Bola košík od prehry, napriek tomu vyhrala. Mladá košická bedmintonistka Natália vládne dvom rebríčkom naraz

Dokázala vyhrať zápas, v ktorom mala súperka šesť košíkov k dobru. Talentovaná 17-ročná Košičanka Natália Tomčová je dôkazom toho, že vďaka tvrdému tréningu a správnemu nastaveniu mysle je možné sa vo svete športu presadiť aj odtiaľ, kde vraj nič nie je. 

O športe rozhodla výška aj strecha

Natália v úvode rozhovoru priblížila svoju dlhú cestu k bedmintonu, počas ktorej vyskúšala pestrú paletu športov. „Odmalička som športovala, keďže moji dvaja bratia tiež športovali a rodičia nás viedli k aktívnemu pohybu. Skúšala som gymnastiku, potom atletiku, krasokorčuľovanie aj tenis. Z týchto športov ma bavilo najviac krasokorčuľovanie, ale bolo časovo náročné, keďže tréningy začínali už  o šiestej ráno. Tenis bol pre mňa zas náročný tým, že sa hral vonku a taktiež tým, že som nízka, čo bola pri hre značná nevýhoda.“

Pre bedminton sa napokon Natália rozhodla spoločne s rodičmi: „Bedminton sa podobá tenisu a hrával sa vo vnútri. Zároveň, najlepšími hráčmi sú Číňania a tí sú nižší, tak sme s rodičmi uznali, že by mi to mohlo ísť a mohlo by ma to baviť.“

Talentovaná Košičanka ozrejmila aj to, čo ju na bedmintone priťahuje aj po ôsmich rokoch.  „Bedminton ma stále baví aj preto, lebo v sebe spája viacero vecí – rýchly pohyb, úderovú techniku a je tam určite dôležitá aj hlava. To je pre mňa na bedmintone super.“

Natália si s úsmevom spomína aj na prvé súťažné zápasy. „Prvý turnaj si dobre pamätám. Bolo to v Trenčíne. Viem, že sme tam z klubu cestovali viacerí a hlavne nás uchvátilo ubytovanie, presnejšie výhľad z neho na Trenčiansky hrad. Síce som hneď prehrala, ale celkom sa mi páčila atmosféra na tom turnaji a zistila som, že by ma to mohlo aj potom neskôr baviť.“

Byť členkou Juniorského olympijského tímu je pre mňa niečo nové. Veľmi si vážim, že som dostala možnosť stať sa súčasťou JOT. Som vďačná, že vďaka podpore sa môžem zlepšiť a reprezentovať svoj šport. - Natália Tomčová o členstve v Juniorskom olympijskom tíme.

Život pred a počas pandémie

„Môj bežný deň začínal tým, že som ráno išla do školy a po nej som vždy šla do posilňovne, kde som s kondičným trénerom mávala hodinový tréning. Z posilňovne som išla domov, kde som sa naučila niečo do školy alebo sa pripravila na večerný klubový bedmintonový tréning.“ Tento zabehnutý každodenný rytmus narušila Natálii pandémia. „Zasiahlo ma to veľmi. Haly nie sú otvorené a bedminton sa vonku profesionálne hrať nedá. Nemôžem teda ísť do haly ani do posilňovne, ale kompenzujem to domácou prípravou.“

V súčasnej situácii však našla nádejná bedmintonistka aj pozitíva. „Môžem sa teraz viac zaoberať vecami, ktoré mi predtým v tréningu až tak nešli, ako sú napríklad stabilizačné cvičenia. Zároveň ako reprezentanti máme všetci spoločné tréningy v pondelok a piatok.“ Prípravu hráčov zabezpečuje Slovenský zväz bedmintonu aj cez workouty  vedené reprezentačnou trénerkou Judith Meulendijks.  „Raz máme kondičný tréning, inokedy jogu. Tieto tréningy sú on-line a snažíme sa počas nich zlepšiť stabilitu tela a pracovať s ním.“

Jedna bedmintonistka – dva tituly

Natálii sa v období pred pandémiou podaril naozaj unikátny kúsok: „Bolo ním to, keď som v jednej sezóne (2019, pozn. red.)  získala titul majsterky Slovenska  v mojej vekovej kategórii, no zároveň aj o kategóriu vyššie – už  v juniorskej. Naozaj som vtedy nečakala, že sa mi to môže podariť.“ Tento úspech a stabilná výkonnosť v ligových súťažiach otvorili Natálii priestor k účasti na medzinárodných podujatiach. „Veľmi ma potešilo, že ma potom nominovali na majstrovstvá Európy ženských družstiev. Bola som veľmi prekvapená, že si vybrali práve mňa.“

Do budúcnosti má bedmintonistka košickej Lokomotívy rovnako smelé plány. „Potešilo by ma, ak by som raz doniesla medailu z majstrovstiev Európy. Veľmi by som sa chcela zúčastniť aj na Európskych hrách. Je to pre mňa zatiaľ najvyššie stanovený cieľ  – v porovnaní s olympijskými hrami je tam predsa len väčšia šanca účasti aj dobrého výsledku.“

Natália s rozvahou ocenila aj svoje bedmintonové schopnosti. „Myslím si, že mám určite celkom dobré pohybové predpoklady. Baví ma pohybovať sa po kurte. Bedminton je  však technicky veľmi náročný šport, každý úder sa hrá úplne inak a myslím si, že technika by ešte potrebovala vylepšiť a je vecou, pri ktorej ma čaká veľa tvrdej roboty.“

S pohybom počíta aj do budúcnosti

Okrem športu Natália nezanedbáva ani školu.  „Vzdelanie je tou druhou cestou, ktorú máme na výber. V športe sa totiž môže stať veľa nepredvídaných vecí. Príde zranenie a ďalej už vôbec nemôžete pokračovať.“ Študentka jedného z košických gymnázií priznala, že pandemická situácia skĺbenie školy a športu uľahčila. Počas bežného školského roka je to však pre ňu stále ťažký dvojboj. „Musíte sa naučiť na písomku a zároveň sa pripraviť na ďalší tréning. Rovnako zaťažkávajúcou skúškou sú aj tréningové kempy. Vtedy je človek mimo školy týždeň, niekedy aj dva a musí si to všetko dobrať. Snažím sa však to všetko zvládať – priebežne sa učiť a dopísať si chýbajúce veci.“

Natália by sa chcela pohybu venovať aj potom ako ukončí pôsobenie na kurte. „Rozmýšľala som nad medicínou alebo niečím, čo je spojené so športom. Medicína so športom a aktívnym pohybom predsa úzko súvisí. Možno by sa mi však páčilo byť aj kondičnou trénerkou či trénerkou bedmintonu.“  

Foto

Archív NT

Jasno vo vzťahoch na kurte aj mimo neho

V živote mladej košickej bedmintonistky hrá rodina významnú úlohu. „Veď už len za to, že ma k športu priviedli, som im veľmi vďačná. Podporujú ma, chodia so mnou na turnaje. Keď ma treba odviezť na tréning alebo turnaj, nemajú s tým žiaden problém.“ Podporu cíti Natália aj na klubovej a reprezentačnej úrovni. „Ako juniorská reprezentácia sme veľmi super partia. Každý z nás sa snaží toho druhého podporovať na kurte aj mimo neho, čím sa spoločne zlepšujeme. Štvorhru aj mix mám naozaj rada a mám v nich veľmi dobrých partnerov, s ktorými si naozaj rozumiem. A to nielen na kurte, ale aj mimo neho.“

Natália však priznáva, že jej z disciplín stále najviac vyhovuje dvojhra. „Hráš si to sám za seba a ak niečo pokazíš, tak sa hneváš opäť iba na seba. Rovnako to však potom platí aj pri pocitoch z víťazstiev.“

Súvisiace

Vratislav Varga: V zákrutách zažívame preťaženie 5G

Čítajte >

Motiváciu hľadá vo Federerovi aj prehrách

Ako svoj športový vzor Natália uvádza Rogera Federera, zo sveta bedmintonu obdivuje úradujúcu olympijskú šampiónku Carolinu Marin zo Španielska. „Je príkladom toho, že aj Európania môžu byť v bedmintone tí najlepší.“  Vo svojom profile na bedmintonovom zväze uvádza ako svoju športovú filozofiu – bojovať až do konca. Sama si takúto situáciu na kurte prežila. „Išlo o dvojhru a hrala sa, tuším, vo Zvolene. Bola to cesta do semifinále a hrala som proti favoritke. V 3. sete som prehrávala 14:20. Nakoniec som však ten zápas dokázala vyhrať 22:20.“

Natália nachádza motiváciu aj v prehratých zápasoch. Jednou z takýchto skúšok boli pre ňu majstrovstvá Európy do 17 rokov. „Hrala som tam dvojhru a prvý set som vyhrala bez nejakých väčších problémov. V 2. sete som taktiež vyhrávala 19:16, no potom prišiel zlom. Prehrala som set a v ďalšom sa to už so mnou viezlo od začiatku. Nevedela som to otočiť vo svoj prospech. Odvtedy som mala motiváciu ísť a zlepšovať sa. Povedala som si, že ak prídu ďalšie majstrovstvá Európy, takýto výsledok už nedopustím.“  

Motiváciu by chcela Natália posunúť aj mladým dievčatám z východného Slovenska, ktoré si hľadajú svoj šport. „V Košiciach máme jeden z najlepších klubov na celom Slovensku a veľmi dobré podmienky. Na tréning naozaj stačí jeden kurt, sieť, raketa a ak sa chce, tak ide naozaj všetko. A ak máte podporu od klubu aj od rodičov, ostáva už len na vás, či sa na takúto cestu vyberiete alebo nie."