Máloktorý športovec vzbudzoval vo verejnosti také veľké a neraz rozporuplné emócie, ako charizmatický hokejový útočník Jozef Golonka (narodený 6. januára 1938 v Bratislave). Na ľade nekompromisný „dravec“ a búrlivák s prezývkou „Žiletka“ sa nepochybne stal už dávno legendou, ktorá výrazne prekročila hranice svojej krajiny i svojho športu. Je nielen člen Siene slávy slovenského hokeja, ale ako jeden z mála Slovákov aj člen medzinárodnej Siene slávy IIHF (plus je aj člen hokejových siení slávy v Česku a v Nemecku).

Spočiatku sa pohybovo všestranne nadaný Golonka po krasokorčuliarskych začiatkoch po boku svojej staršej sestry Júlie popri hokeju s úspechom venoval aj tenisu (vyhral vo dvojhre Pardubickú juniorku), ale napokon uprednostnil ľad. Ako Bratislavčan spojil svoju športovú kariéru so Slovanom, v ktorom prežil s výnimkou dvojročnej vojenčiny v Dukle Jihlava dvanásť sezón. V strede útoku s krídlami Starším a najprv Fakom, potom Černickým, viedol azda najobávanejšie úderné trio ligy. Sám v najvyššej súťaži odohral 330 zápasov a strelil 298 gólov. V sezóne 1960/61 bol najlepší ligový strelec.

V reprezentácii Česko-Slovenska odohral Golonka jedenásť sezón. Nastúpil na 134 medzištátnych zápasov, v ktorých strelil 82 gólov. To z neho spravilo nadlho najlepšieho strelca v reprezentačnom drese spomedzi všetkých slovenských hokejistov v histórii – až na sklonku svojej kariéry ho prekonal Miroslav Šatan.

V roku 1965 bol Golonka najproduktívnejší hráč majstrovstiev sveta v Tampere, vybrali ho tam aj do All Stars tímu. Dovedna počas kariéry na svetových šampionátoch nazbieral štyri strieborné (1965, 1966, 1967 a 1968) a tri bronzové kovy (1959, 1964 a 1969), pričom po jednom striebre i bronze mal aj z olympijských turnajov v Innsbrucku 1964 a v Grenobli 1968, ktoré boli v tom čase zároveň majstrovstvami sveta. Pri jeho olympijskom debute v Squaw Valley 1960 sa jediný raz počas jeho pôsobenia v reprezentácii ČSR/ČSSR stalo, že tím sa vrátil z vrcholného podujatia bez medaily.

Azda najpamätnejšie bolo Golonkovo účinkovanie na zimných olympijských hrách 1968 v Grenobli, kde bol ako vodcovský typ kapitán tímu ČSSR. S 10 bodmi zo 7 zápasov bol aj jeho najproduktívnejší hráč. Výnimočným spôsobom sa blysol najmä v legendárnom zápase práve proti „zbornej“, ktorý družstvo ČSSR vyhralo 5:4. Svojim gólom, keď našiel štrbinku v Konovalenkovej bránke, zvyšoval na 4:2 a Jiříkovi potom prihral na piaty gól. Napriek drvivému záverečnému tlaku súpera, ktorý znížil na 4:5, Golonkovci víťazstvo udržali. „Jóžiho” triumfálne búchanie hokejkou po ľade po našom piatom góle a jeho „načúvanie“, či k nám aj po tomto zo ZSSR naďalej tečie ropa, sa vrylo do pamäti azda všetkých ľudí v Československu. Žiaľ, vytúžené zlato nám nebolo súdené. Cestu k nemu nášmu unavenému tímu zahatala remíza 2:2 v záverečnom zápase so Švédskom. Golonka mal v závere na hokejke zlatý gól, ale nedokázal prehodiť ležiaceho brankára Holmqvista... V reprezentácii skončil o rok neskôr po MS v Štokholme, kde tím ČSSR pri rovnosti bodov s družstvami ZSSR a Švédska prišiel o zlato len vinou najhoršieho skóre.

Na „staré kolená“ mu úrady povolili hráčske pôsobenie v NSR. Po troch rokoch sa ešte vrátil domov a bavil divákov v I. národnej ligy vo farbách Lokomotívy Bučiny Zvolen. Napokon sa dal s úspechom na trénerskú dráhu. V nej získal s klubom SC Riessersee, v ktorom predtým hrával, dvakrát titul majstra NSR, ďalší nemecký primát pridal

v Kolíne nad Rýnom. Následne trénoval vo viacerých kluboch vrátane Slovana. Viedol aj tím ČSSR do 20 rokov a krátky čas aj reprezentáciu Slovenska.

Zaradený medzi legendy v roku 2011.

Autor: Ľubomír Souček