Kráľovná športu na nich môže byť hrdá: Tóth vyniesol Slovensko na chodecký trón
Pätnásty máj patrí Svetovému dňu atletiky, preto vám SOŠV v nasledujúcich dňoch prinesie príbehy tých najúspešnejších slovenských atlétov súčasnosti aj minulosti. Olympijské hry v Tokiu mali byť bodkou za kariérou chodca Mateja Tótha, ktorý sa tešil z triumfu v chôdzi na 50 km pod piatimi kruhmi v Rio de Janeiro 2016. Aká bola jeho cesta ku zlatu? Prečítajte si jeho príbeh.
Začiatky úspešného olympionika, ktorý pre Slovensko získal zlatú olympijskú medailu v chôdzi, neboli jednoduché. Jeho pokus nastúpiť na druhom stupni základnej školy do športovej triedy nebol úspešný. Skončil tesne pod čiarou. Neskôr svoj potenciál ukázal vo vytrvalostných behoch a v roku 1996 nadviazal spoluprácu s trénerom Petrom Mečiarom a začal sa písať príbeh jedného z najúspešnejších slovenských atlétov.
Prvé olympijské skúsenosti
Prvou olympijskou skúsenosťou boli pre člena Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica olympijské hry v Aténach v roku 2004, na ktorých obsadil 32. miesto v chôdzi na 20 km. O štyri roky neskôr po 26. mieste v rovnakej disciplíne v Pekingu uvažoval dokonca o ukončení kariéry.
Zlomom a zmenou k lepšiemu bolo „preladenie“ na 50-kilometrovú trať. Výhra v pretekoch na 20 km na Svetovom pohári v mexickej Chihuahue v roku 2010 ukázala, že toto by mohla byť tá správna cesta. „Všetko malo príčinu a dôsledok. Išlo to krok za krokom. Nebol som veľmi úspešný junior, nedisponoval som nejakým obrovským talentom. Musel som sa postupne vypracovať, byť pracovitý a trpezlivý. To je na päťdesiatke najdôležitejšie,“ povedal v minulosti pre agentúru TASR predseda komisie športovcov Slovenského olympijského a športového výboru.
Správny krok a zlatá radosť
Na olympijských hrách 2012 v Londýne skončil na 50 km pôvodne ôsmy, ale po neskoršej diskvalifikácii troch súperov postúpil na konečné piate miesto. V roku 2015 sa tešil z titulu majstra sveta v Pekingu a stal sa prvým atletickým majstrom sveta v histórii samostaného Slovenska „Celú trať som bol koncentrovaný, nepripúšťal si žiadne úvahy o možnosti byť majstrom sveta. Asi posledný okruh na trati a príchod na štadión bol najdojemnejší. V cieli som sa vyobjímal s otcom aj s trénerom. To si budem pamätať do konca života," dodal zverenec Mateja Spišiaka, s ktorým spolupracuje od roku 2013.
Skvelú formu potvrdil aj na olympijských hrách 2016 v Riu de Janeiro, kde ako prvý preťal cieľovú pásku a tešil sa zo zlatej olympijskej medaily. Napodobnil tak víťazný triumf Jozefa Pribilinca zo Soulu 1988. „Nedá sa to s ničím iným porovnať. V športovej kariére je to môj okamih číslo jeden. Získal som športovú nesmrteľnosť, nemôže mi to nikto zobrať. Nádhera, niečo úžasné, ťažko to opísať slovami," uviedol pre TASR dvojnásobný vicemajster Európy z Zürichu 2014 a Berlína 2018. S Jozefom Priblincom ho spájal aj spoločný tréner Juraj Benčík, ktorý Mateja viedol v rokoch 2002 až 2013.
Tvrdý boj o očistenie mena
Vietor z plachiet Mateja Tótha zobrala dočasná suspendácia a vyšetrovanie Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF) pre nezrovnalosti v biologickom pase. Hrozil mu až štvorročný trest. „Keďže som počas celej mojej kariéry zásadne vystupoval proti akýmkoľvek nekalým praktikám a absolútne vylučujem akékoľvek pochybenie, táto správa ma šokovala,“ vyjadril sa v tom čase pre TASR talentovaný slovenský reprezentant, ktorý v roku 2017 neštartoval na majstrovstvách sveta v Londýne. Dôvodom bolo vyčerpanie a tréningový výpadok v dôsledku vyšetrovania a snahy očistiť jeho meno.
Ako niekoľkokrát predtým, aj v tomto prípade ukázal svoju silu a odhodlanie. Štvrtého októbra 2017 padlo rozhodnutie disciplinárnej komisie Slovenského atletického zväzu, že Matej Tóth neporušil antidopingové pravidlá a dočasný dištanc bol zrušený. Rozhodnutie nakoniec potvrdila aj Svetová atletika a Tóth sa tak opäť mohol venovať iba športu.
Rozlúčka v Tokiu?
Po očistení svojho mena rozšíril svoju medailovú zbierku striebrom na 50 km na majstrovstvách Európy v Berlíne 2018. Prípravu začal sústreďovať na blížiace sa olympijské hry v Tokiu, kde sa chcel rozlúčiť s fanúšikmi a s kariérou. Svetový šampionát v katarskej Dauhe 2019 mu nevyšiel a pre extrémne podmienky z pretekov odstúpil.
Plán s tohtoročnou rozlúčkou v Tokiu narušila celosvetová pandémia koronavírusu, ktorá spôsobila preloženie hier o rok. „Momentálne si neviem predstaviť, že účasť bude aj so mnou. V každom prípade je to rozhodnutie, ktoré si treba dobre zvážiť,“ reagoval na rozhodnutie Medzinárodného olympijského výboru. Našťastie, Tótha nezastavila ani táto prekážka. „Všetky odkazy od ľudí a fanúšikov na mňa vyvíjali výrazný pozitívny tlak, ktorý mi v kariére pomohol už niekoľkokrát. Aj preto som rozhodnutý, že idem bojovať o olympiádu a o prípadný čo najlepší výsledok," povedal pre RTVS v programe, ktorý televízia nedávno odvysielala na jeho podporu.
