SOV - Slovenské olympijské a športové múzeum po prvýkrát vystavuje v Štúrove

Prvá výstavná aktivita múzea v roku  je nasmerovaná do Mestského múzea v Štúrove. V stredu, 4. februára 2015 za účasti  Eugena Szabóa, primátora Mesta Štúrovo, múzeum   s kolegami zo štúrovského múzea sprístupnili výstavu   " Z Vysokých Tatier do Chamonix“. Výstava mala svoju premiéru v SOV – SOŠM – Stálej expozícii lyžovania v Kremnici v roku 2010. Je venovaná životnému príbehu MUDr. Michaela Guhra. Múzeum privítalo iniciatívu členov OK Nové Zámky, ktorí sa zapojili do  prípravy reinštalácie výstavy a  zástupcovia na s čele Petrom  Rácekom, predsedom OK Nové Zámky,  sa otvorenia aj osobne zúčastnili. Michael Guhr sa narodil 17. marca 1873 vo Veľkom Slavkove ako prvé dieťa v rodine gazdu Michaela Guhra st. a jeho manželky Juliany, rod. Lischovej. Mal štyri sestry. Gymnázium navštevoval v  Kežmarku a Rimavskej Sobote, štúdium medicíny absolvoval na lekárskej fakulte v Budapešti, Viedni a Berlíne. Už ako študent sa zúčastňoval na výstavbe osady Weszterheim, ktorú pri lúke Polianka nad Gerlachovom realizoval jeho otec so švagrami. Po krátkom lekárskom pôsobení v posádkovej nemocnici vo Viedni a neskôr v Brehove (dnes súčasť Zakarpatskej Ukrajiny) sa natrvalo usadil v Tatranskej Polianke. V kúpeľnom dome, ktorý dal Michael Guhr v Tatranskej Polianke postaviť, od roku 1907 prevádzkoval sanatórium na klimatickú liečbu pľúcnych chorôb a Basedowovu chorobu. V 20. rokoch klimatické sanatórium rozšíril o ďalšie dve budovy, čím sa Tatranská Polianka stala po Novom Smokovci (Sanatórium Dr. Szontagha) druhou najvýznamnejšou špecializovanou liečebnou osadou vo Vysokých Tatrách. Guhr sa tešil v odborných kruhoch veľkému uznaniu a bol rešpektovaným členom mnohých medzinárodných lekárskych spoločností. Ako osobnosť s rozsiahlymi domácimi i zahraničnými odbornými a spoločenskými kontaktmi sa Michael Guhr významne angažoval v rozvoji športu vo Vysokých Tatrách. Od mladosti bol aktívnym lyžiarom i horolezcom a neúnavným propagátorom športu. S lyžami sa zoznámil počas študijného pobytu vo švajčiarskom Davose v roku 1901. Po otvorení sanatória dokonca zaradil lyžovanie pacientov do liečebných procedúr, k čomu využíval aj služby vyškoleného lyžiarskeho inštruktora. V lyžovaní sa Guhr zdokonalil najmä pri svojich pobytoch v Nórsku a v rakúskom Lilienfelde. V roku 1911 ako predseda lyžiarskeho oddielu Budapeštianskych akademikov patril k hlavných organizátorom prvých lyžiarskych pretekov vo Vysokých Tatrách. Zároveň sa zaradil k zakladateľom prvých lyžiarskych organizácií v Uhorsku a neskôr v ČSR. V blízkosti sanatória inicioval v roku 1912 postavenie prvého stáleho skokanského mostíka pod Žltou stenou vo Velickej doline vo Vysokých Tatrách. V roku 1924 dal v areáli kúpeľov vybudovať modernejší drevený mostík s kritickým bodom 24 m, klzisko, aj bobovú a sánkarskú dráhu. Vedľa mostíka dal postaviť lyžiarsku zrubovú chatu, ktorá slúžila návštevníkom od roku 1926. V roku 1912 Guhr inicioval ustanovenie dobrovoľnej organizácie na poskytovanie záchrany horolezcom a turistom - Tatranského záchranného zboru. Sám sa na záchranných akciách často zúčastňoval. Podporil zrod najvýznamnejšieho odborného časopisu pre turistov v Uhorku Turistaság és Alpinizmus (Turistika a alpinizmus), finančne sa podieľal na vydaní trojzväzkovej encyklopédie A Magas Tátra, dovtedy jedinej príručky o Tatrách (1914). Počas prvej svetovej vojny v rokoch 1914 - 1915 organizoval vojenské lyžiarske kurzy. Od roku 1917 bol podpredsedom Karpatského turistického spolku – Karpathenverein a od roku 1920 až do svojej smrti jeho predsedom. V roku 1921 bol Guhr zvolený za podpredsedu Hlavného výboru nemeckých spolkov zimných športov v ČSR - HDW (Hauptverband der deutschen Wintersportvereine). Práve na základe Guhrovej diplomacie a dobrých kontaktov s  významnými politickými predstaviteľmi sa podarilo normalizovať vzťahy spolku k novovzniknutej Československej republike. Začiatkom 20. rokov významnou mierou prispel aj k normalizácii vzťahov s Klubom československých turistov (KČST) po problémoch okolo nástupníckych práv v oblasti Vysokých Tatier. Z Guhrovho pôsobenia v športe medzi najvýznamnejšie počiny nesporne patrí jeho účasť na  I. zimných olympijských hrách 1924 v Chamonix. Na zimnej olympiáde bol ako prvý človek zo Slovenska vôbec. Ako československý delegát, zastupujúci minoritnú skupinu v ČSR sústredenú v nemeckom športovom spolku HDW, sa zúčastnil ako hosť na VIII. kongrese Medzinárodnej lyžiarskej komisie (ISC). Napriek protestom jedného zo zástupcov Svazu lyžařů republiky Československé Dr. Synáčka sa za podpory Josefa Rösslera – Ořovského, vedúceho výpravy československých olympionikov a člena ISC, Guhr aktívne zapojil do procesu transformovania komisie na Medzinárodnú lyžiarsku federáciu (FIS). Ako jediný zástupca z ČSR bol Michael Guhr jedným z 33 účastníkov zakladajúceho kongresu Medzinárodnej asociácie športovej medicíny (AIMS) počas II. zimných olympijských hier 1928 v  St. Moritzi. Bol aj členom delegácií na viacerých lyžiarskych kongresoch. V roku 1927 odkúpil Guhr pozemky na Hrebienku, ktoré venoval Karpathenvereinu. Spolok tam na jeho podnet vybudoval drevenú chatu, ktorej cieľom bolo slúžiť najmä pre potreby mládeže. Slávnostného otvorenia chaty, ktorá niesla jeho meno (dnes Bilíkova chata) sa Michael Guhr nedožil. Zomrel na otravu krvi 23. augusta 1933 v Spišskej Sobote vo veku 50 rokov. Pochovaný je vo Veľkom Slavkove. V roku 1934 zriadili v múzeu v Poprade s podporou Guhrovej rodiny izbu s jeho rozsiahlou, najmä športovou pozostalosťou. Po vojne sa však zbierka roztratila a už nenašla. V novembri 2009 sa podarilo múzeum  získať do zbierky jej nepatrnú časť. Práve tieto predmety tvoria základ trojrozmerných materiálov, ktoré sú v Štúrove vystavené. Doplnené sú o ukážky dobovej  výzbroje a výstroja, ktoré má múzeum v zbierkach.                                                                                                   Výstava v Štúrove potrvá do 22. marca 2015.