Hrdý bronzový medailista Peter Zuzin má pred sebou ešte jednu nedokončenú prácu
Má za sebou dve krásne sezóny. V prvej vyhral hokejový útočník Peter Zuzin so Zvolenom titul v Tipos extralige, v druhej získal na zimných olympijských hrách v Pekingu bronz. Medailu od sobotňajšieho večera hrdo nosí na svojom krku a plánuje s ňou chodiť všade. Doma ho ešte čaká nedokončená práca.
Bronzový kov nechce spustiť z oka. Doniesol si ho aj do hľadiska Národného krytého štadióna na finálový zápas olympijského turnaja.
Oslava v dobe pandemickej v Olympijskej dedine
Hrdo ho nosil aj po Olympijskej dedine. So spoluhráčmi už stihol cenný úspech aj osláviť, aj keď inak by to vyzeralo po inom turnaji ako olympijskom v dobe pandémie.
„Stretli sme sa vo väčšej izbe, kde sme sa smiali, bavili, aj sme si pripili. Bronz sme oslávili. Veľa možností ako realizovať oslavy sme nemali, keďže sme stále v bubline a nedá sa nikam chodiť. Ak by bolo viac príležitostí si niekam vyjsť, bolo by to asi zaujímavejšie,“ povedal Peter Zuzin.
Po zápase o 3. miesto a oslave v Olympijskej dedine nechýbal v nedeľu na pravé poludnie na hokejovom olympijskom finále. Únava ho nezmáhala. „Bolo to finále, chcel som ho vidieť, preto mi nerobilo problémy vstať. V Pekingu som sa naspal dosť. Veľa sa tu toho teraz nedalo robiť. Mali sme denne jeden tréning, prípadne zápas, času na spánok bolo dosť.“
Medaile uveril až ráno
Tridsaťjedenročný útočník sa už teší na návrat domov a stretnutie s najbližšími. Hráči sa budú po návrate na Slovensko ponáhľať za svojimi klubovými povinnosťami a ani doma nebude veľký priestor na oslavy.
Aký úspech so spoluhráčmi dosiahol, si uvedomoval až postupne. Dlho nemohol uveriť, čo mu zavesili v sobotu krátko pred polnocou na krk.
„Po zápase som sa asi 50-krát pozrel na medailu a vôbec mi to nešlo do hlavy, čo sa stalo. Na druhý deň ráno som sa zobudil, videl som medailu ležať na stolíku a vtedy som si skutočne uvedomil, že ju naozaj máme a vyhrali sme ju. Podobné myšlienky a emócie mi budú naskakovať určite aj v ďalších dňoch,“ popisoval hokejista, ktorý takmer celú svoju kariéru spojil s materským HKM Zvolen.
Ani on sám pred odchodom do Pekingu neveril, že by Slovensko mohlo siahnuť na medailové úspechy. So spoluhráčmi chcel predvádzať dobré výkony a vyhrávať. Zaváhania v prvých dvoch dueloch nenasvedčovali bronzovému koncu turnaja.
„Keď sme začali zápasy vyhrávať a blížilo sa vyvrcholenie turnaja, začal som viac veriť. Mali sme medailu na dosah a som rád, že sa ju podarilo vybojovať.“
Sezóna sa ešte nekončí
Peter Zuzin si uvedomuje, že jeho sezóna sa nekončí a má pred sebou ešte jednu nedokončenú prácu. Jeho klub je momentálne líder Tipos extraligy a rád by v nej obhájil majstrovský titul. Po návrate sa chce zapojiť do klubového života a pripraviť sa čo najlepšie na play-off.
„Bolo by pekné, ak by sme obhájili titul. Máme dobre rozbehnutú sezónu, uberáme sa rovnakou cestou ako pred rokom. Mohlo by sa to podariť,“ vyjadril nádej rodák zo Zvolena.
Najradšej by bol, ak by na tribúnach ich mohli v závere ročníka povzbudzovať diváci. Posledné dve sezóny boli zvláštne. V minulej fanúšikovia na slovenských štadiónoch chýbali, v tejto ich môže prísť len minimum.
Trpí ekonomika klubov, mladé nádeje nemôžu sledovať skúsenejších hokejistov a učiť sa od nich. Diváci si už za roky pomaly odvykli, ako je to chodiť na športové podujatia.
„Nečítal som správy, len som počul, že sa u nás majú opatrenia uvoľňovať. Situácia nebola ideálna a naša medaila ju nezmení, veci sú dopredu dané. Verím, že sa už situácia nevráti späť a nebude všetko zatvorené. Život by sa už mohol vrátiť do normálu a šport by mohol konečne ožiť a vrátiť sa k tomu, čo tu bolo predtým. Veľa ľudí si odvyklo chodiť na športové zápasy, či už z finančných dôvodov, alebo že sa naučili sedieť doma. Teraz bude ťažké ich vytiahnuť a vrátiť k športu. Verím, že sa to podarí,“ dodal Peter Zuzin.
