Slovenský „Japonec“ Takuja Haneda vyzýva: Nevnímajte Tokio ako „divnú“ olympiádu
Do olympijského Tokia pozýva „slovenský“ Japonec, vodný slalomár TAKUJA HANEDA, ktorý pod vedením slovenského trénera Milana Kubáňa získal bronz v súťaži singlkanoistov na v Riu de Janeiro. Aj jeho tréner je v Japonsku po dlhoročnom pôsobení už „domáci“. Článok o nich sme priniesli v časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyšiel začiatkom júla.
Vzhľadom na odstup od prípravy článku sme prítomný čas v odpovediach viackrát dali už do minulého. A niektoré veci, ktoré sa medzičasom zmenili, sme aktualizovali v poznámkach.
S Takujom Hanedom aj s Milanom Kubáňom sa zhovárala Lucia Antolová.
Takuja Haneda s bronzovou olympijskou medailou z Ria de Janeiro 2016.TAKUJA HANEDA
Narodený 17. júla 1987 v japonskej Tojote ● Líder japonskej vodnoslomárskej reprezentácie ● Tréner Milan Kubáň ● Najväčšie úspechy: v C1 3. miesto na OH 2016 v Riu de Janeiro 2016, 3. miesto v pretekoch Svetového pohára v Penrithe 2010 a v Pau 2016, víťaz Ázijských hier 2014 a 2018.
„Bronzová medaila z Ria de Janeiro 2016 je určite aj slovenská. Rád by som si v Tokiu vypádloval ďalšiu, aby som mal jednu pre každú z mojich dvoch slalomárskych domovín,“ hovorí Takuja Haneda. Zverenec slovenského trénera Milana Kubáňa (ten počas športovej kariéry jazdil v deblovke s parťákom Mariánom Olejníkom a vybojovali si individuálny titul vicemajstrov sveta v austrálskom Penrithe 2005), sa na najväčší športový sviatok dlhodobo pripravoval priamo v Japonsku.
Japonskí vodáci domácu výhodu nemali
„Boli sme prevažne v Tokiu, ale striedavo sme chodili aj na juh. Tréningy sme plánovali podľa toho, kde sa dalo aktuálne jazdiť. Na olympijský kanál sme sa dostali veľmi málo, ak vôbec, pretože organizátori neustále dolaďovali posledné detaily, aby bola trať stopercentne pripravená. A teda nielen trať, ale aj priľahlé plochy okolo. Sami sme mali problém usporiadateľom vysvetliť, že základ úspechu v našom športe je dokonalé poznanie charakteru vody a vodného terénu,“ hovoril Takuja Haneda. (Poznámka: Od konca prvého júlového týždňa už v Kasai Canoe Slalom Centre môžu na olympijskej trati naplno trénovať nielen Japonci, ale aj olympionici z ďalších krajín).
Keďže Japonci sú známi svojou pedantnosťou, cez nastolené pravidlá „nešiel vlak“. „Pokiaľ majú zhora nariadenie, že nesmú nikoho pustiť ani na tichú vodu, tak si tam jednoducho nikto nezapádluje. Je im jedno, že obhajcu olympijského bronzu odpoja od športovej prípravy. Preto sme jazdili aj na prírodných vodách. Jednoducho sme improvizovali tak, aby sme boli čo najlepšie pripravení.“
O to viac sledovali dianie v európskom, a teda najmä slovenskom slalome, kde sa sezóna po súťažne zamrznutom roku 2020 pomaly rozbehla. Predsa len, desaťročné tréningové zázemie v srdci starého kontinentu zapustilo hlboké korene.
„Aj by sme šli trénovať do Európy, ale dostať sa sem by bolo potom veľmi komplikované, ak vôbec možné. Všetci si mysleli, že sme mali možnosť najazdiť si olympijský kanál, ale opak bol pravdou,“ prezradil Haneda. „Lokálne preteky, ktoré mali v posledných mesiacoch aj Slováci, to bolo niečo, čo nám v príprave veľmi chýbalo.“
Bez „korony“ by to bola najkrajšia olympiáda
Celosvetová pandémia nového koronavírusu, ktorá posunula športový sviatok o rok, sa podpísala aj na celkovom vnímaní olympiády v očiach Japoncov.
Takuja Haneda hovorí: „Pravdupovediac, zopár mesiacov pred otvorením OH ste sa v tomto roku museli poriadne snažiť, aby ste si v uliciach mesta všimli, že sa niečo chystá. A teda tu nejde o ,hocičo‘, ale o udalosť, ktorá pred rokom vykúkala z každého rohu. Každé jedno médium informovalo o OH, či už televízie, weby, noviny, časopisy, rádiá... Všetci sa ráno zobudili a dýchali pre olympiádu, rovnako večer pred spaním to bolo posledné, čomu venovali myšlienku. Prezentovali sa prípravy, športoviská, aktéri... Teraz pochopiteľne, pristanete na letisku a máte pred očami billboardy, ale už to nie je tá eufória, nadšenie a vášeň, ktoré tu panovali pred rokom.“
Hovorí sa, že na keby sa nehrá, ale keby... „Nebola ,korona´? Svet by mal pred sebou najkrajšiu olympiádu, akú si len viete predstaviť. Japonci milujú šport. Tu sa stane naozaj len výnimočne, že by bolo nejaké športovisko zaplnené len spolovice. Vstupenky na olympijský bejzbal či futbal boli vypredané takmer okamžite, ako sa dostali do obehu,“ hovorí Haneda. (Poznámka: Len pred niekoľkými dňami sa však rozhodlo, že po zahraničných nepustia do hľadísk olympijských športovísk ani japonských divákov...)
Rovnaké to bolo vraj aj s vodným slalomom, ktorý zažíva vďaka Hanedovi v Japonsku obrovský boom. „Kontaktovalo nás mnoho ľudí, že by mali záujem sa prísť pozrieť a či im nevieme vybaviť vstupenky. V prípade, že by mali fanúšikovia povolený vstup na tribúny, atmosféra pri jazdách najlepších športovcov sveta by bola naozaj neopakovateľná. O tom som presvedčený.“
Ani Japonsko však neobišli dôsledky koronakrízy – bežní ľudia začali riešiť problémy, ktoré ovplyvňovali ich bežné fungovanie. Testovanie, karantény, reštrikcie. „Od marca 2020 sa bežný turista nedostane do krajiny. Dokonca bol problém získať aj biznis víza. Ja ako Slovák som sa sem dostal na rezidenčnú kartu, ktorú mám dlhodobo vzhľadom na spoluprácu s Takujom. Počas letu s japonskými aerolinkami sme sedeli šiesti ľudia. V obrovskom lietadle...,“ prezrádza tréner Milan Kubáň.
V porovnaní s krajinami Európy však v Japonsku boli všetky opatrenia iba odporúčané. „Nákupné centrá, terasy, posilňovne, všetko bolo otvorené. Hoci pokyny, ako sa správať počas pandémie, neprichádzali tvrdými príkazmi, de facto som však nestretol ľudí bez rúška,“ dodáva tréner a priznáva, že žiaľ, zákonite opadol aj záujem o šport. „Je to taký začarovaný kruh. Lebo na jednej strane sa teraz všetci snažíme byť na očiach a propagovať olympiádu, ale zasa na strane druhej, keď sa o nej vyjadrujeme, ozvú sa kritické hlasy, že si nevšímame strasti bežných ľudí.“
Za naplnenie olympijského sna stojí aj nepohodlie
Tokijské hry budú určite iné ako tie predošlé, keďže ich účastníci budú môcť absolvovať len svoje súťaže a nebudú si môcť vychutnať univerzálnosť hier a rozmanitosť jednotlivých športových odvetví. „V tomto to bude naozaj neporovnateľne odlišné. Do Olympijskej dediny môžeme prísť až tesne pred súťažou, rovnako ju musíme čím skôr opustiť. V Londýne a v Riu sme boli už tri týždne pred pretekmi,“ hovorí Haneda.
Olympijský duch v zmysle zjednocovania rôznych kultúr bude síce chýbať, ale všetci si uvedomujú, že iba prísne hygienické normy umožnia uskutočnenie podujatia. „Nádejám sa, že keď budeme všetci niekoľkokrát pretestovaní, budeme dodržiavať rozostupy, chrániť sa rúškami, odmenou nám bude pocit, že môžeme reprezentovať svoju krajinu na olympiáde. A to je sen množstva športovcov, pre ktorého naplnenie sú isto ochotní obetovať aj trochu nepohodlia.“
Pokoja na prípravu, ale aj kusu súkromia, sa musel po bronzovom úspechu z Brazílie vzdať aj 33-ročný singlista. „Pochopiteľne, japonský šport má aj iné hviezdy, ale je pravda, že olympijská medaila ma vyšvihla do popredia záujmu domácich médií. Mňa veľmi tešilo, že som mohol širokej verejnosti predstaviť šport, ktorý milujem. Predtým som chodil medailu ukazovať, teraz sa ma všetci pýtajú, či prinesiem ďalšiu. Čo je prirodzené, ale rozhodne nie jednoduché. Obhajoba je určite náročnejšia, ale silný pretekár využije tlak okolností vo svoj prospech.“
Pre televíznych divákov to veľká zmena nebude
Víťaz z Ázijských hier 2014 a 2018 je zároveň presvedčený, že miera zážitku bude pre televízneho diváka rovnaká, akoby sa olympiáda uskutočnila bez koronavírusového podtónu. „Pre ľudí pred obrazovkami sa nezmení takmer nič. Na kvalite súbojov a pretekov to neuberie vôbec, to je vec športového zázemia priamo v dejisku. Hygienické normy budú síce prísnejšie, ale samotné preteky budú mať najvyššie štandardy. Čakajú na nás skvelé súboje o medaily,“ hovorí rodák z Tojoty.
Takuja Haneda má vo veci OH jasno: „Veľmi si želám, aby ľudia nevnímali Tokio ako ,divnú‘ olympiádu. My športovci sme urobili nesmierne veľa, obetovali sme mnoho, aby sme vyšperkovali formu, podali čo najlepší výkon a dosiahli na svoje výsledkové méty. Možno sa to nezdá, ale my sme sa naozaj nikdy nevzdali viery v možnosť súťaženia pod piatimi kruhmi, čo nebolo v týchto čudných pandemických časoch vôbec jednoduché. Preto verím, že odmena vo forme olympijských hier 2020 bude o to sladšia.“
Tréner Kubáň o tokijských ambíciách
Pred piatimi rokmi bol Haneda na na OH v Riu de Janeiro bronzový. Čo táto medaila znamenala pre Japonsko? „Nesmierne veľa. A to nielen pre Takuju, ale pre všetkých Japoncov. Haneda je pre nich ako boh. Z ničoho nič sa stal doma veľmi populárny, čo je podľa mňa niekedy aj na škodu veci. Na druhej strane však treba uznať, že práve táto medaila znamenala, že vodný slalom už poznajú aj ľudia, ktorí predtým ani len netušili, že takýto šport na svete vôbec existuje, a to nehovoriac v Japonsku. Mali sme tak na prípravu toľko peňazí, koľko sme potrebovali. Nemali sme prakticky žiadne obmedzenia. Samozrejme, nerátajúc vyčíňanie nového koronavírusu,“ vysvetľuje tréner Milan Kubáň.
Šéftréner japonskej reprezentácie vie, že na domácej vode budú jeho zverenci, a najmä Haneda, pod obrovským psychickým tlakom: „Moja úloha bude jasná. Dostať Takuju do takej psychickej pohody, aby aj na náročnej vode v tokijskom olympijskom kanáli, ktorý mal česť otvoriť prvou jazdou, predviedol výborný výkon. Ak to spoločne dokážeme, tak by mohol znovu útočiť na najvyššie priečky. V Japonsku naňho nikto netlačí, že musí získať medailu, ani médiá. Samozrejme, že nás oboch by veľmi potešila, ale na ne bude veľa kandidátov. A určite jeden z nich bude zo Slovenska. Maťo Beňuš to ukázal už v Riu pred piatimi rokmi,“ hovorí Kubáň.
