Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Hrašnová ako jediná Slovenka v histórii samostatnosti s medailou na MS
Pätnásty máj patril Svetovému dňu atletiky, preto vám v týchto dňoch prinášame príbehy najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. V nasledujúcom príbehu ponúkame pohľad na kariéru kladivárky Martiny Hrašnovej, ktorá ako jediná žena v ére samostatnosti Slovenska dosiahla na svetovom šampionáte až na medailu.
Od šprintu k vrhačským disciplínam
Martina Hrašnová, vtedy ešte Danišová, sa ako šprintérka na športovom v Banskej Bystrici cez sedemboj dostala k vrhačským disciplínam, až nakoniec ostala pri kladive. Ešte len vo veku 16 rokov bola 12. na premiérových MS do 18 rokov v Bydgoszczi 1999 a 5. na juniorských MS 2000 v Santiagu de Čile. Už v juniorskom veku okúsila aj atmosféru seniorských šampionátov. Absolvovala MS 2001 v Edmontone a ME 2002 v Mníchove. Rodáčka z Bratislavy sa tešila z prvého medailového úspechu v roku 2001. V talianskom Grossete získala druhé miesto na európskom šampionáte do 20 rokov. O rok neskôr, na juniorských majstrovstvách sveta v jamajskom Kingstone, obsadila rovnako striebornú pozíciu. „Tréner Cencer ma priviedol k hodu kladivom. Presvedčil ma, aby som sa venovala práve tejto disciplíne, hoci mne sa do toho veľmi nechcelo. Vďačím mu za to, kto dnes som,“ reagovala nedávno Martina Hrašnová na úmrtie svojho niekdajšieho kouča Jozefa Cencera.
Bronzová radosť v Berlíne
Potenciál obstáť v konkurencii ukázala i jej prvá účasť pod piatimi kruhmi v Pekingu 2008, kde obsadila 8. miesto. Podľa výkonov pred olympijskými hrami bola dokonca medzi adeptkami na zisk cenného kovu. Ten sa jej však podarilo získať až o rok neskôr. Najväčší úspech v kariére zaznamenala na majstrovstvách sveta v roku 2009 v Berlíne, z ktorých si odniesla bronzovú medailu. Na stupeň víťazov sa dostala hodom z piateho kola s dĺžkou 74,79 m.
"Som veľmi spokojná. Prvé a druhé miesto bolo dnes pre mňa veľmi ďaleko, ale bojovala som o bronz. Vôbec to nebolo jednoduché," povedala v archívnom rozhovore pre portál sport.sme.sk. Dva cenné kovy získala Hrašnová aj na európskych šampionátoch. V oboch prípadoch išlo o striebro. V roku 2012 skončila druhá vo fínskych Helsinkách a v roku 2014 vo švajčiarskom Zürichu. Zo švajčiarskej medaily mala oveľa väčšiu radosť. „Je cennejšia. Aj preto, že ju mám za ešte lepší výkon – a navyše som ju získala v oveľa silnejšej konkurencii. Jednoducho, nepočítala som s ňou,“ povedala tesne po svojom úspechu.
Po desiatich rokoch opäť vo finále MS
Na olympijských hrách v Londýne 2012 a v Riu de Janeiro 2016 sa Hrašnovej nepodarilo zopakovať umiestenie v prvej desiatke, keď skončila na 19., respektíve 20. mieste. Veľký návrat medzi špičku v podobe účasti vo finále svetového šampionátu zažila vlani v katarskej Dauhe, kde obsadila 9. miesto. „Táto deviata priečka je pre mňa veľká motivácia do olympijskej sezóny. Nehľadiac na vek sa cítim dobre fyzicky. Mám dobré zázemie na Dukle i v Slovenskom atletickom zväze, cítim od nich obrovskú podporu. Nemám dôvod končiť, kým som zdravá,“ povedala pre web SAZ Hrašnová, ktorá sa popri atletike naplno venuje aj výchove dcéry Rebeky.
Mesiac po šampionáte v Dauhe získala striebro na Armádnych svetových hrách CISM 2019, ktoré sa konali v čínskom Wu-chane. Práve z tohto mesta sa do sveta rozšíril nový koronavírus, ktorý spôsobil aj preloženie olympijských hier v Tokiu. To výrazne naštrbilo plány aj Hrašnovej. „Dali sme do toho všetko, mnoho energie. Naozaj sme toho veľa obetovali. Nie som schopná povedať, či to moje telo v takomto tempe vydrží ešte dlho. Ale azda to zvládnem ešte ten rok," uviedla pre agentúru TASR.
