O projekte

Novinárska anketa Športovec roka má korene dávno v niekdajšom Československu. Českí aj slovenskí športoví novinári v nej prvý raz hlasovali v roku 1959, po rozdelení federálneho štátu v tom pokračujú samostatne. Osemkrát sa z víťazstva v česko-slovenskej ankete radovali aj športovci zo Slovenska. Prvý Slovák na pomyselnom československom športovom tróne bol krasokorčuliar Ondrej Nepela (1971). Nasledovali ho dvakrát cyklista Anton Tkáč (1976 a 1978), raz atlét trvale žijúci v Prahe Imrich Bugár (1982), dvakrát atlét Jozef Pribilinec (1986 a 1988), raz rýchlostný kajakár Attila Szabó (1989) aj zápasník Jozef Lohyňa (1990). V kategórii kolektívov raz triumfovali volejbalisti ČH Bratislava (1979).

Ešte za Československa si zorganizovali slovenskí športoví novinári viackrát svoju vlastnú anketu o najúspešnejšieho športovca Slovenska. Prvý raz už v 70. rokoch minulého storočia a potom znovu v rokoch 1990 – 1992. Oficiálny punc však má až súčasná anketa, pretože sa viaže na samostatný štátny útvar.

Najčastejšie dekorovali trofejami pre najlepšieho Športovca roka plavkyňu Martinu Moravcovú. Šesťkrát vyhrala, dvakrát bola druhá a raz tretia. Štyri prvenstvá patria vodnému slalomárovi Michalovi Martikánovi a alpskej lyžiarke Petre Vlhovej, tri cyklistovi Petrovi Saganovi i biatlonistke Anastasii Kuzminovej. Medzi víťazmi ankety boli aj cyklista Milan Dvorščík, strelec Jozef Gönci, hokejista Peter Bondra, vodná slalomárka Elena Kaliská, tenista Dominik Hrbatý, snoubordista Radoslav Židek, strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a chodec Matej Tóth.

Najčastejšie sa v prvej desiatke umiestil Michal Martikán, až šestnásťkrát, z toho pätnásťkrát v nepretržitej sérii. Viac ako desaťkrát sa laureátmi ankety stali Martina Moravcová (12-krát v Top 10), Peter Sagan (11), bratia Peter a Pavol Hochschornerovci (11) a Marián Hossa (10).

Najsuverénnejšou víťazkou sa stala Martina Moravcová, ktorá v roku 2001 predstihla súrodencov Hochschornerovcov o 619 bodov. Najtesnejšie víťazstvo v histórii dosiahol v roku 2008 Michal Martikán pred bratmi Hochschornerovcami, keď zvíťazil len o 11 bodov. Najmenší rozdiel medzi prvou trojicou bol v roku 2012, keď sa prvé trio zmestilo do rozpätia 74 bodov. Medzi kolektívmi boli najsuverénnejší víťazi hokejisti Slovenska v roku 2012 (náskok 231 bodov). S najnižším náskokom doteraz vyhrali v roku 2013 basketbalistky Good Angels Košice, ktoré predstihli fedcupové družstvo tenistiek Slovenska len o 4 body.

Medzi kolektívmi osemkrát triumfoval štvorkajak, aj keď treba povedať, že nie vždy v rovnakom zložení. Šesťkrát triumfovali hokejisti Slovenska, päťkrát futbalisti Slovenska, dvakrát basketbalistky Slovenska aj basketbalistky Ružomberka i štafeta biatlonistiek, raz uspeli tenisti Slovenska, volejbalisti Slovenska, basketbalisti Good Angels Košice, hliadka vodných slalomárov 3xC1 i miešaný tím v alpskom lyžovaní.

Najviac víťazov individuálnej ankety pochádza z vodného slalomu. Z tohto športu triumfovali Michal Martikán, Peter a Pavol Hochschornerovci, aj Elena Kaliská. Po dvaja víťazi doteraz boli zo športovej streľby (Jozef Gönci, Zuzana Štefečeková) a z cestnej cyklistiky (Milan Dvorščík a Peter Sagan).

Najviac športových novinárov sa do ankety zapojilo v roku 2002 – hlasovalo ich až 154. Víťaz v tom ročníku Peter Bondra dosiahol aj rekordný zisk 1308 bodov. Naopak, najmenšia účasť novinárov bola v roku 2005 (len 76 hlasujúcich). Na víťazstvo v tom roku stačilo tenistovi Dominikovi Hrbatému len 682 bodov.

Najviac mien jednotlivcov sa na hlasovacích lístkoch objavilo v roku 2001 – až 68, najmenej v roku 2020 – len 26. Pokiaľ ide o kolektívy, najväčší počet ich dostalo hlasy takisto v roku 2001 – 21. V roku 2020 bolo kolektívov rekordne najmenej – len 6. Rok 2020 však bol v dôsledku pandémie ochorenia COVID-10 špecifický, pretože od marca boli zrušené prakticky všetky významné športové podujatia. Z tohto dôvodu organizátori ankety namiesto desiatky vyhodnocovali len päť najúspešnejších jednotlivcov a namiesto troch len jeden kolektív.

V rokoch 2018 až 2021 mohli v ankete Športovec roka hlasovať výlučne členovia Klubu športových redaktorov SSN. Väčšinou bol okruh hlasujúcich širší, zahŕňal aj športových žurnalistov, ktorí neboli členmi klubu.

Každý hlasujúci uvádza svoje poradie 10 najúspešnejších jednotlivcov, prípadne dvojíc (boduje sa od 10 po 1 bod) a 3 najúspešnejších kolektívov (bodovanie od 3 po 1 bod). Platné sú len kompletne vyplnené hlasovacie lístky. Jedinou výnimkou z tohto pravidla bol už vyššie zmienený prvý pandemický rok 2020, keď sa športový život vo svete takmer úplne zastavil.

Obnovenie partnerstva KŠR s olympijským výborom

Výsledky ankety Športovec roka sa verejnosť vždy dozvedá prostredníctvom slávnostného vyhlásenia, ktoré sa neraz odohrávalo v priamom televíznom prenose. Organizátorom tohto vyhlásenia bol v minulosti aj Slovenský olympijský výbor (SOV). V roku 2019 sa spolupráca medzi KŠR SSN a teraz už Slovenským olympijským a športovým výborom (SOŠV) po dlhšej prestávke obnovila. V roku 2022 organizoval slávnosť SOŠV aj v spolupráci s SPV.

O Klube športových redaktorov

Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov (KŠR SSN) existuje od začiatku existencie samostatnej Slovenskej republiky. Napriek tomuto konštatovaniu má už dávnu históriu, keďže rodný list Klubu napísali priekopníci slovenskej športovej žurnalistiky oficiálne 9. marca 1946. KŠR je od 19. decembra 1992 kolektívnym členom Slovenského olympijského výboru (SOV), čiže odo dňa vzniku SOV. KŠR je od roku 1993 členom Medzinárodnej asociácie športovej tlače (AIPS). V rokoch 1992 – 2022 bol predsedom KŠR SSN Tomáš Grosmann. V roku 2022 už nekandidoval a na čelo klubu bol zvolený Peter Pašuth. Keďže jednou z úloh KŠR SSN je aj snaha o utváranie čo najlepších pracovných podmienok pre športových novinárov, klub každoročne oceňuje najlepšie tlačové služby na významných športových podujatiach na Slovensku – jednak dlhodobé a jednak jednorazové. Ocenení organizátori podujatí získavajú Cenu Štefana Mašlonku.