Slovensko nemalo v histórii väčšiu zápasnícku osobnosť, ako je Jozef Lohyňa. Má v zbierke trofejí nielen bronzovú olympijskú medailu zo Soulu 1988, ale ako jediný zo zápasníkov na Slovensku a v Česku aj titul majstra sveta vo voľnom štýle, ktorý si vybojoval v roku 1990 v Tokiu.

Rodák zo Zlatých Moraviec má z majstrovstiev sveta má celkovo tri medaily (1 – 1 – 1) a z európskych šampionátov päť kovov (0 – 1 – 4).

Štartoval na troch olympiádach a podobne ako krasokorčuliar Divín na nich vždy skončil v prvej päťke. Ako jediný reprezentant úpolových športov spomedzi Slovákov sa tešil aj z titulu najúspešnejšieho športovca ČSSR (v roku 1990). Je pochopiteľné, že na Slovensku ho zvolili za najúspešnejšieho zápasníka 20. storočia. Jozef Lohyňa vyrastal v Handlovej, ale na žinenkách začínal ako 11-ročný v Prievidzi, ktorá je známa silnou zápasníckou tradíciou. Odmala zápasil spoločne s bratom Ľubomírom, ktorý pred pretekárskou napokon uprednostnil trénerskú dráhu - odborné vzdelanie na to získal až v Bulharsku. Jozef zatiaľ vyrástol do svetovosti pod vedením trénera Mikuláša Timka. Jeho špecialitou sa stal obávaný chmat menom „krestačka“.

Lohyňova športová bilancia vzbudzuje úctu a rešpekt. Oboje si však vyslúžil aj za svoje celkové vystupovanie. V roku 1991 dostal hlavnú Cenu fair play Československého olympijského výboru. A tom, aký pojem vtedy predstavoval, svedčí aj fakt, že poctu nastupovať na otváracom ceremoniáli olympijských hier so štátnou vlajkou v rukách dostal až dvakrát – v Barcelone 1992 pri poslednom štarte československej výpravy a v Atlante 1996 zase pri premiére samostatnej Slovenskej republiky.