Olympijský klub v Košiciach si vyskúšal aj cvičenie online: Bola to jediná možnosť, ako zostať v kontakte
Olympijský deň každý rok umožňuje celému svetu zdieľať radosť zo športu. Oficiálne sa oslavuje 23. júna – na počesť výročia založenia novovekého olympijského hnutia. Slovenský olympijský a športový výbor každoročne pripravuje viaceré aktivity, ktoré pripomínajú Olympijský deň. Pri ich organizovaní zohrávajú veľkú úlohu olympijské kluby pôsobiace v regiónoch. Počas júna si pripomenieme ich činnosť i predstavíme niektoré z nich.
Olympijský klub Košice
Olympijský klub Košice vznikol 27. 4. 1992. Jeho prvým predsedom sa stal Mikuláš Athanasov, ktorý na olympijských hrách v Helsinkách 1952 získal bronz v gréckorímskom zápasení. Dnes je stolička predsedu OK Košice opäť pod patronátom bývalého zápasníka a olympionika. Miroslav Luberda sa predsedom stal na jar v roku 2013. Klub prevzal po Antonovi Švajlenovi, bývalom futbalistovi a držiteľovi striebornej medaily z OH 1964 v Tokiu. Bývalý zápasník Luberda sa tiež predstavil na olympijských hrách, bolo to v Soule 1988. Po ukončení športovej kariéry istý čas pôsobil ako predseda Slovenského zväzu zápasenia, čo mu pomohlo aj v práci predsedu olympijského klubu. Zažil športové prostredie aj z funkcionárskeho hľadiska a zoznámil sa s ľuďmi v olympijskom hnutí.
Koronakríza a presun do online priestoru
Klub počas svojho pôsobenia organizuje veľké množstvo podujatí. Niektoré majú motivovať mladých ľudí, aby sa viac zaujímali o princípy olympizmu. Prostredníctvom týchto podujatí sa zároveň snaží zvyšovať povedomie o slávnych košických rodákov zo sveta športu. Usporadúvajú besedy na školách i rôzne vedomostné súťaže. „Organizujeme aj podujatia ku Dňu Zeme, venujeme sa rôznym environmentálnym aktivitám, sme súčasťou organizovania Olympijského dňa, ktorý sa koná v júni. Aktivity máme počas celého mesiaca, snažíme sa spolupracovať aj s vedením mesta. Dobré vzťahy máme aj mimo nášho pôsobenia, skvelé vzťahy máme napríklad so Strednou odbornou školou v Kráľovskom Chlmci,“ hovorí Luberda.
Olympijskému klubu v Košiciach však narušila plány pandémia nového koronavírusu. „Tento rok nám koronakríza spôsobila to, že naše aktivity sa nemohli naplno rozvinúť. Odpadli spoločné behy v lesoparku, na školách. Snažili sme však niektoré projekty prezentovať online,“ dodáva predseda klubu.
Jednou z iniciatív klubu, ktoré nezastavila ani pandémia, bol projekt Vykročte za zdravím. „U nás ho vedie moja manželka, je lektorka pilates. Cvičí so seniormi. Tým, že sa opatrenia už uvoľnili, sme sa vrátili späť do cvičebných priestorov. Ten hlad po cvičení bol veľký. Pochopiteľne, tri mesiace v nútenej izolácii nevyhovovali nikomu. Tešíme sa, že sa to opäť rozbieha a už sa znovu cvičí,“ hovorí Luberda.
„Som rada, že naše cvičenky - dôchodkyne boli s nami v kontakte. Cvičila som cez internet a ony mnou priebežne pracovali,“ dopĺňa ho manželka Tatiana Luberdová. „Keď sme sa po koronakríze stretli na pilates, bolo to až dojímavé, ako sa tešili. Už sa nevedeli dočkať. Prekonať túto ťažkú situáciu im pomohlo aj to, že si vytvorili spoločnú komunitu. Niektoré ženy už žijú samy. Bolo preto úžasné, že si spolu volávali, navzájom sa povzbudzovali a dodržiavali všetky nariadenia,“ dodáva.
„Navzájom sa nabíjame energiou.“
„Je skvelé, že odkedy sme pred pár rokmi začali cvičiť v projekte Vykročte za zdravím, dámy cvičia naozaj pravidelne. Stretávame sa dvakrát do týždňa. Vediem dve skupiny, jednu v Košiciach, druhú v Malej Ide. Niektoré seniorky majú aj 80 rokov. Je vidieť, že im cvičenie zjednodušuje život. Po zdravotnej stránke sa u nich prejavili veľké zmeny, lekári ich chvália. Veľmi sa z toho teším. Navzájom sa nabíjame energiou,“ hovorí s úsmevom na tvári Luberdová, ktorá sa v OK Košice okrem cvičeniam pilates venuje aj „nordic walking-u”. Ten je medzi seniorkami rovnako veľmi populárny. „Na začiatku projektu nám dali niekoľko palíc, ja ich dámam požičiavam. Neskôr si dokonca kúpili aj vlastné a na túry so mnou chodí možno aj tridsať ľudí. Palice teda nestoja len tak v kúte, sú veľmi využívané,“ hovorí cvičiteľka.
Olympijské kluby trápi nedostatok dobrovoľníkov
Olympijské ideály a hodnoty sa smerom k širokej verejnosti dostávajú predovšetkým prostredníctvom olympijských klubov. Napriek finančnej podpore zo strany SOŠV potrebujú kluby na svoju činnosť aj pomoc dobrovoľníkov. Tých však podľa slov predsedu klubu nie je dostatok. „Dobrovoľníkov každý rok ubúda. Mladí ľudia k tejto činnosti príliš neinklinujú. Máme obmedzený príjem financií. Nemôžeme splniť požiadavky mládeže, ktorá by sa rada zapojila, len keby bola zaplatená. Takto to zostáva na starých športových ‘harcovníkoch’, ktorí v živote zažili rôzne časy a šport mali často ako koníček, niektorí aj ako profesiu. Tí sa dodnes venujú šíreniu olympijských myšlienok,“ vysvetľuje Luberda.
Sieň olympizmu aj plánovaný pamätník
Za zmienku stojí i vytvorenie Siene olympizmu na Strednej športovej škole v Košiciach. Vznikla v roku 2012 a je jediná svojho druhu na Slovensku. Nachádzajú sa v nej cenné artefakty z olympijskej histórie. Sieň slúži na pripomenutie si úspešných rodákov, ktorí v minulosti súťažili na olympijských hrách.
Olympijský klub Košice už dlhšiu dobu plánuje aj projekt olympijského pamätníka. Ním chce vzdať poctu športovcom, olympionikom aj paralympionikom, ktorí vzišli z tejto oblasti a reprezentovali Košice na olympijských hrách. „Od mesta máme prenajatý priestor, máme návrh, no ešte stále je to otázka financií. Do dnešného dňa nedošlo k naplneniu sľubov od vedenia mesta. Pre šport by to bola skvelá pripomienka. Chceli by sme naň dať mená všetkých košických rodákov, ktorí sa predstavili na olympijských hrách,“ dodáva na záver Miroslav Luberda.
