Slovenskí hokejisti pred začiatkom MS v lotyšskej Rige deklarovali, že ich cieľom je postup do štvrťfinále. Z troch zápasov získali plný počet bodov a prekvapili aj favoritov z Ruska. Možno aj preto, že v zápase boli outsiderom a mohli len prekvapiť. „Psychicky je to ľahšie, pretože od nich nie sú veľké očakávania,“ hovorí športový psychológ Peter Kuračka.

Rozprávali sme sa s ním o hokejovom šampionáte, slovenskom sebavedomí, úlohe outsiderov a problémoch športovcov v záveroch zápasu.

Často sa o Slovákoch hovorí ako o ľuďoch, ktorí si vo všeobecnosti príliš neveria. Hovorí sa, že slovenský športovec má málokedy "víťaznú mentalitu". Ako to vnímate vy? Sme národ, ktorý si neverí?

Nemám veľmi rád takéto zovšeobecňovania, pretože slovenský národ je veľká skupina ľudí. Určite sa aj medzi nami objavujú osobnosti s menšou a väčšou sebadôverou. Ak by som to mal napriek tomu zovšeobecniť, myslím si, že kultúrne sme, čo sa týka sebadôvery, trošku nižšie ako krajiny na západ od nás. Tam sú trochu inde aj vďaka výchove, aj vďaka celkovému prístupu. Vidím však, že mladá generácia u nás to už má trochu inak. Aj u nich je už sebavedomie o niečo vyššie.

Áno, existujú výnimky. Športovci, ktorí nevyrastajú v slovenskom prostredí, alebo sú už odmala konfrontovaní so zahraničnými súpermi. Peter Sagan, Petra Vlhová, hokejisti v zámorských súťažiach... títo ju už zrejme majú.

Spomeniem ešte napríklad aj futbalistov. Niektorí chodia už v 15 rokoch do zahraničných akadémií. V minulosti to boli Vladimír Weiss ml., Miňo Stoch, dnes je to Tomáš Suslov. U nich je vidieť rozdiel oproti priemernému slovenskému športovcovi. Prístup a sebadôvera je v týchto prípadoch úplne niekde inde. Aj vďaka tomu sa Suslov už presadzuje v klube či v reprezentácii.

Prečo teda na Slovensku chýba niektorým športovcov takéto sebavedomie? Nie sme dostatočné súťaživí? Vzdávame sa skôr, ako sa začne samotný zápas?

Jeden faktor je, že s týmito vecami pracujú v západných krajinách už od malých detí. Vedia, ako s nimi pracovať a vedia, ako u nich budovať zdravú sebadôveru. Tým pádom sú títo športovci pri prechode do seniorskej kategórie oveľa lepšie pripravení.

Na Slovensku by som však ako pozitívny príklad vyzdvihol futbalovú akadémiu v Žiline. Tá s týmito vecami systematicky pracuje. Keď potom 17-ročný hráč príde do A-mužstva, je schopný zvládať nároky mužského futbalu a je schopný presadiť sa aj v zahraničí.

Práve prebiehajú MS v hokeji. Naši hokejisti deklarujú, že ich snom je dostať sa do štvrťfinále. Je to dobrý cieľ, alebo by mali hovoriť, že idú vyhrať celý šampionát?

Myslím, že cieľ by mal byť reálny. Netreba si hovoriť, že chceme byť majstri sveta. Cieľ by mal byť motivačný a reálny. Ja som stotožnený s týmto cieľom. Myslím, že postup bude úspech. Ak však do štvrťfinále postúpime, som si istý, že tím si stanoví nový motivačný cieľ.

Máte pocit, že sa pod vedením kanadského tréner Craiga Ramsayho zlepšuje sebavedomie slovenských hokejistov?

V posledných rokoch sa mi prístup slovenských hráčov páči. Vidím, že sa snažia hrať rýchly, agresívny a útočný hokej. Tréner Ramsay má istú koncepciu a ja cítim, že za ním hráči idú. Aj v rozhovoroch s nimi vidím, že sa im jeho vízia páči a snažia sa jej prispôsobiť.

Často vidíme nedostatočné zvládanie záveru zápasu. A nemusíme sa baviť len o hokeji, býva to aj v iných športoch. Zdá sa mi, že súperi ich často vedia zlomiť na konci zápasu. Čím to podľa vás je?

Faktorov je viac. V záveroch a v kľúčových okamihoch sa naozaj prejavia aj tie najmenšie rozdiely v mentálnych schopnostiach. Zoberme si napríklad tenis. Za stavu 4:4 hrá niekto s Djokovičom vyrovnaný duel, no potom prehrá set 6:4. Pretože v závere je okrem fyzických síl veľký rozdiel v mentálnej sile.

Prejaví sa tam mentálna odolnosť a koncentrácia. Záleží teda od toho, ako sú hráči mentálne nastavení. To tréner nespraví za pár dní. Závisí to vedenia v mládežníckych kategóriách a následne v kluboch. Ak kľúčové okamihy zvládame menej ako súperi, je dobré zamyslieť sa nad mentálnou prípravou hráčov.

Vidíte progres v ochote klubov volať si na pomoc športových psychológov či mentálnych koučov? Deje sa to častejšie ako pred desiatimi rokmi?

Progres tam je. Vidím, že aj reprezentačné výbery využívajú mentálnych koučov a psychológov. Možno aj preto, že naši vrcholoví športovci otvorene zverejňujú, že s týmito ľuďmi pracujú. Napríklad Petra Vlhová. Tým, že sa to normalizuje, využívajú to vo väčšej miere. Otvorenejšia je tomu najmä mladšia generácia trénerov.

Otázka je skôr, či je výber daného človeka kvalitný. Upozorňujem, dajte si záležať na tom, koho si vyberiete. Spýtajte sa na nejaké jeho referencie, overte si, či sa tomu daný človek venuje na plný úväzok. Stáva sa, že si športovci vyberú nejakého kouča, ktorý nie je profesionálne pripravený. Potom sa sklamú.

Súvisiace

V mladom Nemcovi videl potenciál, teraz hrá na MS. „Dnes by už dostal priestor všade,“ hovorí generálny manažér Nitry Chrenko

Čítajte >

V našom tíme na svetovom šampionáte v Rige sú dvaja sedemnásťroční hráči, Šimon Nemec a Juraj Slafkovský, Samuel Kňažko má osemnásť. Čo zažívajú títo hráči na takomto vrcholovom podujatí? Pre Slafkovského a Kňažka sú to takmer prvé duely v seniorskom hokeji.

Myslím, že to je pre nich náročná situácia. Sú veľmi mladí a hokejový šampionát je svetová úroveň. Sú tam však preto, že sú dostatočne odolní. Napríklad Šimon Nemec to už ukázal v našej lige. Je to pre nich skúška, ako zvládnu stres a tlak.

Je to náročné, ak sa im však podarí podať dobrý výkon, benefity z tejto skúsenosti budú určite veľké...

Už len to, že dostali dôveru, je samo o sebe veľký úspech. Tréner Ramsay si ich nevybral kvôli tomu, že majú 17 rokov, ale pre ich kvalitu. Majú šancu ukázať ju a práve na MS sa môžu priblížiť k svojim hokejovým víziám a snom.

Sú takéto prípady aj extra motiváciou pre hráčov zo slovenskej ligy? Kedysi nebolo až tak bežné, že sa priamo z ligy išlo do reprezentácie.

Som rád, že sa vyťahujú hráči z našej ligy. Ukáže to aj ostatným, že keď budú na sebe makať a pracovať systematicky, tak sa môžu dostať na majstrovstvá sveta. Ukazuje to však aj to, že náš tréner a realizačný tím sa neboja. Neboja sa toho, že zoberú 17-ročného hráča. Vidieť, že majú sebavedomie, vedia si obhájiť svoju víziu a je im jedno, koľko má hráč rokov. Rozhodujúca je pre nich jeho kvalita a to, či im pasuje do systému.

Sedí Slovákom úloha outsiderov? Lepšie sa nám prekvapuje favoritov ako potvrdzuje naša kvalita.

Vo všeobecnosti je v športe ľahšia pozícia, keď športovci nie sú v úlohe favoritov. Psychicky je to ľahšie, pretože od nich nie sú veľké očakávania. Preto je obdivuhodné, ako dlho sa na vrchole drží Federer či Djokovič. Ak som svetová jednotka, sú očakávania vyššie. Úspech sa už očakáva a tým je čoraz ťažšie udržať sa na špičke. Úloha outsiderov je o niečo jednoduchšia.

Dôležité je však nepozerať sa na ostatných. Je potrebné, aby sa športovec či tím sústredil sám na seba, na svoj výkon, svoju stratégiu. Toto sú pre mňa dôležitejšie veci ako porovnávanie toho, či sme papierovo slabší alebo silnejší.

Čo podľa vás urobí výhra so silným Ruskom so slovenským tímom?

To je ťažko povedať, každý tím je iný. Myslím si, že výhra s Ruskom hráčov do istej miery upokojí a dodá im sebadôveru. To však má aj svoje nástrahy. Veľa závisí od trénerov, ako oni vnímajú nastavenie hráčov a v akej miere vedia v tíme využiť vhodné psychologické prostriedky. Mám pocit, že tréner Ramsay je schopný v podobných situáciách voliť správne metódy. Takisto bude závisieť od lídrov v tíme, aby udržali vnútri mužstva správny oheň a koncentráciu.

Štvrťfinále je najbližšie za posledné roky, zároveň je pre tím zväzujúce nepokaziť dobre rozohranú skupinu. Ako sa v takejto situácii treba zachovať? Je potrebné upokojiť hráčov alebo ich skôr namotivovať?

To práve závisí od toho, v akom momentálnom rozpoložení sú hráči a celý tím. Tam leží dôležitá úloha pre trénera a realizačný tím, ako aj pre lídrov v tíme. Aby rozpoznali, kde sa hráči momentálne nachádzajú a čo tím potrebuje. Či potrebuje nechať popustenú uzdu a len cválať ďalej. Alebo ak cítia určité uspokojenie, bude potrebné znovu rozdúchať oheň a túžbu po víťazstve.

Peter Kuračka

Narodil sa 13. júla 1978 v Myjave. Do seniorského futbalu vstúpil ofenzívny stredopoliar v Brezovej pod Bradlom. Najvyššiu súťaž hral v Zlatých Moravciach, Trnave a nakoniec aj doma v Myjave. S vrcholovým futbalom skončil na jar 2014.

Študoval na troch vysokých školách: 1996 – 2000 na Ekonomickej univerzite v Bratislave, odbor zahraničný obchod, 2005 – 2008 Masarykova Univerzita v Brne (bakalár), odbor psychológia a sociológia, 2009 – 2011 Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre (magister), odbor psychológia. Pracuje ako športový psychológ a mentálny kouč.