Postavou je obor (dorástol na 208 cm), ale výkonmi pod košmi bol ešte väčší. Trinásť rokov patril medzi kľúčové postavy basketbalovej reprezentácie ČSSR. Desaťkrát v sérii (1975 - 1984) vyhlásili výnimočného pivota za najlepšieho basketbalistu Slovenska, päťkrát za najlepšieho basketbalistu ČSSR (1979, 1980, 1982, 1983, 1985). Šesťkrát hral na európskych a dvakrát na svetových šampionátoch (1978 a 1982) i na olympijských hrách (Montreal 1976 – 6. miesto, Moskva 1980 – 9. miesto). Z európskych šampionátov má v zbierke tri medaily – striebro z ME 1985 v NSR (ako tridsiatnik bol kapitán tímu) a bronzy z ME 1977 v Belgicku a z ME 1981, ktoré sa hrali aj v Bratislave. Viackrát bol na vrcholných podujatiach najlepším strelcom nášho reprezentačného tímu. V klubových farbách získal päť titulov majstra Československa.

Na palubovke bol skvelými výkonmi absolútne neprehliadnuteľný. Bolo prirodzené, že Stanislava Kropiláka vyhlásili za najlepšieho slovenského basketbalistu 20. storočia. Vo februári 2017 ho uviedli do Siene slávy slovenského basketbalu. Ale jeho športová sláva výrazne prekročila hranice bývalého Československa. Dovedna 15-krát nastúpil v drese výberu Európy. V roku 1991 ho časopis Medzinárodnej basketbalovej federácie FIBA Magazine zaradil medzi 50 najlepších hráčov všetkých čias.

V tíme Európy si Stanislav Kropilák zahral aj v roku 1982 v zápase proti USA, ktorý sa hral pri príležitosti 50. výročia založenia FIBA. Vtedy nastúpil proti neskoršej najväčšej hviezde NBA Michaelovi Jordanovi a ako špecialista na blokovanie rád spomína, ako mu dal „čapicu“. O trinásť rokov neskôr si Kropiláka do svojho tímu na exhibičný zápas proti Harlemu Globetrotters v Bratislave zase vybral v tom čase historicky najlepší strelec NBA Kareem Abdul Jabbar.

Najlepší Slovák histórie pod košmi si síce v NBA nikdy nezahral (do USA mal ísť po OH 1976 v Montreale študovať na univerzitu Wake Forest, ale zranenie kolena tomu zabránilo a do zámoria sa už nedostal), ale zahral si aj proti ďalším superhviezdam NBA, ako boli „Magic” Johnson či Larry Bird. „Keď si pozriem, s kým som hral a proti komu, je to fantastické. Hrával som s najlepšími hráčmi histórie celej Európy. Asi som tiež niečo vedel,“ povedal predčasom. V časoch vrcholnej kariéry mal ponuky z talianskych, španielskych i gréckych klubov, ale keďže emigrovať nechcel, zostal doma.

Narodil 10. júna 1955 v Kremnici, ale od troch rokov vyrastal v Bratislave. V športe začínal s plávaním, potom presedlal na zjazdové lyžovanie – preto dostal známu prezývku Kily podľa najslávnejšieho svetového zjazdára 60. rokov Jeana-Clauda Killyho. Keď však výrazne narástol, zlákali ho pod koše. Začínal v Slávii SVŠT Bratislava, už z tohto druholigového klubu sa prebojoval do čs. reprezentácie. Od roku 1974 pôsobil v Interi a na palubovke v najúspešnejšom mužskom slovenskom klubovom tíme basketbalovej histórie v jeho najslávnejšej ére roky dominoval. S Interom získal štyri tituly majstra ČSSR (1979, 1980, 1983 a 1985, najradšej spomína na prvý). Piaty domáci titul pridal absolvent Právnickej fakulty UK v Bratislave počas ročnej vojenčiny v RH Pardubice (1984).

Stanislav Kropilák dlhé roky zabával basketbalových fanúšikov v bývalom spoločnom štáte. Až na „staré kolená“ si zahral jedenásť rokov v zahraničí – v Belgicku (Fleurus Brusel, Charleroi, Namur) a v Luxembursku (Steinsel a Gilly), kde sa namiesto palubovky hralo na betóne. Pôsobenie pod košmi skončil pre veľké problémy s kĺbmi vo veku 41 rokov. Potom sa vrátil do Interu Bratislava – stal sa generálnym manažérom a od roku 2000 až dodnes je prezident klubu. V rokoch 2001 – 2004 bol aj člen výkonného výkonného výboru Slovenského olympijského výboru. Krátko koketoval aj s politikou, v rokoch 2002 – 2006 bol poslanec Národnej rady SR za Alianciu nového občana (ANO).

Zaradený medzi legendy v roku 2018.

Autor: Ľubomír Souček