Košická maratónska legenda oslavuje 100. ročník, inšpiráciu našla na olympijských hrách
Prvá októbrová nedeľa je v posledných desaťročiach pre Košice a Košičanov výnimočným dňom. Každoročne vychádzajú do ulíc, aby podporili svojimi hlasivkami a dlaňami účastníkov Medzinárodného maratónu mieru, známeho aj pod skratkou MMM. Keď 28. októbra 1924 vybiehalo na trať prvého ročníka maratónu 8 účastníkov, nikto netušil, že v roku 2023 napíše podujatie už svoju 100. kapitolu a v roku 2024 si pripomenie 100 rokov od svojho založenia.
Medzinárodný maratón mieru je jedno z najvýznamnejších športových podujatí na Slovensku s bohatou históriou. Pre Košičanov je však viac ako len športová udalosť. Druhý najstarší maratón na svete sa stal súčasťou spoločenského života v meste a dostal sa aj medzi sedem divov Košíc, viac hlasov získali len Dóm svätej Alžbety a budova Národného divadla.
Olympijské prepojenie Košíc a Bostonu
Košické maratónske dejiny predbehli dobu. Veď jeden z najznámejších a najväčších maratónov v Berlíne sa prvýkrát konal v čase, keď na východe Slovenska oslavovali 50 rokov od založenia. Najväčší svetový maratón v New Yorku sa zasa behá od roku 1970.
Starší ako košický maratón je iba bostonský. Medzi oboma podujatiami je jedno olympijské prepojenie. Ich zakladatelia sa inšpirovali olympijskými maratónmi. Bostonské podujatie založili americkí atletickí funkcionári po návrate z olympijských hier 1896 v Aténach, premiérovo sa v zámorí bežalo v roku 1897 na trati s dĺžkou necelých 40 km. Túto vzdialenosť mal bostonský maratón až do roku 1924.
Na olympijských hrách 1924 v Paríži sa definitívne ustanovila dĺžka maratónu na 42 195 m a odvtedy sa už nemenila. Vychádzalo sa zo vzdialenosti, ktorú bežali na olympijských hrách v Londýne 1908.
Práve v Paríži videl prvýkrát maratón aj novinár, pedagóg, tréner, funkcionár a populizátor športu Béla Braun, ktorý si neskôr zmenil meno na Vojtech Bukovský a pod ním je aj známejší. Maratón ho očaril a po návrate s veľkým nadšením začal presviedčať košické autority o usporiadaní bežeckého podujatia aj na východe Slovenska.
Maratón mal byť odsúdeniahodná opovážlivosť
Nemal to však jednoduché. Mnohí označili vytrvalostné bežecké preteky za „odsúdeniahodnú opovážlivosť“. Na Slovensku i v Čechách dovtedy maratónsku vzdialenosť nikto neodbehol. Navyše kritikom nahrával fakt, že do cieľa parížskeho olympijského maratónu nedobehol ani jeden zástupca Československa a v horúcom júlovom počasí na cestách francúzskej metropoly vzdala polovica vytrvalcov.
Braun s kolegami preto najskôr zorganizovali pokusné preteky na 30 km so štartom na dnešnej Južnej triede, kde sa odohrávajú súboje MMM aj dnes. Deviatka bežcov trať zvládla a nič už nebránilo prvému ročníku košického maratónu.
Spojili ho s oslavami vzniku Československa, konal sa 28 októbra 1924. Štartovalo sa v Turni nad Bodvou pod tamojším hradom, bežalo sa do Košíc. Podľa dobovej tlače trať merala 42 km a 200 m. Pravdepodobne však mala oficiálnych 42,195 km a vtedajší novinári číslo len zaokrúhlili. Na štart sa postavilo osem bežcov, do cieľa dobehli siedmi. Víťazný Karol Halla v dobrom počasí s menšou hmlou na časti trate len tesne neprekonal hranicu troch hodín a finišoval za 3:01:35 h.
Košice začali lákať maratónsky svet
Iniciatíva Bélu Brauna sa osvedčila a začali sa písať dejiny košického maratónu. Braun neskôr založil aj dnes už neexistujúce cyklistické preteky Košice – Tatry – Košice. Na čele organizačného výboru bol aj v roku 1952, keď dostalo podujatie dnešný názov Medzinárodný maratón mieru. Dovtedy sa volal Slovenský maratón, Maratón slobody, v roku 1951 dostal názov Maratón mieru a o rok neskôr aj prívlastok medzinárodný.
Konkurencia z roka na rok rástla. Karol Halla sa ešte deväťkrát pokúsil získať maratónsky triumf, ale už sa mu to nepodarilo. Od druhého ročníka začali chodiť do Košíc aj vytrvalci zo zahraničia, prvým víťazom z cudziny sa v roku 1926 stal Paul Hempel z nemeckého Charlottenburgu.
V roku 1931 šokoval svet košickým víťazstvom v traťovom rekorde 2:33:19 h 20-ročný argentínsky mladík Juan Carlos Zabala, ktorý o rok neskôr vyhral aj olympijský maratón v Los Angeles. Po druhej svetovej vojne prišla éra víťazstiev severských bežcov. V Škandinávii mali Košice veľké renomé. Tamojšie vtedajšie médiá písali, že najväčšie maratónske súboje na svete sa odohrávajú na východnom Slovenska, niektorí MMM označovali za neoficiálne majstrovstvá Európy.
V roku 1959 utvoril Rus Sergej Popov na MMM nielen traťový rekord, ale aj svetový výkon roka 2:17:45 h. A v roku 1961 triumfoval legendárny Abebe Bikila. V tom čase mali Košice okolo 80-tisíc obyvateľov, ale na štadióne olympijskému víťazovi tlieskalo 30-tisíc párov dlaní.
Na štarte sa objavilo mnoho veľkých postáv histórie svetového maratónu, nie každému sa podarilo na MMM aj uspieť. Veľa o tom by mohol hovoriť Waldemar Cierpinski. Nemec vyhral dvakrát, ale ani na päť pokusov neovládol MMM.
Ženy na svoju premiéru čakali až do roku 1980. Prvou víťazkou bola Šárka Balcarová. Najčastejšie však vyhrala Nemka Christa Vahlensiecková, ktorá bola medzi ženami najrýchlejšia až v piatich ročníkoch.
Na MMM aj štyria olympijskí víťazi
Všetky víťazné mená sú zaznamenané na podstavci Sochy maratónca, posla víťazstva. Vytvoril ju Arpád Račko, stojí na Námestí Maratónu mieru a odhalili ju v roku 1959. Je na nej aj grécky nápis „NENIKHKAMEN“, čo v preklade znamená zvíťazili sme.
Medzi účastníkmi MMM majú osobitné miesto olympijskí víťazi. V Košiciach bežali štyria. Juan Carlos Zabala a Abebe Bikila vyhrali v rokoch 1931, resp. 1961, Cierpinskému sa nepodarilo v rokoch 1974, 1975, 1977, 1980 a 1985, rovnako ani Mamovi Woldemu (1966).
Cestu do Košíc si našli aj niekdajší držitelia svetových rekordov Sergej Popov, Buddy Edelen či Derek Clayton, ale aj známi vytrvalci Ron Hill, Bill Adcocks. V Košiciach štartovali aj bývalý riaditeľ bostonského maratónu Jock Semple či autor mnohých maratónskych publikácií Hal Higdon. V posledných rokoch chodia do Košíc kvalitní vytrvalci z afrického kontinentu.
Od 28. októbra k prvej októbrovej nedeli, od Sene po mestský okruh
Zo začiatku sa maratón konal pravidelne 28. októbra. Tradícia s prvou októbrovou nedeľou sa v Košiciach udomácnila na prelome 60. a 70. rokov. Od roku 1925 sa behalo na trati z Košíc do Sene a späť, v 50. rokoch však boli ročníky aj medzi Košicami a Lemešanmi či z Prešova do Košíc s ťažkým stúpaním na Zelený dvor.
V roku 1989 pomalú a predovšetkým veternú trať z Košíc do Sene a späť nahradil mestský okruh. V roku 1997 zažili Košičania aj majstrovstvá sveta v polmaratóne a odvtedy prakticky sa trať už nezmenila. Je dostatočne rýchla a aj zaujímavá.
Košice vždy lákali maratónsky svet. Dnes je to možno už úsmevné, ale na Slovensku mali viackrát najviac finišujúcich účastníkov z celého sveta. V 60. rokoch patrili medzi päťku najlepších svetových maratónov. Od 70. rokov sa začal boom mestských maratónov, lepšie finančne zabezpečeným podujatiam s desiatkami tisíc účastníkov už Košice nemohli konkurovať, avšak naďalej si zachovali svoje čaro, kvalitu a stále patria medzi najlepšie vo svete.
Košickí organizátori vedia prekonať aj veľké prekážky, ktoré ukázali aj počas pandemických rokov 2020 a 2021. Dnes opäť lákajú bežcov na výnimočnú atmosféru, ulice plné divákov a pozitívnu atmosféru, ktorá počas MMM vládne. A k 100. ročníku zablahoželajú maratónu tisícky účastníkov už v nedeľu 1. októbra.
