Atletika býva označovaná za kráľovnú športov a behy sú z nej najatraktívnejšie. Beh je aj najprirodzenejšia športová činnosť. A najväčšou slovenskou bežeckou hviezdou bol a až dodnes je Jozef Plachý. Košický rodák, ktorý vyrastal v blízkej Barci a 28. februára tohto roku oslávil sedemdesiatku, patril vo svojej ére najprv medzi najlepších bežcov sveta na 800 m a neskôr na 1500 m.

Hoci atletike sa začal venovať až vo veku 16 rokov, svet upútal už ako 19-ročný. Na olympijských hrách 1968 v Mexico City už v semifinále utvoril na 800 m časom 1:45,9 min európsky juniorský rekord. Medzi finalistami bol najmladší, ale vo finále skvelý výkon zopakoval a na svojej prvej olympiáde dobehol piaty, len štyri desatiny sekundy od bronzu. Bol druhý najlepší Európan. Pritom doplatil na to, že po semifinále sa vo vysokohorskom prostredí nadýchal kyslíka z príliš studenej fľaše a vo finále štartoval prechladnutý. K prvému veľkému úspechu sa dostal pod trénerským vedením českého odborníka Jana Lišku, ktorý ho viedol nielen v Košiciach, ale aj po neskoršom prechode do Dukly Praha.

V roku 1969 už Plachý žiaril, kade chodil a behal. Na európskom šampionáte v Aténach dobehol na osemstovke druhý, keď sa stal „obeťou“ výbornej spolupráce trojice súperov z vtedajšej NDR – inak by zrejme zvíťazil. Veď všetky ostatné preteky v tomto roku vyhral! Životný výkon podal v júli v dueli Európa – Amerika v Štuttgarte. Triumfoval tam v skvelom čase 1:45,4 min, ktorý sa podarilo inému slovenskému bežcovi (Jozefovi Repčíkovi) prekonať až o 39 rokov neskôr! Medzi ďalším veľkými Plachého úspechmi na 800 m sa vyníma zlato z halových majstrovstiev Európy 1972 v Grenobli, ku ktorému pridal bronzy na halových ME 1973 v Rotterdame (bol tam aj člen tretej štafety na 4x4 kolá) aj 1974 v Göteborgu. Pod holým nebom mu však na 800 m už ďalšie medaily neboli súdené. Na ME 1971 v Helsinkách dobehol šiesty. V roku 1972 mal síce skvelú formu, ale na OH v Mníchove urobil taktickú chybu vo finiši (zozadu ho zaskočil neskorší zlatý medailista Wottle z USA) a do finále nepostúpil. Medzi najlepších sa neprebojoval ani na OH 1976 v Montreale.

Keď mu to na osemstovke prestalo ísť, Plachý presedlal na 1500 m. Pri súťažnej premiére na mítingu P – T – S v Bratislave utvoril časom 3:37,04 min výborný čs. rekord. V tom istom roku 1977 zvíťazil na Svetovej univerziáde v Sofii a ďalší čs. rekord utvoril na jednu míľu – 3:54,7 min (medzičas na 1500 m mal 3:35,8, čiže lepší, ako pri bratislavskom rekorde...). S kariérou sa dôstojne rozlúčil vo veku 31 rokov pri svojom štvrtom olympijskom štarte – v Moskve dobehol na 1500 m šiesty. Do veľkého výpočtu Plachého úspechov patrí aj európsky rekord na 880 yardov (1:46,7 min z roku 1970) a 13 čs. titulov majstra ČSSR.