Náš kolega na SOŠV a olympionik vo vodnom póle Vidor Borsig má v sobotu 60
Na Slovenskom olympijskom výbore je dnes zamestnaných viacero bývalých vrcholových športovcov (vodný pólista Vidor Borsig, kajakár na hladkej vode Roman Buček, moderná gymnastka Ivana Motolíková, zjazdárka Petra Gantnerová, volejbalista Boris Demeter) aj stále aktívna lukostrelkyňa Alexandra Longová, ale len prvý a posledná z menovaných štartovali na olympijských hrách. Účastník vodnopólového turnaja OH 1992 v Barcelone, štvornásobný majster ČSSR a päťnásobný majster Rakúska, rodák z Bratislavy Vidor Borsig, oslavuje 11. februára šesťdesiatku.
Jubilanta z našich radov v športe postupne formovali Ján Krčmárik, Pavol Pobjecký a potom dve veľké trénerské osobnosti slovenského vodného póla – Rudolf Štoffan a Ladislav Bottlik. Väčšinu svojej hráčskej kariéry prežil Vidor Borsig v Slávii UK Bratislava. V jej farbách sa dvakrát radoval z titulu majstra Československa. Vojenčinu strávil v ČH Košice, kde za jediný rok – vďaka reorganizácii súťaže - získal takisto dva majstrovské tituly.
Mladší brat aktuálneho šéfa slovenského vodného póla Pavla Borsiga Vidor Borsig úspešne pôsobil aj v zahraničí – v talianskom klube Nervi Genoa v Janove, v Tirole Innsbruck, s ktorým získal päť titulov majstra Rakúska a v Olomouci. Paradoxne v tom istom čase, keď hral za moravský klub, bol aj tréner Slávie UK a asistent reprezentačného trénera Slovenska Bottlika… Na sklonku kariéry ešte ako štyridsaťročný strieľal góly za prvoligové Topoľčany.
Reprezentačná kariéra Vidora Borsiga v československých a potom v slovenských farbách trvala dlhých štrnásť rokov (1980 – 1994). Za toto obdobie nastúpil na vyše 300 medzištátnych zápasov.
Šesťkrát štartoval na majstrovstvách Európy (Split 1981, Sofia 1985, Štrasburg 1987, Bonn 1989, Atény 1991 a Sheffield 1993), na ME 1989 prispel k siedmemu miestu družstva ČSSR. Vrchol jeho kariéry však nepochybne predstavovali olympijské hry 1992 v Barcelone.
Tím ČSFR dostal pozvanie na OH 1992 na poslednú chvíľu - namiesto družstva Juhoslávie, kde v tom čase naplno zúrila vojna. Vo vodnopólovom bazéne nás reprezentovali výlučne Slováci (keď sa zakrátko rozdelil spoločný štát, v tímových športoch získali zo Slovenska nástupníctvo len vodní pólisti a basketbalistky...) Žiaľ, náš tím prehral všetky zápasy a obsadil až dvanáste miesto.
„Najviac ma mrzel zápas s Holandskom, v ktorom sme viedli už 7:2 a aj tak sme prehrali. Žiaľ, súperom veľmi pomáhal rozhodca. Z nášho účinkovania v bazéne som bol sklamaný, ale inak olympiáda pre mňa znamenala obrovský zážitok. Olympijská atmosféra bola skvelá. Bolo úžasné v jedálni Olympijskej dediny alebo pri prechádzke v nádhernej dedine na pobreží Stredozemného mora stretnúť svetové hviezdy veľkých športov. Mal som to šťastie, že som sa dostal aj na jeden zápas basketbalového Dream Teamu USA...,“ spomína na svoju olympijskú účasť Vidor Borsig.
Napriek tomu, že na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave Vidor Borsig vyštudoval trénerstvo a má najvyššiu trénerskú kvalifikáciu, tejto práci sa venoval len pomerne krátko. Desať rokov pôsobil v známej firme Victory Sport, ktorú vedie jeho starší brat Pavol Borsig a od augusta 2010 je zamestnaný na Slovenskom olympijskom a športovom výbore ako odborný pracovník pre správu majetku. Športu sa venoval aj jeho syn Martin, ktorý sa s tímom AŠK Inter Bratislava stal juniorským majstrom Slovenska v basketbale.
Nášmu kolegovi Vidorovi Borsigovi k jeho 60. narodeninám srdečne blahoželáme!
