Jozef Herda
Gréckorímsky zápasník Jozef Herda sa v auguste 1936 v Berlíne zapísal do histórie ako prvý športovec zo Slovenska reprezentujúci Československú republiku, ktorý získal olympijskú medailu. Gymnastka Matylda Pálfyová prispela k striebru družstva o niekoľko dní neskôr, takže jej patrí „len” primát našej prvej ženskej medailistky.
Rodák z Trnavy Herda pochádzal z trinástich detí. Ako vyučený zámočník sa vo veku 18 rokov zamestnal v Prahe. Tam začínal svoju športovú kariéru najskôr ako vzpierač, veľmi rýchlo však objavil čaro žineniek.
Zápaseniu sa venoval najprv v klube AFK Stráž bezpečnosti. V roku 1931 prvý raz zápasil na medzinárodnej scéne. Hneď upútal víťazstvom nad medailistom z OH 1928 Jiřím Maudrom.
Už v roku 1932 mal výkonnosť, ktorá ho oprávňovala štartovať na OH v Los Angeles. Pre nedostatok financií tam však ČSR reprezentovala len minivýprava, do ktorej sa nedostal.
V roku 1934 skončil šiesty na majstrovstvách Európy v Ríme. Najväčšie úspechy Jozef Herda dosiahol po prestupe do AFK Waldes Praha, kam s ním prešli aj jeho bratia Ján a Emil. Prestup mu síce vyniesol ročný dištanc, počas ktorého nemohol súťažiť za žiadny klub, ale udržiaval sa stále vo forme.
V čase OH v Berlíne bol ako 26-ročný na vrchole výkonnosti. V konkurencii 18 zápasníkov v kategórii do 66 kg postupne zdolal Švajčiara Holingera (na lopatky) a po tuhom boji Maďara Kálmána i Taliana MolfIna. Vo vyrovnanom boji síce prehral s Fínom Koskelom tesne 1:2, ale v súboji o striebro zdolal Estónca Välliho 3:0.
Na vynikajúcej úrovni zápasil aj v ďalších rokoch, o šancu získať ďalšiu olympijskú medailu ho však obrala druhá svetová vojna. OH 1940 ani 1944 sa v dôsledku vojnových udalostí nekonali.
V Prahe žil Jozef Herda až do roku 1942, pričom v AFK Waldes nielen zápasil, ale aj viedol tréningy mladých adeptov zápasenia. Tých sám vyhľadával. Vďaka jeho celkovému pôsobeniu sa niekdajší maličký klub rozrástol a za sedem rokov sa počet jeho členov zvýšil z troch na stodvadsiatich.
Napriek tomu Slovákovi Herdovi protektorátne úrady nepredĺžili povolenie na trvalý pobyt a v roku 1942 sa presťahoval do Bratislavy. V slovenskom hlavnom meste sa dočkal aj obnovenia Československej republiky.
ČSR naposledy reprezentoval v roku 1949 ako 39-ročný. Na majstrovstvách krajiny v tom roku zdolal neskoršieho olympijského medailistu Růžičku, ktorý bol o 67 kg ťažší!
Všestranný Herda bol majstrom ČSR v gréckorímskom aj vo voľnom štýle a dovedna získal 15 domácich titulov. Počas svojej mimoriadne dlhej kariéry vybojoval viac než dvetisíc zápasov a 124-krát reprezentoval ČSR. S pretekárskym zápasením skončil až vo veku 46 rokov (!), keď už dávno predtým sa v Dunajplavbe Bratislava venoval aj trénerskej práci.
Okrem toho aj rozhodoval a funkcionárčil. V Bratislave aj ako 75-ročný zomrel. V rodnej Trnave Herdovo meno nesie námestie i miestne športové gymnázium, jeho niekdajšiu športovú slávu pripomína aj pamätná tabuľa.
Autor: Ľubomír Souček
