ako 19-ročný obsadil na juniorských MS 1996 v Sydney 13. miesto. Tam si ho všimli tréneri z amerických univerzít. Od viacerých z nich dostal Libor ponuku na štúdium. Rozhodol sa jednu z nich prijať a v auguste 1997 odišiel do USA na Southern Methodist University do Dallasu (mimochodom, rovnakú školu absolvovala Martina Moravcová aj ďalšie slovenské plavecké reprezentantky). Okrem štúdia odboru biznis-financie sa aj naďalej zlepšoval v hode kladivom. Získal dva tituly vysokoškolského majstra USA v hode kladivom a tri tituly v hode bremenom. V roku 2002 doštudoval a začal svoju cestu medzi svetovú atletickú elitu.
Stúpanie po olympijských priečkach zastavili zdravotné problémy
Na svojich prvých olympijských hrách v Sydney 2000 obsadil 30. miesto. O štyri roky neskôr však ukázal, že medzi elitu skutočne patrí. V Aténach 2004 obsadil výborné 7. miesto, v Pekingu 2008 bol ôsmy. Napokon z toho bola 6. priečka, pretože Bielorusov Vadima Deviatovského a Ivana Tichona dodatočne diskvalifikovali pre pozitívny dopingový test na testosterón.
Na olympijských hrách v Londýne 2012 chcel zabojovať o zlato. Bol som skúsený, mal dobrú výkonnosť a v tom čase ideálny vek. Nakoniec sa pod piatimi kruhmi v anglickej metropole neobjavil. Na konci roka 2010 ho skolili ho nečakané zdravotné problémy, spôsobené infekciou zo zubných implantátov. „Bolo to frustrujúce a veľmi finančne náročné, stálo ma to niekoľko desiatok tisíc amerických dolárov. Chodil som po rôznych vyšetreniach doma aj v USA. Bolo to strašné obdobie mojej kariéry,“ spomína Charfreitag v archívnom rozhovore.
Medailové radosti zo sveta aj Európy
Túžba po olympijskom cennom kove vychádzala z výborných výkonov od roku 2007. V japonskej Osake získal Libor na svetovom šampionáte bronzovú medailu. Na piaty finálový pokus poslal náčinie do vzdialenosti 81,60 m, čo pred záverečnou sériou znamenalo druhé miesto. Napokon ho dlhočizný hod už spomínaného Bielorusa Tichona odsunul na tretiu priečku. „Som veľmi rád, že to takto vyšlo. Bola to veľmi náročná súťaž, pretože som začal veľmi zle – prešľapom. Najdôležitejšie je, že som získal medailu. Aj keď v kútiku duše som dúfal v ešte lepší výkon,“ povedal po úspechu.
V roku 2010 dosiahol svoj najvýraznejší úspech. Na európskom šampionáte v Barcelone triumfoval hodom 80,02 m. Stal sa prvým Slovákom v ére samostatnosti, ktorí získal medailu na európskom atletickom šampionáte. „Konkurencia na majstrovstvách Európy sa takmer vyrovná tej na svetovom šampionáte. Ale najmä je to ďalší úspech v mojej kariére a potvrdzuje, že bronz z Osaky nebol náhodný. Zisk zlata je obrovskou motiváciou a odmenou za drinu a odriekanie. Je zadosťučinením za to, že dlhoročné obetovanie nebolo zbytočné,“ povedal po úspechu člen Siene slávy Slovenského atletického zväzu denníku Pravda. V ten istý rok zvíťazil v tíme Európy aj na Kontinentálnom pohári družstiev v Splite.
Kráľovnú športu neopustil ani po kariére
Po zdravotných problémoch s infekciou bojoval Charfreitag aj s boreliózou. V posledných rokoch svojej kariéry aj preto nedosahoval vytúžené výsledky. V roku 2017 sa rozhodol kariéru ukončil vo veku 39 rokov. Pri športe však ostal doteraz. Na XV. letnom Európskom olympijskom festivale mládeže (EYOF) 2019 v Baku bol nielen ambasádorom, ale aj zástupcom vedúceho výpravy. Zúčastnil sa aj na olympijských hrách v Riu de Janeiro 2016 ako mentor kladivára Marcela Lomnického. Nedávno získal aj trénerskú licenciu 3. stupňa z piatich možných.
