Množstvo prekážok na ceste slovenského džuda
Slovenské džudo malo už v minulosti pozoruhodné úspechy v mládežníckej kategórii. Medzi jeho osobnosťami vyniká jediný olympijský medailista v ére samostatnosti Jozef Krnáč (Atény 2004), ktorý bol juniorský majster sveta i Európy. Slovenskí džudisti na ďalší veľký úspech čakajú, mládež sa však ukazuje v dobrom svetle.
Text bol napísaný pre časopis OLYMPIC.SK. Celý časopis nájdete TU.
V prehľade našich doterajších medailistov sa nachádza pomerne veľa ďalších Slovákov vzhľadom na úzku základňu. Rok 2022 sa zapísal do histórie veľkým počtom medailí z dorasteneckých a juniorských turnajov – bolo ich až 26. Tieto úspechy rezonovali aj na galavečere Slovenského zväzu džuda (SZJ) v Pezinku. Absolútnou víťazkou za rok 2022 sa stala Patrícia Tománková, bronzová z dorasteneckých majstrovstiev sveta.
Podľa získaných mládežníckych medailí sa dá identifikovať okruh talentov: Benjamín Maťašeje, Patrícia a Lenka Tománkové, Jozef Tománek, Matej Klobučník, Samuel Háger, Ema Fízeľová, Alex Maruška, alebo aj Nina Filkorová.
Zvlášť treba oceniť Maťašejeho za bronz na juniorských MS, čo bola prvá medaila slovenského džuda na tomto podujatí po 26 rokoch, od Krnáčovho zlata v roku 1996. Na dorasteneckých MS získala Patrícia Tománková bronz (do 40 kg) (pridala aj striebro na MEJ) a vysokú hodnotu má aj bronz Lenky Tománkovej na dorasteneckých MSJ 2022 (do 63 kg).
Je už najvyšší čas, aby motiváciu mladým dodal aspoň jeden slovenský džudista postupom na olympijské hry do Paríža 2024. Slovenské kimono chýbalo na dvoch predchádzajúcich olympiádach. V kvalifikácii na OH 2024 to mal v apríli 2023 (koniec kvalifikácie v júni 2024) najlepšie rozbehnuté bývalý úspešný mládežník, dnes 24-ročný Márius Fízeľ (nad 100 kg). Virtuálne bol na postupovom mieste.
POHĽAD DO PEZINKA
Prečo tak sľubne vykročili v džudistickej kariére sesternice Tománkové?
„V Pezinku sme už dávnejšie nastavili dobrý systém a úspech dievčat je výsledok práce celého tímu,“ hovorí podpredseda SZJ Jozef Tománek, otec a tréner Patrície Tománkovej. „Podarilo sa nám udržať generáciu detí, ktoré sú stále spolu od žiackeho veku. Hlavná úloha je udržať úroveň, akú majú nastavenú. Toto je generácia dorastencov a juniorov, ktorí dokážu vyhrávať nad Francúzmi, Japoncami vo svojej vekovej kategórii. Pre našich mladých to nie sú nezdolateľní súperi. Treba to nastaviť ako štandard.“
SLABÁ ŠTÁTNA PODPORA
Predseda SZJ (od roku 2022) Pavol Krejčí hovoril zoširšia: „Situácia v slovenskom športe, nielen v džude, je z hľadiska podpory štátu veľmi zlá. Ako malý zväz dostávame minimálnu podporu. Strácame motivačný prvok pre našich trénerov, od ktorých chceme, aby sa venovali našej mládeži a vzdelávali sa. V realite to robia na báze dobrovoľnosti a ochoty. Keby sme vedeli poskytnúť finančné prostriedky, aby sa vzdelávali nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, aby videli trend, akým sa svetové džudo neuveriteľne rýchlo mení, veľmi by to pomohlo. Ak chceme udržať krok, musíme sa zamerať na kvalitu trénerov, aby vedeli vyselektovať najlepších a udržať nastavený výsledkový štandard. To je veľký problém. Financie a odbornosť trénerov. Za minulý rok sa našim mladým podarilo to, čo nie za predchádzajúcich dvadsať. A to sa porovnávame s partnerskými zväzmi z okolitých krajín, ktoré majú rozpočty vyše 2 milióny. Naše džudo disponuje 300-tisícovým... Keď to vravím, mnohí neveria, čo sa podarilo s takými zdrojmi.“
Oplatilo sa investovať do výjazdov do cudziny. Zo súkromných zdrojov.
„V Pezinku sme to nastavili tak, že som bol s deťmi veľakrát na európskych sústredeniach i v Japonsku,“ vraví Jozef Tománek. „Doma taký sparing nenájdeme. Pred dorasteneckými majstrovstvami sveta sme sa neustále pripravovali v cudzine. To nefinancoval zväz, išlo to zo súkromných zdrojov. Moja dcéra Patrícia vyhrala 22 zápasov na turnajoch a jeden vyšiel na 12 eur zo zdrojov zo zväzu... Potrebujeme peniaze už pre mládežníkov, pretože na tejto úrovni sa musia presadiť. Keď nie sú dobrí v doraste a medzi juniormi, medzi mužmi sa nepresadia.“
Krejčí hovoril o potrebe vytvoriť konkurenčné prostredie a motiváciu, aby mali najlepší mladí pred sebou vidinu sociálnej istoty napríklad ako profesionálni športovci alebo tréneri.
Centrum seniorského džuda je v Banskej Bystrici, pretože najlepší majú sociálne zázemie a prácu vo Vojenskom športovom centre Dukla.
„Ak sa nebudeme snažiť o iné miesta, možno pod policajným klubom, neutvoríme podmienky a konkurenciu, nebudeme utvárať priestor pre tých, ktorí chcú udržať tempo so špičkou. Ak by sa nám to podarilo, znamenalo by to aj vznik konkurenčného prostredia,“ dodal Krejčí.
Zväz nemá možnosti vytvoriť vlastné miesta, povedzme vo zväzovom seniorskom centre, pre najlepších. Ale pripravili vlastný top tím pre mládežníckych medailistov.
KRNÁČOV POHĽAD
Juniorský reprezentačný tréner, olympijský medailista z Atén 2004 Jozef Krnáč, bol dorastenecký majster Európy a juniorský majster sveta. Uznáva postupný nárast výkonnosti, aby boli najlepší slovenskí juniori najsilnejší v posledných dvoch rokoch juniorskej kariéry.
„Keď hovoríme iba o medailách z turnajov Európskeho pohára, tie sa nám darilo nosiť na Slovensko aj v minulosti,“ hovorí Jozef Krnáč. „Čím sa to líšili v roku 2022, to boli výsledky sesterníc Tománkových na dorasteneckých majstrovstvách sveta a Európy a na majstrovstvách juniorov bronz Maťašejeho.“
Krnáč dodáva, že Maťašeje sa dlhodobo zlepšoval. „Na ,svete´ mu sadlo všetko, ale bolo to vyvrcholenie predchádzajúcich mesiacov. Takisto Viktor Ádám sa zlepšoval od dorastencov až po juniorov, tiež postupnou cestou. Ja sa snažím cieliť prípravu tak, aby juniori dosahovali najlepšie výkony v poslednom roku v tejto kategórii, čo sa zatiaľ darí. Čo sa týka dorasteneckej, skvelé sú výkony v ženskej zložke a ja verím, že dievčatám to vydrží. Trochu zaostávajú chlapci.“
Podľa Krnáča najväčší problém nielen v rámci džuda, ale aj v iných individuálnych športoch na Slovensku je v tom, že sa tlačí na výkon v nižších vekových kategóriách a do seniorských dôjdu väčšinou vyčerpaní. „Ďalší problém je motivácia. Keď ide mladík z kategórie do 18 rokov vyššie a začne riešiť svoju sociálnu situáciu, či štúdium na vysokej škole a platby za internát, alebo chce pomôcť brigádou rodičom, tam sa stráca veľa športovcov. Väčšina vidí, že v individuálnom športe sa ťažko uživí.“
Najúspešnejší športovec v histórii slovenského džuda upozorňuje, že v najsilnejších džudistických krajinách sú v juniorskom veku už profesionáli, ktorí sú v centrách alebo sú platení zväzom. „Nám to stále chýba. Chvíľu fungovali centrá olympijskej prípravy, čo bol najlepší projekt za pätnásť rokov. Z toho vzišli reprezentanti Žilka a Poliak, ktorý získal medailu na ME mužov. Išlo tam o to, aby si mladí mohli vybrať z viacerých možností a škôl. Momentálne nie je veľa šancí ísť študovať a popri tom kvalitne trénovať. Je to problém slovenského športu všeobecne a slabej podpory zo strany štátu.“
SLOVENSKÍ DŽUDISTI NA OH V ÉRE SAMOSTATNOSTI
● ATLANTA 1996
MAREK MATUSZEK (DO 60 kg) bez umiestenia
SEMÍR PEPIC (DO 95 kg) bez umiestenia
● SYDNEY 2000
MAREK MATUSZEK (DO 60 kg) 9. miesto
● ATÉNY 2004
JOZEF KRNÁČ (DO 66 kg) 2. miesto
ZOLTÁN PÁLKOVÁCS (DO 100 kg) bez umiestenia
● PEKING 2008
ZOLTÁN PÁLKOVÁCS (DO 100 kg) bez umiestenia
● LONDÝN 2012
MILAN RANDL (DO 90 kg) bez umiestnenia
● RIO DE JANEIRO 2016
NIKTO
● TOKIO 2020
NIKTO
SLOVENSKÉ TOP VÝSLEDKY V ÉRE SAMOSTATNOSTI
JOZEF KRNÁČ STRIEBRO OH 2004 DO 66 kg
SEMÍR PEPIC STRIEBRO ME 1999 NAD 100 kg
JOZEF KRNÁČ STRIEBRO ME 2002 DO 66 kg
BORIS NOVOTNÝ STRIEBRO ME 2005 DO 81 kg
JOZEF KRNÁČ BRONZ ME 2001 DO 66 kg
MATEJ POLIAK BRONZ ME 2017 DO 66 kg
MIROSLAVA JÁNOŠÍKOVÁ BRONZ ME 1994 DO 61 kg
MLÁDEŽNÍCKE MEDAILY
JUNIORSKÉ MS
JOZEF KRNÁČ ZLATO 1996 DO 65 kg
BENJAMÍN MAŤAŠEJE BRONZ 2022 DO 100 kg
JUNIORSKÉ ME
JOZEF KRNÁČ ZLATO, STRIEBRO, BRONZ 1995 – 1997 do 65 kg
SEMÍR PEPIC STRIEBRO, BRONZ 1990 a 1991 do 95 kg
ZOLTÁN PÁLKOVÁCS STRIEBRO, BRONZ 1999 a 2000 do 100 kg
MILAN RANDL BRONZ 2006 do 81 kg
DORASTENECKÉ MS
PATRÍCIA TOMÁNKOVÁ BRONZ 2022 do 40 kg
LENKA TOMÁNKOVÁ BRONZ 2022 do 63 kg
