Tŕnistá cesta Sabbatiniho za striebrom: Tvrdá ruka manželky, frustrácia a nevídané šťastie
Golfista Rory Sabbatini senzačne vybojoval pre Slovensko historicky prvú golfovú medailu. Za jeho úspechom však viedla poriadne tŕnistá cesta. Receptom na medailu pre viacerých golfistov v Tokiu boli nevídaní spolupracovníci.
Zaujímavosťou striebornej medaile Sabbatiniho je fakt, že po rozchode s jeho caddym mu palice na turnaji nosila manželka Martina. „Nebola som tam jediná žena, ktorá robila caddyho. Boli sme tam tri ženy, čo bolo tiež neočakávané. Zaujímavé je, že aj bronzovému C. T. Panovi z Taiwanu robila caddyho jeho manželka. Hrali sme s ním v nedeľu, takže aj to nám možno prinieslo šťastie. A ešte bola jedno žena, ktorá robila caddyho hráčovi zo Zimbabwe. Mali sme šatne vedľa seba a bolo to veľmi milé,“s úsmevom hovorí Sabbatiniová.
Sabbatini zhodnotil prácu svojej manželky ako caddyho pozitívne. „Viete, želám si, aby som niekedy viac počúval svoju manželku, pretože je hotová čarodejnica,“ smeje sa Sabbatini. „Na začiatku súťažného týždňa povedala, že na víťazstvo bude potrebné skóre -18. Ja som jej vôbec neveril. Ukázalo sa, že mala pravdu. Odviedla skvelú prácu. Požiadal som ju, aby bola na mňa na ihrisku o niečo tvrdšia, pretože som niekedy na seba kladiem priveľké nároky a povedal som jej, že keď sa to stane, musí mi povedať, že mám byť ticho a odohrať loptičku. A bola v tom veľmi dobrá,“ s úsmevom dodal Sabbatini.
Cesta za medailou bola tŕnistá. Na ihrisku panovali premenlivé podmienky. Viackrát museli organizátori súťaž prerušiť pre riziko bleskov a neskôr golfistov potrápili na ihrisku horúčavy. Martina Sabbatiniová na ihrisku dokonca takmer odpadla. „Bála som sa, pretože horúčavy boli hrozné. Vedela som, že budem len chodiť a nosiť tú 20 kilogramovú tašku. Bála som sa však, že mi odíde chrbát alebo odpadnem. V sobotu som mala krízu, keď sme na jedenástej jamke strávili nejaký čas, pretože išlo o záchranu paru, ale Rory tam napokon zahral bogey. A keďže ten green bol veľmi exponovaný na slnku, tak som sa začala cítiť trochu neisto a keď sme vyšli na jamku číslo 12, musela som si čupnúť a hneď som si dala ľadový uterák a napila som sa vody, aby som náhodou neodpadla a neurobila hanbu, o ktorej by sa potom písalo. Prešla som si tým a pozviechala som sa,“ opísala ťažké podmienky na ihrisku Sabbatiniová. V rozhovore ďalej priznala, že celú súťaž napriek práci caddyho prežívala veľmi emotívne.
Aký to bol pocit stáť na olympijskom ihrisku a sledovať zblízka vášho manžela?
Bolo to úžasné, ale zároveň vzrušujúce. Bolo to v niektorých momentoch aj stresujúce a je určite veľa fotografií, na ktorých som stála a doslova držala päste a reagovala na putty. Ja som veľmi emočný človek, veľa vecí emotívne prežívam. A tak to bolo aj v Tokiu, kde som s Rorym prežívala každú ranu. On je človek, ktorý má na seba veľké nároky a je perfekcionista. Aj keď nedal zlú ranu, ale ak to nebolo úplne blízko k jamke, začal na seba nadávať. Snažila som sa upokojiť ho, hovorila som mu je to v poriadku, máš šancu, ešte vždy z toho môže byť birdie. Chcela som ho držať v dobrej nálade. Niekedy bol viac v strese, inokedy menej.
Prvé dva dni boli stresujúcejšie, ako tie ostatné. Tretí deň hral dobre, nesťažoval sa na nič, ale nič mu tam nepadlo. To bol deň, kedy ani veľmi nenadával, ale bolo z neho cítiť veľkú frustráciu. V nedeľu bol úplne pokojný. Nemali sme v ten deň žiaden problém. Možno pri jednej, dvoch ranách si v duchu vynadal, že to, čo urobil, nebolo správne. Ten výsledok bol úplne neočakávaný. Začala som tomu veriť okolo 15. jamky. Potom Rory zahral to bogey a ja som sa zase prepla do toho, že by z toho stále mohlo byť umiestnenie v top 5, nie je o čom. Vedela som, že príde jamka číslo 17, kde je šanca skórovať, čo sa podarilo (Sabbatini zahral birdie, pozn.) a vedela som, že sme späť v hre. Vôbec som neočakávala, že by mohol na jamke číslo 18 skórovať, pretože na nej malo veľa hráčov problémy a bola náročná. Keď však zahral birdie aj tu, na greene som vyskočila, emócie opadli, pretože som vedela, že z toho bude super výsledok. Netušila som, že to bude medaila, ale v kútiku duše mi prebleslo, že by z toho mohol byť aspoň bronz.
Počúval vaše rady?
Počúval. (pauza) Ale áno, počúval. Ako sa hovorí, potrebujete aj šťastie. A pri ňom v nedeľu to golfové šťastie naozaj stálo. Hral výborne, ale keď hráte výborne, niekedy potrebujete aj šťastie. Mal jednoducho svoj deň a veľa puttov mu hneď padlo do jamky. Niekedy ich ani nepotreboval, pretože tam mal štyri, päť rán, ktoré zahral veľmi blízko k jamke a tam to už preňho nebolo stresujúce premeniť to na birdie.
Vedeli by ste si predstaviť robiť caddyho svojmu manželovi aj na iných turnajoch?
Robila som to dvakrát. Ja by som bola veľmi rada.
Roryho Sabbatiniho budete môcť stretnúť aj vy. Už v nedeľu 8. augusta budeme v areáli x-bionic® sphere v Šamoríne na Olympijskom festivale vítať ďalších úspešných olympionikov, ktorí si z Tokia priniesli cenné kovy. Okrem rozhovoru na pódiu nebude chýbať ani autogramiáda.
