BRATISLAVA 10. marca (SOV) – V bratislavskom sídle slovenskej pobočky medzinárodnej audítorskej spoločnosti KPMG predstavil jej šéf Ľuboš Vančo výsledky štúdie Koncepcia financovania športu v Slovenskej republike (2017), ktorú si u KPMG objednal Slovenský olympijský výbor (SOV) v partnerstve s Národným športovým centrom (NŠC). Na prezentácii sa zúčastnilo približne päťdesiat hostí. Význam tejto udalosti podčiarkla prítomnosť splnomocnenca vlády SR pre mládež a šport Dušana Galisa, štátnej tajomníčky Ministerstva financií SR Dany Meager, riaditeľa odboru športu na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Ťažkého, poradcu predsedu Národnej rady SR Lukáša Machalu, predsedu predstavenstva Národnej lotériovej spoločnosti TIPOS, a.s., Jána Barzciho, aj množstva zástupcov športových spolkových organizácií, predovšetkým zväzov, a médií.

Podobnú štúdiu spracovala KPMG už v roku 2012. Ako uviedol Ľuboš Vančo na úvod prezentácie, za uplynulých päť rokov došlo k určitým zmenám, ktoré sú vnímané prevažne pozitívne – aj keď predovšetkým vo veľkých športových zväzoch, menej v tých menších a v národných športových organizáciách. Významnou zmenou bolo prijatie Zákona o športe (zákon č. 440/2015 Z. z.) a navýšenie celkového objemu štátnych dotácií do športu, ktoré čiastočne zohľadňuje aj napredovanie slovenskej ekonomiky. V minulom roku však rozmer veľkého nárastu financií výrazne skresľuje masívna dotácia vo výške približne 50 miliónov eur na výstavbu Národného futbalového štadióna (NFŠ).

„Účelom štúdie bolo dať dohromady čo najviac údajov. Žiaľ, na Slovensku zatiaľ nie je platforma, cez ktorú by sa ich dalo získať v celej šírke,“ uviedol Ľuboš Vančo. Kompletná štúdia KPMG má 133 strán, ale zahŕňa aj obsiahlu analýzu štruktúry riadenia športu a jeho financovania v iných európskych krajinách, o ktorej v utorok nebola reč. Účastníci prezentácie dostali k dispozícii zostručnenú 40-stranovú verziu, ktorá sa venuje predovšetkým situácii v tejto oblasti na Slovensku. Povšimnime si niektoré údaje, ktoré nás zaujali.

FINANCOVANIE ŠPORTU Z KAŽDEJ STRANY

Od roku 2011 došlo k veľkému nárastu financií pre oblasť športu z verejných zdrojov. V celkovom vyčíslení bol vývoj súm nasledovný: rok 2011 – 128,6 milióna, rok 2012 – 103,4, rok 2013 – 109,0, rok 2014 – 123,9, rok 2015 – 147,4, rok 2016 – 153,9, rok 2017 – 215,0 milióna. V rokoch 2011 – 2016 mali najväčší podiel na celkovom financovaní športu z verejných zdrojov miestne orgány – podiel dotácií z ministerstva zabezpečujúceho starostlivosť o šport bol výrazne nižší. Vlani sa to práve v súvislosti s financovaním výstavby NFŠ zmenilo. Ale za celé sedemročné obdobie až 62 % verejných zdrojov plynulo do športu z miest, obcí a VÚC, 32 % z dotácií MŠVVŠ SR, 3 % z Ministerstva obrany SR, 2 % z Úradu vlády SR a z rezervy predsedu vlády a 1 % z Ministerstva vnútra SR. Štúdia obsahuje aj rozpis prideľovania prostriedkov od štátnych organizácií na jednotlivé účely.

Z verejných zdrojov išlo v roku 2017 podľa štúdie do slovenského športu 215 miliónov eur, pričom 49,8 % z tejto sumy poukázalo Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (spolu 107,1 milióna eur), 47,6 % mestá, obce a vyššie územné celky (spolu 102,3 milióna) a 2,6 % ďalšie vládne inštitúcie (spolu 5,6 milióna). Hlavná kontrolórka športu v SR Alica Fisterová však v diskusii upozornila, že v štúdii nie sú do celkovej sumy zarátané dotácie ministerstva financií pre športové kluby, takisto výnosy z 2-percentnej asignovanej dane, ani lyžiarske poukazy pre školskú mládež.

Pokiaľ ide o financovanie športu zo strany miest a obcí, v rokoch 2015 – 2017 sa jeho celkový rozsah ustálil približne na 100 miliónoch eur ročne. Pri vyčíslení za šesť rokov (2012 – 2017) najviac prostredkov išlo na šport v Bratislave (5,223 milióna eur), Košiciach (3,169 milióna) a na treťom mieste je prekvapujúco až ôsme najľudnatejšie mesto Slovenska Trenčín (1,899 milióna), za ním nasledujú Banská Bystrica (1,738 milióna), Nitra (1,677 milióna) a Poprad (1,611 milióna). Je zaujímavé, že do prvej desiatky sa nedostalo tretie najľudnatejšie mesto Slovenska – Prešov.

Z porovnania s verejnými výdavkami na šport v iných európskych krajinách je situácia na Slovensku zlá. Po odrátaní výnimočnej investície do výstavby Národného futbalového štadióna aktuálne vychádza na jedného obyvateľa SR len 30 eur z verejných zdrojov – na porovnanie v „rekordnom“ Švajčiarsku 278 eur, vo Francúzsku 275, Fínsku 156, Dánsku 139, Holandsku 99, Veľkej Británii 90 a v Česku, s ktorým sa najradšej porovnávame, 69 eur na hlavu. Ak sa tieto čísla dajú do relácie s hrubým domácim produktom (HDP) jednotlivých krajín, tak 0,2 % HDP na Slovensku (bez zarátania dotácie na NFŠ) je v silnom kontraste nielen s líderským Francúzskom (0,81 %), ale aj s Českom (0,41 %), Fínskom (0,40 %) či Švajčiarskom (0,37 %).

Zaujímavé sú údaje o spotrebe finančných prostriedkov na šport v SR. Medzi nimi dominuje športová činnosť so spotrebou na úrovni cca 1,46 – 1,51 mld. EUR (cca 71 %), športové podujatia iniciujú spotrebu na úrovni cca 385 – 410 mil. EUR (cca 19 %), športová infraštruktúra cca 160 – 175 mil. EUR (cca 8 %) a športová administratíva cca 35 – 45 mil. EUR (len cca 2 %). Z pohľadu zdrojov čerpania najvyšší podiel (cca 73 %) tvoria domácnosti s cca 1,50 – 1,55 mld. EUR, nasledované športovými organizáciami s cca 325 – 350 mil. EUR (cca 16%) a štátnym a verejným sektorom s cca 210 – 220 mil. EUR (cca 11 %).

Osobitnú pozornosť si zasluhujú nasledovné údaje: Šport na Slovensku v roku 2017 inicioval spotrebu na úrovni cca 2,06 – 2,12 miliardy EUR, čo je o približne 380 – 410 miliónov EUR viac ako v roku 2011. Celkové tržby zo športu a vykonávania športovej činnosti v multiplikácii dosahujú cca 4,18 – 4,26 miliardy EUR. Celkové príjmy do verejných rozpočtov pri zohľadnení multiplikačného efektu dosahujú cca 900 – 940 miliónov EUR. Podiel športu na výkone ekonomiky SR v roku 2017 dosiahol 2,2 a podiel zamestnanosti v športe na celkovej zamestnanosti v SR 3,4 %.

Ďalšie zaujímavé tabuľky zo štúdie KPMG nájdete nižšie.

Štúdia obsahuje aj výsledky dotazníkového prieskumu na tému Financovanie športu podľa športových zväzov a organizácií. Športové organizácie vnímajú zmenu v nadväznosti na prijatie zákona č. 440/2015 prevažne negatívne. Veľké športové zväzy zmenu jednoznačne kvitujú, v prípade malých športových zväzov zmenu hodnotí pozitívne iba polovica respondentov. Podľa názoru niektorých športových organizácií zákon vyriešil iba systém financovania národných športových zväzov a nedostatočne rieši financovanie športu pre všetkých. Podľa respondentov nový zákon neprimerane zvýšil byrokratickú záťaž, ktorá sa dotýka aj tých zväzov, ktoré získavajú len veľmi nízku finančnú podporu. Športovým zväzom chýba možnosť presunúť časť finančných prostriedkov do ďalších rokov a tiež kritizujú prílišné obmedzenia v rozdeľovaní získaného finančného príspevku. Vzorec pre výpočet finančnej podpory vyhovuje prevažne veľkým zväzom. Respondenti navrhli rozdelenie vzorca pre individuálne a kolektívne športy a úpravu niektorých parametrov (najmä popularita športu). Z finančného hľadiska žiadajú športové zväzy každoročné navyšovanie rozpočtovej kapitoly na šport, väčšiu finančnú podporu zo strany krajov a obcí, zrušenie dane z nehnuteľnosti športovísk alebo oslobodenie darov pre šport od DPH. Športové organizácie žiadajú vymedzenie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu na projekty športu pre všetkých, väčšiu podporu pohybových aktivít a utvorenie lepších podmienok pre športovanie na školách.

INFORMAČNÝ SYSTÉM ŠPORTU STÁLE NEOBSAHUJE RELEVANTNÉ ÚDAJE

Ako veľký problém sa u nás ešte stále ukazuje zďaleka nie funkčný Informačný systém športu. V systéme zatiaľ chýba od väčšiny zväzov množstvo hodnoverných údajov o veľkosti ich členskej základne, či o počte klubov v príslušných športoch, čo znemožňuje presnú analýzu celkového stavu. Štatistika sa tak mení na súčet nepresných čísiel, z ktorých mnohé nemajú reálnu výpovednú hodnotu. Systém by mal byť naplnený do konca júna. Z uvedených dôvodov nemožno údaje o organizovanom športe na Slovensku, uvádzané v štúdii, považovať za relevantné.

Podľa názoru KPMG by Informačný systém športu mal obsahovať štyri portály – jeden na získavanie všeobecných informácií o športových organizáciách, druhý mapujúci stav stav športovej infraštruktúry, tretí s komplexnými údajmi o športových podujatiach a štvrtý slúžiaci na pomoc zväzom, s množstvom vzorových predlôh na uľahčenie plnenia ich administratívnych povinností (napríklad vzory zmlúv).

Odporúčané opatrenia na zlepšenie fungovania športového systému v SR: zníženie administratívnej záťaže alebo zaistenie dostatočných prostriedkov na administratívu, úprava vzorca pre výpočet príspevku uznanému športu na základe spätnej väzby od športových zväzov, zaistenie aktuálnosti informácií v Informačnom systéme športu, umožnenie športovým zväzom väčšiu voľnosť v rámci nakladania so svojimi finančnými prostriedkami, zverejnenie výšky príspevku športovým zväzom a športovým organizáciám v časovom predstihu umožňujúcom lepšie plánovanie.

Štúdia zahŕňa aj analýzu situácie v oblasti neorganizovaného športu a športu pre všetkých a odporúčania na zlepšeniu stavu. Záujemcovia o jej celý obsah si ju môžu stiahnuť

.