Práca kondičného trénera v klasickom fitnescentre ho nebavila, a tak sa rozhodol vytvoriť nový koncept fyzickej prípravy. Inšpiroval sa crossfitom, no neostal len pri ňom. A zdá sa, že urobil dobré rozhodnutie.

Jeho zverenec Matúš Kočar je strieborný medailista z CrossFit Games 2019 v kategórii „Teen“. S kondičným trénerom Radovanom Erentom sme sa rozprávali o jeho zverencovi, spôsobe prípravy na celosvetové podujatie a o jeho trénerských začiatkoch.

Začneme zľahka otázkou, ktorú určite čakáte. Ako ste sa dostali k trénovaniu?

Športu sa venujem celý život. Do 24 rokov som hral futbal. K trénovaniu som sa dostal na vysokej škole. Vyštudoval som Fakultu telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave v odbore kondičný tréner. Už počas štúdia som začal trénovať a robiť prvé trénerské pokusy. Spočiatku som pracoval v klasickom fitnescentre, no nebolo to ono.

Neskôr som si v Trnave otvoril „funkčný gym” Different Athletics. Gro našej práce spočíva v príprave crossfitového športovca Matúša Kočara, napriek tomu, že sme nikdy neboli licencovaná crossfitová telocvičňa. Mám však množstvo poznatkov nielen z crossfitu, používame tréningové metódy z celého sveta a čerpáme poznatky od rôznych odborníkov. To je aj tajomstvo toho, prečo sa našim zverencom tak darí. 

Pokúste sa našim čitateľom vysvetliť vašu filozofiu. Čo dobré ste si z crossfitu zobrali a čo naopak robíte inak?

Vďaka crossfitu sme sa dostali k funkčnému pohybu. Ja ako tréner som sa chcel stále posúvať. Chodil som na rôzne svetové semináre. Postupom času som zisťoval, že ideológia a metodológia crossfitu nie je pre všetkých zdravotne prospešná. Naša filozofia spočíva v tom, že učíme ľudí správne sa hýbať. Učíme ich, ako si čo najdlhšie zachovať svoje zdravie.

Čo máte na mysli tým, že crossfit nie je pre všetkých?

Na crossfite je pár vecí, ktoré sú zlé – tie sme vynechali. Samozrejme, základné gymnastické a vzpieračské pohyby môžu byť prospešné. Ale len vtedy, keď sa robia dobrou technikou a v primeranej intenzite.

V 80 % prípadov však crossfit robia bežní ľudia, ktorí si prídu trikrát do týždňa zacvičiť po práci. Intenzívne tréningy pri maximálnych váhach sú pre nich rizikové. Nemajú na to pripravený pohybový aparát. Preto sa viac venujeme základným cvikom, dávame na ľudí pozor. Vynechali sme cviky vo vysokej intenzite a tréningy sa snažíme ľuďom „šiť na mieru“. Hlavný cieľ je mať dlhodobo zdravých a šťastných ľudí.

Aké vlastnosti by z vášho pohľadu nemali chýbať kondičnému trénerovi? Ako by mal ľudí správne motivovať k pohybu?

V prvom rade by mal byť dostatočne vzdelaný. Kvalita sa hodnotí podľa toho, koľko má vedomostí, skúseností a výsledkov. Samozrejme, musí byť aj dobrý psychológ. Svojho zverenca by mal dobre poznať. Každý človek je iný, na každého funguje iný silový program. Neexistuje jednotný proces tréningu, ktorý funguje na každého. Tréner musí mať dobrý cit.

Čo sa týka motivácie, tá musí vychádzať z jeho zverencov. Keď sa im nechce, môže im tréner pomôcť, no vonkajšia motivácia nestačí a nie je ani kľúčová. Tréner je skôr na to, aby svojho zverenca „nakopol“, keď má ťažší deň.

Čoraz hlasnejšie sa hovorí o nepriaznivom zdravotnom stave slovenskej populácie, ktorý súvisí aj s nedostatkom pohybu. Ako to vidíte vy?

Myslím si, že zdravý životný štýl sa postupne dostáva do popredia. Keď sme otvárali fitnescentrum, mali sme oveľa menšiu konkurenciu ako teraz. Už aj v menšom meste sú funkčné telocvične aj dve klasické fitnescentrá.

Na druhej strane, ak sa pozrieme celkovo na našu populáciu, je to už smutnejší príbeh. Pracujem so širokou klientelou a aktuálny stav je veľmi zlý. Pozorne sledujem aj alarmujúce štatistiky, ktoré sa týkajú obezity vo svete.

Dosť zlé je to aj na školách. Problém je s telesnou výchovou a s tým, ako sa žiaci hýbu. Chcel by som, aby sa s deťmi začalo poriadne pracovať, aby sa učili o zdravej výžive, životospráve a o veciach, ktoré sú dôležité pre celkové zdravie človeka. To je jeden z mojich cieľov.

Kedy ste sa zoznámili so svojím najúspešnejším zverencom Matúšom Kočarom?

Matúš Kočar k nám prišiel asi rok a pol pred CrossFit Games. Bol ako neotesaný diamant. Veľmi rýchlo napredoval, šiel výkonnostne hore a dosiahol slušnú úroveň. Prekvapoval aj mňa. Nakoniec získal na tomto podujatí druhé miesto. Bolo to krásne zakončenie jeho snahy.

Čo je to CrossFit Games?

CrossFit Games je najprestížnejšia súťaž v crossfite. Hry prebiehajú v troch stupňoch. Prvý stupeň je kvalifikácia priamo v licencovaných telocvičniach. Vopred oznámené cviky si športovci zaznamenávajú na video a po dobu piatich týždňov ich posielajú rozhodcom.

Športovci s najlepším skóre postupujú na regionálne kolo a podobným princípom súťažia aj tu. Cviky sú však náročnejšie a čas na ich splnenie kratší. Následne sa na finále CrossFit Games dostane v každej kategórii desať najlepších športovcov z celého sveta. Finálová súťaž je vždy zameraná na široké spektrum úloh, ktoré športovci vopred nepoznajú. Cieľom je nájsť najvšestrannejšie zdatného športovca.

Matúš si minulý rok na významnom crossfitovom podujatí vybojoval striebornú medailu. V čom je podľa vás výnimočný? Prečo práve on na CrossFit Games uspel?

Čo sa týka Matúša ako zverenca, spájajú sa v ňom veľmi dobré veci. Samozrejme, má genetický dar – také niečo musíte dostať do vienka. Má však aj dobre nastavenú hlavu a je to veľký pracant. Drel, drel a drel, veľakrát som ho na tréningu musel brzdiť. Mali sme problém zastaviť ho. Dodržiaval všetko, čo sme si stanovili a bol koncentrovaný.

Je tu však ešte jedna vec, ktorá ho robí výnimočným. Na CrossFit Games by možno veľa ľudí začalo panikáriť a malo stres. Matúš si však pred súťažou tancoval, usmieval sa do kamery a podobne. To sa mi veľmi páčilo. Bral to s ľahkosťou. Nezľakol sa. A to je jedna z dôležitých vecí. Všetci majú natrénované, všetci sú dobrí, no rozdiel je v hlave. 

Ako vyzerajú tréningy crossfitu na súťažnej úrovni?

Držíme sa našej schémy, ktorá funguje. Podobne trénuje nielen Matúš, ale aj Nina Ladvenicová, ktorá vyšliapala v tomto športe cestu aj jemu. Štyrikrát po sebe bola vo svojej kategórii najlepšou Európankou v crossfite. S ňou sme mali väčší problém pri silových veciach a tréningoch. Matúš je somatotypologicky vhodný na silové veci.

V crossfite musí byť športovec všeobecne zručný a nesmie mať slabé miesta. On mal niektoré veci fantastické, no v niektorých oblastiach musel pridať. Snažili sme sa to dorovnať. U Matúša teda nebol problém so silou, horšie na tom bol v behu a kondičných veciach. Keď sem prišiel, odbehol na páse 500 metrov a myslel som, že odpadne.

Pred CrossFit Games sme teda veľa behali, trikrát do týždňa drepovali, dvakrát do týždňa sme mali ťažké vzpieranie, dvakrát vzpieranie zamerané na techniku. Využívali sme rôzne prvky z gymnastiky a zamerali sa aj na kvalitnú regeneráciu. Ja som veľký fanúšik saunovania. Dvakrát do týždňa sme teda zaradili aj saunu.

Matúšovi a Nine pri crossfite určite pomáha aj to, že sa aktívne venujú aj vzpieraniu a obaja sú majstrami Slovenska...

Ako tréner spájam poznatky od rôznych odborníkov a dávam ich dokopy. Keď sa začalo Nine dariť, vyhľadal som reprezentačných trénerov vzpierania a tí nás veľmi posunuli vo výkonnosti. Vzpieranie je pri crossfite veľmi dôležité. Matúšovi napríklad pomáha, že chodí na rôzne súťaže a môže sa porovnávať so súpermi.

Aké sú vaše ďalšie plány smerom ku CrossFit Games? Matúš teraz bude súťažiť medzi dospelými. Čo to pre neho znamená, v čom sa musí ešte zdokonaliť?

Hlavný rozdiel je v sile. Sú to väčší a ťažší chalani. Výška nie je problém. Matúš má 170 cm, rovnako vysoký je aj najlepší crossfit športovec Mathew Fraser. On má však 85 kilogramov, Matúš váži 77 kg. Aby sme ho dohnali, chýba nám ešte sedem kilogramov čistej svaloviny. (smiech)

Moja predpoveď je však taká, že keď bude Matúš tvrdo pracovať, nezraní sa, bude ho to baviť a bude držať životosprávu, za dva-tri roky bude patriť medzi absolútnu elitu.