Golfista Sabbatini: Najkrajší suvenír z Tokia? Medaila na krku!
V utorok prišli do šamorínskeho areálu x-bionic® sphere ukázať svoje medaily strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a golfista Rory Sabbatini. Práve jeho strieborná medaila bola pre mnohých prekvapením. Ako prežíval svoju olympijskú premiéru a ako vnímal prítomnosť manželky Martiny na ihrisku?
Aké je to byť strieborným medailistom?
Je to šialené. Všetci do toho ideme s tým, že by sme chceli získať medailu. Je to úžasné a neuveriteľné. Keď som vyrastal, ešte som o tom nesníval, pretože golf vtedy nebol súčasťou programu olympijských hier. Mať príležitosť a zažiť tie úžasné chvíle, ktoré ma k tomu dostali, je niečo úžasné.
Mali ste šancu nejako vstrebať emócie zo zisku striebornej medaily?
Zatiaľ ešte nie. Skončili sme súťaž v nedeľu, večer sme mali krátku oslavu s tímom a v pondelok ráno sme už odlietali na Slovensko. Mali sme včera za sebou dlhý deň plný cestovania. Je ešte stále ťažké uveriť tomu, že mám na krku medailu a potrvá to ešte pár dní, než si to uvedomím.
Dnes ste sa oficiálne vyjadrili k vášmu tetovaniu, ktoré vyvolalo vášne. Ako vnímate všetkých neprajníkov?
Musíte sa na to pozrieť tak, že vždy budú na svete ľudia, ktorí vám závidia vaše úspechy. Nie sú spokojní so svojimi životmi, a tak sa snažia znepríjemniť a zničiť životy ostatných. To, čím sa v živote riadim je, že venujem pozornosť mojim priateľom, blízkym a tým, na ktorých mi záleží.
Aký odkaz by ste poslali týmto ľuďom?
Viete čo, karma je skvelá. Dokáže vám vrátiť všetko to, čo do sveta pošlete. Takže ja sa o tieto veci vôbec nestarám.
Mnohí ľudia vám pred cestou do Tokia neverili, že získate medailu a nakoniec vám chýbal len jeden úder do zlata. Aké boli vaše pocity, keď ste išli na olympijské hry?
Bol to pre mňa súťažne veľmi frustrujúci rok. Nič počas toho uzavretého pandemického roka nefungovalo. Keď som prichádzal do Tokia, bol som sebavedomý a veril som svojej hre. Golf je veľmi zvláštny šport. Nie je vôbec dopredu dané, kto vyhrá turnaj v daný týždeň. Potrebujete trochu šťastia a ja som ho v nedeľu (posledný deň súťaže) mal. Mal som zopár dobrých úderov a jamiek a vyšlo to. Stále však tomu musíte veriť. Ak tomu neveríte, nedosiahnete to.
Ako nepodľahnúť tlaku a byť psychicky vyrovnaný, aj keď sa nedarí?
V golfe sa hovorí, že musíte mať veľmi krátku pamäť. Ak máte dobrý deň, nemôžete zaspať na vavrínoch, pretože ďalší deň môže byť úplne odlišný. Ak ste mali zlý deň, ten ďalší môže byť opäť úplne odlišný. Musíte si stále pamätať to, že je potrebné koncentrovať sa iba na nasledujúcu jamku či úder. Je to ako v živote, nemôžete si predstavovať, čo bude o 20 rokov. Musíte sa zamerať iba na dnešný deň. Môžete si nakresliť obrázok toho, čo chcete, ale musíte sa koncentrovať iba na ten jeden moment.
Bolo výhodou mať priamo pri sebe na ihrisku vašu manželku Martinu v úlohe caddyho?
Bolo skvelé mať ju pri sebe. Bol to možno zážitok na celý život. Viem, že je veľa športovcov, ktorí by si priali mať svoje polovičky so sebou. Mal som šťastie, že som ju mohol mať so sebou na ihrisku a že sme spolu prežili tú úžasnú horskú dráhu plnú vzostupov aj pádov.
Na olympijských hrách ste boli po prvýkrát. Aká bola atmosféra? Na čo nikdy nezabudnete?
Zažili sme veľa zábavy v našej tímovej „úradovni”. Oslavovali sme úspechy ostatných, ale aj prežívali smútok so všetkými, ktorým sa nedarilo. Celý tím robil skvelú prácu v utešovaní tých, ktorým to nevyšlo, ako aj pri oslave úspechov. Bol to úžasný zážitok, všetci v tíme boli skvelí.
Aký najkrajší suvenír ste si priniesli z Tokia? Bola to veľká sada vyzbieraných odznakov?
Nie! Mojim najkrajším suvenírom je to, čo mám na krku. Vrátiť sa s medailou bola túžba, niečo, po čom som vždy veľmi túžil. Nie tak pre seba, ale pre Slovensko. Je neuveriteľné, že sa mi to podarilo. Neexistujú slová, ktorými by som opísal, ako veľmi hrdý a poctený som, že tu dnes môžem byť a že som mohol reprezentovať Slovensko. Snáď aj fanúšikovia sú na mňa hrdí.
Dúfam, že nebudem posledným slovenským golfistom, ktorý získa medailu. Verím, že tento úspech bude inšpirovať deti k tomu, aby začali s golfom a obetovali tomu čas a snahu. A mali by mať veľké sny, to sú tie najlepšie.
Z Tokia si priniesol obdivuhodnú zbierku odznakov
Slovenský golfista Rory Sabbatini si domov okrem striebornej medaily priniesol aj obdivuhodnú zbierku odznakov. „Sám sa zhostil vymieňania odznakov. Zbieral to celý týždeň, zastavoval športovcov. V zbierke má celkovo 126 odznakov. Snažili sme sa zozbierať odznaky krajín, ktoré je veľmi ťažké získať, pretože majú jedného, či dvoch športovcov,“ s úsmevom hovorí Sabbatiniho manželka Martina.
Začali ho volať tréner
Martina Sabbatini Štofaníková si s úsmevom zaspomínala na vtipnú príhodu z olympijskej dediny, ktorú Rory Sabbatini rozprával všetkým na golfových greenoch. „Išli sme vo výťahu a športovkyňa z Poľska sa nás opýtala: ‚Aký šport?‘ Ja som odpovedala golf. Ona sa pozrela na Roryho a hovorí: ‚Pekne a vy robíte trénera, však?‘ Ja som povedala, že Rory je tá hviezda a ja len caddy a ona odvetila: ‚Pretože vy vyzeráte ako športovkyňa, ale on nie,‘ a takto ho vlastne podcenila. Asi si ho teraz už veľmi dobre zapamätá,“ uviedla.
Roryho Sabbatiniho budete môcť stretnúť aj vy. Už cez víkend budeme v areáli x-bionic® sphere v Šamoríne na Olympijskom festivale vítať ďalších úspešných olympionikov, ktorí si z Tokia priniesli cenné kovy. Okrem rozhovoru na pódiu nebude chýbať ani autogramiáda.
