Najlepší kanonier v histórii slovenského futbalu Jozef Adamec (narodený 26. februára 1942 vo Vrbovom) bol unikát: reprezentoval v československom drese a ako tréner viedol slovenskú reprezentáciu; tituly majstra ČSSR získal vo farbách českého i slovenského klubu; slávu Spartaka Trnava šíril nielen ako elitný hráč, ale aj ako tréner; a paradoxne, hral aj za klub najväčšieho trnavského rivala – Slovana Bratislava, v ktorom neskôr pôsobil aj ako tréner. Bol to takpovediac futbalový muž odvšadiaľ...

Jozef Adamec sa v mysliach futbalobvých fanúšikov stal legendou už dávno predtým, než ho za ňu oficiálne vyhlásili. Na futbalovom trávniku bol podobná charizmatická a rozporuplná postava, ako na hokejovom ľade o štyri roky starší Jozef Golonka, ktorý si preberal novinárske ocenenie Športová legenda o rok skôr. Futbalista s prezývkou „Hatrlo“ bol skvelý hráč a strelec s explozívnou ľavačkou, ktorý vo svojich najlepších rokoch mohol byť ozdobou ktoréhokoľvek európskeho veľkoklubu (keby sa to vtedy legálne dalo...). Bol to zároveň futbalový búrlivák, ktorého trnavské publikum milovalo a značná časť fanúšikov inde (obzvlášť v Prahe) nenávidela. Aj ako tréner bol povestný výbuchmi zlosti. Nikto mu však nemohol uprieť, že futbal vášnivo miluje a žije preň.

Jozef Adamec bol jeden z mála slovenských futbalistov, ktorý sa môže honosiť striebornou medailou z majstrovstiev sveta. V Čile 1962 odohral v tíme okolo Josefa Masopusta vtedy 20-ročný mladík tri celé zápasy, vrátane remízového proti Brazílii a slávneho víťazného proti Španielsku. Takisto ako jeden z mála Slovákov si na majstrovstvách sveta zahral až dvakrát – druhý raz v Mexiku 1970. V československom drese debutoval ako 18-ročný v roku 1960 a obliekal ho úctyhodných 14 rokov. Nastúpil dovedna na 44 medzištátnych zápasov a strelil v nich 14 gólov – z toho tri v pamätnom bratislavskom zápase 23. júna 1968 brazílskemu brankárovi Felixovi. Dodnes sa na svete vyskytli len štyria futbalisti, ktorí sieť brazílskej brány napli v jednom zápase trikrát...

Sedemkrát sa Jozef Adamec radoval z československého ligového titulu, čím sa nemôže pochváliť žiadny iný Slovák. Prvé dva tituly v rokoch 1962 a 1963 získal počas vojenčiny s Duklou Praha, ďalších päť (v rokoch 1968, 1969 a 1971 – 1973) so Spartakom Trnava. Spolu s Karolom Dobiašom a Ladislavom Kunom bol hlavná hviezda „bílých andelov“. Zahral si medzitým aj v Slovane Bratislava, kde síce väčšinu času strávil v treste, ale zato v jednom ligovom zápase proti Třincu v belasom drese strelil šesť gólov!

V československej lige Adamec debutoval ako 17-ročný vo farbách Spartaka Trnava. Za 17 rokov (1959 – 1976) nastrieľal v 328 ligových zápasoch 170 gólov – viac ako ktorýkoľvek iný slovenský futbalista! Štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971) získal titul najlepšieho ligového kanoniera. So Spartakom Trnava sa v ročníku 1968/69 prebojoval až do semifinále Pohára majstrov európskych krajín, čo je predchodca dnešnej Ligy majstrov. V roku 1967 prispel k trnavskému zisku Stredoeurópskeho pohára. Štyrikrát sa tešil z víťazstva v Československom pohári.

Na záver kariéry pôsobil Jozef Adamec ako hrajúci tréner Slovana Viedeň. Na FTVŠ UK v Bratislave vyštudoval trénerstvo a trénerskej práci sa venoval ešte aj v dôchodkovom veku. V rokoch 1999 – 2002 viedol reprezentačný tím Slovenska.

V slovenskej ankete Futbalista storočia skončil druhý za Jánom Popluhárom. Jozef Adamec zomrel 24. decembra 2018 v Trnave.

Zaradený medzi legendy v roku 2012.

Autor: Ľubomír Souček