V ére bývalého Československa patrili naši hádzanári do absolútnej svetovej špičky. V rokoch 1958 – 1967 sa reprezentačný tím štyrikrát za sebou vrátil zo svetového šampionátu s cenným kovom. Väčší podiel na tom mali českí hráči, ale ku kľúčovým postavám všetkých týchto medailových tímov patril aj Slovák Anton Frolo. Zlato, dve striebra a jeden bronz – to je unikátna zbierka jeho svetových medailí! Mal smolu, že v období, keď sa hádzaná konečne ocitla aj v programe olympijských hier – v Mníchove 1972 tím ČSSR získal striebro – bol už v 38 rokoch na debut pod piatimi kruhmi pristarý...

Anton Frolo sa narodil 20. apríla 1934 v Ružomberku. Hádzanárske ostrohy získaval v Michalovciach. Väčšinu svojej veľkolepej kariéry prežil ako hráč Tatrana Prešov. V tomto tíme pôsobil v rokoch 1953 – 1955 a 1957 – 1968. Bol dominantná postava Tatrana, ale aj jeden z kľúčových hráčov v reprezentácii Československa. V svojich najlepších rokoch patril aj medzi absolútnu svetovú špičku. Je zaujímavé, že pivot s vynikajúcou kondíciou a so skvelými obrankárskymi schopnosťami vedel strieľať oboma rukami. Klasický pravák sa naučil strieľať aj ľavou v zrelom hráčskom veku...

Anton Frolo bol spočiatku v československej reprezentácii jediný Slovák. Dostať sa do „repre“ v tom čase vôbec nebolo jednoduché, pretože Československo bolo v hádzanej vtedy svetová veľmoc. K získaniu stabilného postu v drese s levom na prsiach mu pomohlo dvojročné pôsobenie na vojenčine v Dukle Praha. S elitným tímom získal dva tituly majstra ČSR, v roku 1956 aj víťazstvo v Európskom pohári majstrov!

Na svetovom šampionáte debutoval Anton Frolo v roku 1958 v NDR. Výrazne prispel k striebornej medaile, keď vo finále v Magdeburgu tím ČSR podľahol Švédsku 12:22. O tri roky neskôr na majstrovstvách sveta v NSR sa znovu radoval zo striebra. Tentoraz bolo zlato na dosah, veď vo finále v Dortmunde prehrali naši s Rumunmi až po druhom predĺžení 8:9. Keď v roku 1964 hostilo svetový šampionát Československo, Anton Frolo v parádnom výskoku sa objavil na oficiálnom plagáte. Znovu z toho bola medaila, tentoraz bronzová.

V roku 1966 vyšla pod názvom „S hádzanou po svete“ knižná autobiografia Antona Frola. V tom čase už nemal reprezentačné ambície. Reprezentačný tréner Bedřich König, ktorý bol roky jeho spoluhráč, však Frola presvedčil, že tím ho ešte potrebuje. A na svetovom šampionáte 1967 vo Švédsku zažil najkrajšie chvíle kariéry. V semifinále tím ČSSR zdolal favorizovaných Rumunov a vo finále 21. januára 1967 vo Västerase aj Dánsko 14:11. Najstarší hráč tímu Anton Frolo sa rozlúčil s reprezentačnou kariérou ako 32-ročný svetový šampión. Už vtedy bol legenda.

Na klubovej úrovni Frolo pokračoval v hráčskej kariére ešte sedem rokov. Z Prešova sa premiestnil do Košíc, kde ako hrajúci tréner tímu VSŽ pomohol k postupu do federálnej ligy. V rokoch 1979 a 1981 ako tréner priviedol družstvo k titulu majstra ČSSR. Ešte v dôchodkovom veku stredoškolský pedagóg v klube pôsobil ako tréner mládeže. V roku 2001 ho vyhlásili za najlepšieho slovenského hádzanára 20. storočia.

Anton Frolo zomrel 7. apríla 2017 v Prešove.

Zaradený medzi legendy v roku 2013.

Autor: Ľubomír Souček