Z časopisu OLYMPIC.sk: MMM v Košiciach oslávil storočné jubileum vo veľkom štýle
Nebyť olympijských hier v Paríži 1924 a novinárskej účasti košického rodáka a všestranného športovca Vojtecha Bukovského (vtedy ešte pod menom Béla Braun) na nich, ktovie, či by sme v tomto roku oslavovali storočnicu MEDZINÁRODNÉHO MARATÓNU MIERU (MMM) v Košiciach. Oslava jubilea sa odohrala aj na 101. ročníku MMM tradične v prvú októbrovú nedeľu (tento rok 6. októbra).
V časopise OLYMPIC.sk jeseň/zima 2024 vyjde 19. decembra text Vladimíra Mezenceva k tohtoročnej storočnici MMM. Zverejňujeme ho aj na rovnomennej webovej stránke.
AKO RÁSTLA ÚČASŤ NA MARATÓNE V KOŠICIACH
V roku 1924 štartovalo len 8 mužov. Stovku prekročil počet účastníkov MMM až v roku 1950, keď ich bolo 103. V roku 1970 celkové číslo stúplo na 280 a v roku 1980 sa premiérovo prehuplo cez tisícku – 1130. V tom roku premiérovo štartovalo aj 19 žien. Doteraz najmasovejšia účasť bola na vlaňajšom 100. ročníku – 3409 mužov a 643 žien. V roku 2024 bežalo maratón 2188 mužov a 402 žien – je pozoruhodné, že všetky dokončili.
Vojtecha Brauna olympiáda pri Seine doslova okúzlila. Najmä bežecké disciplíny, v ktorých dominovali Fíni. Z nich predovšetkým fenomenálny Paavo Nurmi. V maratóne, ktorý Košičana zaujal najviac, však dominoval jeho krajan Albin Stenroos.
O ojedinelých organizátorských schopnostiach stavebného inžiniera, obchodníka a novinára v jednej osobe svedčí to, že od nadchnutia sa maratónskym behom v Paríži po realizáciu I. slovenského maratónu (to bol oficiálny názov prvého predchodcu MMM) v Košiciach 28. októbra 1924 prešli iba tri mesiace a dva týždne.
Keď sa na štarte I. slovenského maratónu pod Turnianskym hradom juhozápadne od Košíc zišlo osem odvážlivcov, asi nikto by si nevedel predstaviť, že o sto rokov neskôr bude mať maratón v Košiciach veľké svetové meno a že si jeho jubileum pripomenú aj priamo na olympijských hrách – zhodou okolností znovu v Paríži. Ale stalo sa to, dokonca za účasti kenských bežeckých es minulosti Kipchogeho Keina a Tegly Lououpeovej.
Zo skromného behu, prvého svojho druhu na území Slovenska, vyrástlo obrovské a uznávané podujatie, najtradičnejšie športové na Slovensku. Na najstaršom maratóne v Európe odvtedy súťažili legendárni svetoví maratónci, medzi nimi aj viacerí olympijskí víťazi, dokonca dvaja dvojnásobní. Pripomeňme si najprv viaceré veľké osobnosti z radov mužov i žien.
ZABALA, BIKILA, WOLDE, CIERPINSKI, ALE AJ EDELEN
Prvou maratónskou hviezdou svetového mena, ktorá triumfovala v Košiciach, bol v roku 1931 Argentínčan Juan Carlos Zabala. Vyhral v traťovom rekorde 2:33:19 h, keď dovtedajšie maximum pokoril o viac nez deväť minút! O rok neskôr vyhral v Los Angeles olympijský maratón.
V roku 1961 do Košíc zavítala superhviezda – Etiópčan Abebe Bikila. Na olympijských hrách v Ríme 1960 spôsobil celosvetovú senzáciu, keď zvíťazil, pričom celý čas bežal bosý! Košičanov však sklamal, že na MMM už bežal obutý. Legendárny Bikila si v Tokiu 1964 olympijský triumf ako prvý maratónec v histórii zopakoval, hoci len 36 dní pred OH podstúpil operáciu slepého čreva. V Košiciach však štartoval jediný raz.
BIKILOV STRACH Z POHÁRA AJ Z HONORÁRA
V roku 1961, keď v Košiciach triumfoval Abebe Bikila, vládol v atletike tvrdý amaterizmus. Slávny Etiópčan preto v obave z obvinenia z profesionalizmu odmietol na tie časy veľmi slušný honorár vo výške 300 čs. korún za rozhlasový rozhovor. A dokonca nechcel odcestovať s cenou za prvenstvo – veľkým krištáľovým pohárom. Pred opustením hotelovej izby ho schoval pod posteľ. Našťastie usporiadateľom, keď ho videli odchádzať bez trofeje, napadlo pozrieť sa v izbe aj pod posteľ a pohár nájsť. Odcestoval s ním, až keď ho usporiadatelia ubezpečili, že určite nepríde o štatút amatéra.
Dlhodobo najlepší československý vytrvalec Pavel Kantorek skončil v roku 1961 za Bikilom druhý, ale ďalší rok v tesnom súboji o veniec víťaza zdolal Američana Leonarda Edelena. Ten sa len o rok neskôr stal svetovou jednotkou. V Košiciach utvoril časom 2:15:09 hod výborný traťový rekord, ktorý platil celých 15 rokov. Zdolal predošlého držiteľa najlepšieho svetového výkonu histórie Sergeja Popova zo ZSSR. Edelen mal pôvodne letieť z Košíc do Prahy lietadlom, ale pre hmlu sa rozhodol odcestovať vlakom a ním sa aj vracal do Prahy. Lietadlo, ktorým mal pôvodne letieť naspäť, spadlo pri Brne a vtedy zahynulo 28 ľudí...
Ďalším olympijským šampiónom na štarte MMM bol Etiópčan Mamo Wolde. Pravda, v Košiciach štartoval ešte dva roky predtým, než zvíťazil na OH 1968 v Mexico City. Na MMM v roku 1969 zvíťazil jeho mladší brat Demissie Wolde.
Waldemar Cierpinski z bývalej NDR sa zapísal do histórie ako druhý maratónec po Bikilovi, ktorý obhájil olympijské prvenstvo. Po Montreale 1976 vyhral aj v Moskve 1980.
V Košiciach absolvoval svoju maratónsku premiéru aj derniéru a dovedna na MMM štartoval päťkrát, ale nikdy nevyhral. V roku 1974 tretí, 1975 siedmy, 1977 tretí, v roku 1980 nedokončil a v rozlúčkovom maratóne 1985 skončil piaty.
MARATÓNCI A MARATÓNKYNE S VIACERÝMI VENCAMI
Z pohľadu počtu víťazstiev historické prvenstvo patrí v tom čase západonemeckej bežkyni Christe Vahliensieckovej z Wuppertalu – partnerského mesta Košíc. Sympatická Chris patrila začiatkom 80. rokov minulého storočia medzi najlepšie vytrvalkyne na svete. MMM absolvovala až osemkrát, pričom päťkrát nenašla premožiteľku (1981, 1984, 1986, 1987, 1988). Prvý triumf dosiahla v traťovom rekorde 2:37:46 hod, ale najlepší čas mala v roku 1984 – 2:37:19 hod. Ženy premiérovo súťažili v rámci MMM v roku 1980.
Za Vahlensieckovou v počte víťazstiev nasleduje József Galambos z Maďarska, ktorý vyhral štyrikrát – v rokoch 1927 aj 1928 a potom 1932 a 1933. O rok neskôr ešte skončil druhý. Z pretekárov bývalého Československa sa na maratóne v Košiciach najvýraznejšie presadil pražský rodák Pavel Kantorek, ktorý vlani zomrel v úctyhodnom veku 93 rokov. V Košiciach triumfoval trikrát (1958, 1962, 1964).
Z celej plejády vynikajúcich afrických bežcov sa vyhrať MMM trikrát podarilo iba Reubenovi Keriovi z Kene (2017, 2021 a 2022). Oveľa dlhší je zoznam tých, ktorí získali vavrínový veniec víťaza dvakrát. Medzi mužmi sú to Maďar József Kiss, Švéd Gösta Leandersson (1948 a 1950), Fín Erkki Puolakka (1952 a 1954, oba razy zlepšil traťový rekord), Maďar Gyula Tóth (1966 a 1971), Go čun -son z KĽDR (1977 a 1978), jediný Slovák František Višnický (1983 a 1986), Poliak Wieslaw Palczyński (1992 a 1993), Belgičan Marnix Goegebuer (1995 a 1996), plus Keňania David Kariuki (2001 a 2002, oba razy zlepšil traťový rekord) a Gilbert Chepkwony Kiptoo (2010 a 2014).
U žien je počet „repete“ oveľa skromnejší. Podaril sa iba dvom bežkyniam. Napriek tomu, že v tých rokoch už dominovali maratónky z čierneho kontinentu, dvojnásobnými víťazkami MMM sú iba Ruska Guzel Tazetdinová (1995, 1996) a Bieloruska Natalia Kulešová-Kravecová (2006, 2007).
AKÝ BOL MMM V ROKU JEHO STOROČNICE?
Z minulosti sa prenesme do súčasnosti. Už pred štartom medzi favoritov na víťazstvo v oboch hlavných kategóriách patrili africkí bežci, tradične z Kene, Etiópie a Eritrey. Samozrejme, kandidáti na prvenstvo medzi mužmi prišli do Košíc s osobnými rekordmi pod 2:10 hod. a ženy pod 2:25 hod.
V ideálnom počasí pre takýto dlhý beh sa očakávali nové traťové rekordy, ale nakoniec padol iba u žien. Mužský rekord z minulého roku, ktorý vytvoril Philemon Rono časom 2:05:55 hod, odolal. Víťaza Denis Chirchira z Kene mrzelo, že časom 2:07:50 hod zaostal za ním takmer o dve minúty.
Medzi ženami sa na trati toľko netaktizovalo, i keď sa zdalo, že minuloročná víťazka a favoritka č. 1 Keňanka Jackline Cheronová svoje postavenie obháji. Nakoniec však podobne ako medzi mužmi vyhrala tá, s ktorou sa nerátalo – jej krajanka Rebeca Tanuiová. Podarilo sa jej to v novom rekorde 2:21:08 hod, keď rekord ďalšej Keňanky Agaiovej 2:24:04 zlepšila až o takmer tri minúty (!), presne o 2:56 min. Predtým v roku 2022 Margaret Agaiová časom 2:24:04 zlepšila predošlý rekord dokonca o priepastných 3:43 min.
Slováci bojovali na MMM predovšetkým o domáce majstrovské tituly. Pri neúčasti Tibora Sahajdu sa (takmer) jednoznačne očakávalo, že titul obháji Marek Hladík. Nakoniec sa novou slovenskou jednotkou stal Martin Rusina, ktorý si zvolil zvláštnu taktiku. V druhej polovici trate, i keď dovtedy obaja kluboví kolegovia z BMSC Bratislava súperili vedľa seba, sa Rusina držal plece pri pleci s neskoršou ženskou víťazkou Tanuiovou. To sa mu vyplatilo. Rusina v cieli dosiahol čas 2:21:01 hod, teda o 7 sekúnd lepší než Tanuiová. Tým si minuloročný výkon zlepšil o takmer celé tri minúty, čo mu stačilo na premiérový zisk titulu majstra Slovenska aj na umiestenie v top 10.
Medzi ženami tak ako pred rokom časom 2:44:44 hod dominovala Veronika Páleníková z Bežeckej akadémie Marcela Matanina. Škoda iba, že časy nových majstrov SR majú k africkým výkonom ešte veľmi ďaleko.
PESTRÁ PALETA OSOBNOSTÍ
MMM každoročne absolvujú aj významné diplomatické, politické, alebo umelecké osobnosti. V tomto roku do cieľa maratónskej trate resp. jej polovice dobehli aj predseda Senátu ČR Miloš Vystrčil, ako aj veľvyslanec Helénskej republiky v Bratislave Athanasios Ioannou. V štafete Košického samosprávneho kraja nastúpil aj jeho predseda Rastislav Trnka.
Svoj prvý maratón v živote si odbehla dvojnásobná biatlonová olympionička Ivona Fialková. Medzi 402 ženami skončila na 45. mieste časom 3:30:03 hod. Podobne pred rokom absolvoval na MMM svoju maratónsku premiéru olympijský šampión a majster sveta v chôdzi na 50 km Matej Tóth.
Na druhej strane do cieľa úspešne dobehli aj abstinujúci alkoholici, nájomníci posteli v ubytovniach pre bezdomovcov, ale v minulých rokoch i ukrajinskí vojnoví invalidi so špeciálnymi protézami na oboch nohách.
DIAMANTOVÝ KLUB VERNÝCH A ÚSPEŠNÝCH
Dostali prívlastok diamantoví bežci a majú svoj klub vyvolených. Na to, aby sa vytrvalec stal členom tejto vyvolenej elitnej skupiny, musí absolvovať aspoň 25 maratónov v Košiciach pod značkou MMM. Členovia diamantového klubu majú k dispozícii rôzne benefity, napríklad nemusia platiť štartovné.
Klubové číslo 1 Diamantového klubu má žijúca bežecká legenda 76-ročný Peter Polák z Košíc. Trate slávneho maratónu absolvuje od roku 1974 (!) a doteraz vynechal iba dva ročníky, keď v zahraničí štartoval na ultramaratóne, resp. na MS v štafetách na 100 km.
Tento bežecký nezmar si roky eviduje každý absolvovaný kilometer. Doteraz ich prebehol okolo 400-tisíc, teda symbolicky desaťkrát prebehol našu planétu okolo rovníka. Jeho najdlhší non-stop beh predstavuje 262 km na trati Nyíregyháza – Budapešť, ktorú zlvádol za 25 hodín.
O desať rokov mladší Vladimír Polák má za sebou už 43 úspešne absolvovaných maratónov v Košiciach. Tretia priečka podľa počtu úspešne absolvovaných MMM patrí Miroslavovi Kriškovi, ktorý v rokoch 1980 – 2019 absolvoval 40 maratónov.
Medzi ženami má najčestnejšie postavenie v Diamantovom klube Eva Kissová. Košičanka má na konte už vyše sto maratónov. Na MMM štartuje od roku 1982. Niekoľko ročníkov však musela vynechať pre materské povinnosti, a tak cieľom prebehla „iba“ 38-krát. Za ňou v počte úspešných účastí na MMM nasleduje ďalšia Košičanka – Alžbeta Tiszová. V rokoch 1981-2023 na MMM štartovala 34-krát a vždy absolvovala trať až do cieľa.
V zozname členov Diamantového klubu je zatiaľ 75 mien, medzi nimi aj meno dvojnásobného predsedu vlády SR (1998 – 2002 a 2002 – 2006) Mikuláša Dzurindu. Do cieľa MMM úspešne dobehol až 30-krát, a to v rozpätí rokov 1983 – 2023. Súťažil aj v dobe, keď bol premiérom a jeho najlepší dosiahnutý výkon je 2:57:26 hod.
Členmi tohto neobyčajného združenia sú aj parašportovci – vozičkári Anna Oroszová a Daniel Kukľa, mnohonásobní reprezentanti SR na rôznych súťažiach hendikepovaných športovcov a dlhoroční účastníci MMM.
NAOZAJ MASOVÁ ÚČASŤ
Dennodenne hovoríme a píšeme o tom, že ľuďom chýba aktívny pohyb. Juniori sedia pred počítačmi, seniori pred televíznymi obrazovkami, jednoducho len sedíme a ležíme.
Čísla o účasti našincov na tohtoročnom MMM však hovoria niečo iné. V každom prípade potešia. Na štart 42 195 m dlhého behu sa postavilo 2163 mužov, z nich 2062 dobehlo do cieľa v stanovenom limite 6 hodín. Až 402 žien úspešne zdolalo túto kráľovskú atletickú disciplínu, a stali sa tak držiteľkami vzácnej medaily.
S kilometrami polmaratónu vydarene zápolilo 3930 mužov a 1952 žien. Mnohé kompletné rodiny spoločne prebehli minimaratón, ktorého dĺžka predstavuje desatinu klasickej maratónskej trate. Dohromady minimaratón bežalo 4641 ľudí od útleho veku po dôstojných dôchodcov.
Z roka na rok je stále viac a viac populárnejšia štafeta 4 x ¼ maratóna, čiže každý jej účastník prebehne 10,5 kilometra. Tých štafiet bolo až 601, teda 2404 bežcov. Pozornosť zaplnených ulíc pútalo najmä kvarteto pod názvom Štafeta šampiónov, ktoré tvorili štyria česko-slovenskí víťazi z rozpätia v rokoch 1989 – 1998 – Róbert Štefko, Petr Pípa, Vlastimil Bukovjan a Karel David. Títo štyria maratónski víťazi absolvovali trať za 2:51:06 hod. so stratou 15:10 min. na najrýchlejší tím.
MMM TU BUDE AJ O STO ROKOV
Medzinárodný maratón mieru v Košiciach však vôbec nie je iba o rekordoch, či dosiahnutých časoch a umiesteniach. Každú prvú októbrovú nedeľu býva v uliciach mesta aspoň 30 000 divákov, výstižnejšie by bolo povedať povzbudzovačov. Tých, ktorí svojim potleskom i slovami vedia dodávať vytrvalcom tak potrebnú energiu. V Košiciach sa rovnaký potlesk i slová uznania ujdú víťazovi i tým, ktorí len-len splnia šesťhodinový limit na dobehnutie do cieľa.
Aj preto je MMM ojedinelý v dnes už obrovskom množstve maratónov vo svete. Aj preto naň chodia elitní bežci, i keď dlhé roky – pokiaľ viedla trať do Sene a späť – ju preklínali ako jednu z najťažších na planéte. Tí však, ktorí prišli zápoliť aspoň druhý raz, vedeli, že zaplnené ulice im vrátia tú silu, ktorú stratili v boji so severným protivetrom. Aj preto MMM prežil 100 rokov...
V rokoch 1924 – 2024 svetoznámy beh úspešne dohromady absolvovalo 42 395 mužov a 3715 žien. Koľko ich bude o ďalšie polstoročie? Pol milióna? O sto rokov milión? To dnes nie je až také dôležité. V súčasnosti však viac zaujíma presvedčenie terajších organizátorov, že MMM bude žiť aj v budúcom storočí a mať svoje významné postavenie s patričnou autoritou medzi svetovými maratónmi aj v roku 2124...
