Učiteľka biológie stíha viesť aj skupinové cvičenia: Chcem provokovať ľudí k aktivite a ukázať im, že výhovorky na vyšší vek neobstoja
Šport nie je len o profesionáloch, ktorí dennodenne trénujú, prekonávajú rekordy a stoja na stupňoch víťazov. Šport je aj o bežných ľuďoch, ktorí športujú kvôli fyzickému a psychickému zdraviu. Chcú sa dostať do formy, byť zdraví a pripravení na každú prekážku, ktorú im život postaví do cesty. Na našom webe vám budeme prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí nešportujú kvôli víťazstvám, ale pre radosť zo samotného pohybu.
RNDr. Dagmar Balalová učí biológiu na gymnáziu v Púchove. Popri vzdelávaní študentov je aj inštruktorkou rôznych skupinových cvičení. „Najviac ma oslovuje myšlienka kalokagatie – snaha rozvíjať svoju telesnú a duševnú stránku tak, aby boli v rovnováhe a v jednote. Zanedbávanie ktorejkoľvek z nich je podľa mňa trestuhodné,“ hovorí v rozhovore.
Začnime prácou. Ste učiteľka biológie na gymnáziu. Je to náročné povolanie?
Pred pár rokmi by som odpovedala, že je to povolanie ako každé iné. Dnes však žijeme dobu, keď každý, kto prečítal štyri neoverené články na pofidérnych stránkach a pozrel päť manipulatívnych videí na YouTube, sa pokladá za odborníka (nielen) v biológii. Takže odpoveď znie – áno, je mimoriadne náročné vychovať kriticky zmýšľajúcich ľudí, ktorí sú schopní odseparovať lacnú senzáciu od skutočnej vedy. Presvedčiť ľudí o význame vzdelania a vzdelanosti je čoraz ťažšie.
Podotkli ste, že ľudia dnes veľmi ľahko podliehajú konšpiráciám bez toho, aby kriticky zmýšľali. Ako sú na tom súčasní stredoškoláci, ktorí s informačnými technológiami vyrastali? Stretávate sa s tým, že im počas hodín musíte vedecky vyvracať teórie, ktorým „naletia"?
Občas sa ma opýtajú, či je pravda to, čo niekde počuli alebo čítali. Žiaľ, pýtajú sa málo. Akoby rezignovali na hľadanie pravdy. Niekedy mám pocit, že zverejniť svoj názor, argumentačne ho obhájiť a angažovať sa – to sa dnes akosi „nenosí“. Vďaka za svetlé výnimky, verím, že ich bude čoraz viac.
Máte na hodinách biológie čas aj na nejaké informácie o zdravom spôsobe života, výhodách pohybu pre telo človeka a podobne?
Pravdaže. Okrem telesnej výchovy sú práve hodiny biológie tou najvhodnejšou príležitosťou ponúknuť možnosť pochopiť fyzické aj psychické benefity zdravého životného štýlu. Túto príležitosť využívam pri každej príležitosti.
Mimo pandemických časov, zrejme aj počas nich online, sa však venujete aj športu. Dokonca k nemu vediete aj druhých ľudí. Skúste opísať svoju „prácu“ cvičiteľky. Ako ste sa k tomu dostali, ako dlho sa už tomu venujte a prečo to robíte…
Byť inštruktorkou skupinových cvičení rozhodne nebola moja primárna ambícia, bol to nápad mojej kamarátky, inštruktorky aerobiku, ktorá (na rozdiel odo mňa) vo mne pred štvrťstoročím videla trénerský potenciál. Dnes som jej za to nesmierne vďačná. Moje začiatky boli – mierne povedané – rozpačité. Chýbala mi sebadôvera a stále som sa s niekým porovnávala. Až keď som pochopila, že môžem porovnávať len svoje „včerajšie JA“ so svojím „dnešným JA“, začalo to dávať zmysel.
Mám tú výhodu, že trénerstvo skupinových cvičení je len mojím hobby a nie živobytím. Takže nie som nútená „tlačiť na pílu“ a ak ma nejaké školenie osloví, absolvujem ho. V poslednom čase to bol Hooping, Pilates, TRX-Pilates, step, BOSU, Flowin, DeepWork... Vďaka rozmanitosti cvičení, ktorým sa venujem, mám pomerne širokú klientelu a veľmi si to vážim.
Okrem cvičení robíte aj nejaké iné športy? Chodíte behávať, bicyklovať sa, či v zime na bežky?
Áno, v lete sa bicyklujem, v zime bežkujem, behám celoročne. Ale aj „obyčajná“ rýchla chôdza a turistika sú mi blízke.
Dávate si pri športovaní aj nejaké výzvy? Napr. zvyšujete minúty tréningu, vzdialenosti?
Mám 57 rokov, som teda vo veku, keď už aj stagnácia výkonu znamená určitý progres. No zatiaľ sa mi darí zlepšovať sa a som za to vďačná. Výzvy si však nedávam. Skôr sa nechávam prípadnými zlepšeniami príjemne prekvapiť. Pred piatimi rokmi mi stačilo zabehnúť tri kilometre, minulý rok som behávala päť, dnes sedem – osem kilometrov. A možno do šesťdesiatky zvládnem polmaratón alebo, naopak, budem rada, že vôbec chodím. Všetko záleží od zdravia. Láka ma však skúšať nové typy cvičení, nové druhy športu. Vyleziem aj na paddleboard a pred týždňom som si kúpila skialpový set.
Prečo je podľa vás dôležité hýbať sa a športovať?
O benefitoch pohybu pre ľudské telo sa už popísalo a povedalo hádam všetko. Z dôvodov, prečo športovať, ma najviac oslovuje myšlienka kalokagatie – snaha rozvíjať svoju telesnú a duševnú stránku tak, aby boli v rovnováhe a v jednote. Zanedbávanie ktorejkoľvek z nich je podľa mňa trestuhodné.
Spomínaná kamarátka, vďaka ktorej som sa stala inštruktorkou skupinových cvičení, má dnes po sedemdesiatke. No jej fyzickú aj psychickú vitalitu by jej mohli závidieť aj mnohé osemnástky. Stále cvičí a motivuje tak svoje okolie. Presne to je aj mojím cieľom – istým spôsobom vyprovokovať ľudí k (nielen) fyzickej aktivite a ukázať im, že výhovorky na vyšší vek neobstoja.
V tejto dobe máte zrejme väčšinu svojich lekcií cez internet. To nie je úplne jednoduché z fyzickej ani psychickej stránky. Ako sa v tejto dobe udržujete vo forme?
Áno, momentálne cvičím len online. Trikrát týždenne sa stretávam cez obrazovku počítača s ľuďmi, ktorým cvičenie pomáha prežiť túto zvláštnu dobu nielen v telesnom, ale aj v duševnom zdraví. Počas dní, keď necvičím, vybehnem von, užívam si čerstvý vzduch a vnímam prírodu. Chápem to aj ako najlepší spôsob psychohygieny a neutralizácie zlých správ. Teší ma, že stretávam veľa podobne naladených usmiatych ľudí.
Poznať a rozumieť ľudskému telu je alfa omegou nielen pri profesionálnom športe, ale aj amatérskom. Povedal by som, že pri amatérskom športe je tá znalosť ešte dôležitejšia, pretože človek väčšinou nemá pri sebe vyštudovaného trénera, ktorý na neho dozerá a prispôsobuje tréningy možnostiam jeho tela. Čo by ste ako učiteľka biológie odporučili amatérskym športovcom doštudovať si z ľudského tela? Prípadne máte tip na dobrú knihu, učebnicu biológie?
Bezvýhradne súhlasím. Ak sa rozhodneme pravidelne venovať nejakému športu, mali by sme poznať nielen jeho priaznivé, no aj prípadné nepriaznivé účinky na naše telo a to, ako sa im vyhnúť. Veď pohyb má prinášať radosť a nie utrpenie a bolesť.
Preto by sme mali poznať anatómiu a fyziológiu ľudského tela aspoň na úrovni stredoškolskej biológie a doplniť ich radami a skúsenosťami odborníkov. To slovo podčiarkujem! Je dobré vypočuť si názory renomovaných športových lekárov a certifikovaných trénerov. Odporúčam napr. články skúseného športového lekára Pavla Maloviča. Sú zrozumiteľné a inšpirujúce.
Starší ľudia sa k športovaniu „dokopávajú" ťažšie, najmä ak si vzťah k nemu nevybudovali už v mladosti. Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí sa snažia motivovať k pohybu svojich rodičov alebo starých rodičov? Ako docieliť, aby sa babka šla každý deň prejsť aspoň na druhý koniec ulice?
To je naozaj náročná úloha. Keď som sa o to kedysi pokúšala, dočkala som sa odpovede – „No veď počkaj, keď budeš mať, štyridsať, päťdesiat, päťdesiatpäť... ani ty už nebudeš vládať!“. Svojím vekom často ospravedlňujú svoju pohodlnosť. Bude to znieť kruto, ale treba ich asi trošku vystrašiť. Najviac funguje, keď to urobí autorita, ktorú uznávajú – najlepšie ich lekár.
Ten by im mal vysvetliť, že pasivita zabíja. Že domáce práce nie sú náhradou športu. Že orgány, ktoré sa nepoužívajú, degenerujú a že to platí aj pre svaly, kosti, kĺbové chrupky, kardiovaskulárny systém. Lekár by mal byť ten, kto im povie, že by mali aspoň trikrát týždenne zvýšiť tepovú frekvenciu na svoje maximum aspoň na 20-30 minút, že obezita je jednou z najčastejších príčin srdcových a cievnych zlyhaní. A opäť sa dostávame k tomu, že riešením je poznanie, osveta a vzdelanie.
Zdravý životný štýl nie je len o pohybe. Ako ste sama spomínali, dôležité je aj psychické nastavenie, ale napríklad aj strava. Odborné články hovoria o tom, že v črevnom systéme je až 70 - 80% imunitného systému. Ako stravu vnímate vy? Ako vyzerá váš bežný deň z pohľadu stravy?
Najskôr k tomu psychickému nastaveniu: Permanentne namosúrený človek je nepríjemným spoločníkom aj sebe samému. A práve pohyb je jeden zo spúšťačov produkcie endorfínov, ktoré tento stav dokážu zmeniť. Taktiež je veľmi dôležité naučiť sa nachádzať dôvody pre radosť zo života za každých okolností (odporúčam film La vita è bella - Život je krásny). No a čo sa týka stravy – jej správne nutričné zloženie je predpokladom fungovania nielen imunitného systému, ale všetkých orgánových sústav ľudského tela.
Nie som síce výživový poradca (tých je u nás asi najväčší počet na jedného obyvateľa na svete. Ich prax je ale väčšinou viazaná k predaju určitých produktov, ktoré, paradoxne, znižujú schopnosť organizmu vyextrahovať si základné živiny zo stravy,) no viem, že strava by mala obsahovať cukry, tuky, bielkoviny, vitamíny a minerály v určitom pomere a akonáhle sa tento pomer poruší, poruší sa aj naša homeostáza , čo sa skôr či neskôr prejaví fyzickou či psychickou nepohodou. Taktiež viem, že zmenou hormonálnych pomerov v organizme, ktoré prichádzajú s vekom, sa znižujú nároky organizmu na energetickú hodnotu prijatej potravy.
Rešpektujúc tieto fakty, môj denný jedálny lístok vyzerá približne takto: deň začínam pol litrom vlažnej vody s vlastnoručne vyrobeným rakytníkovým sirupom, potom nasledujú raňajky – jogurt s rôznymi semienkami a asi štvrť kilom rôzneho čerstvého ovocia, zelený čaj. Na obed - veľká porcia zeleniny – čerstvej / dusenej / grilovanej plus chudé druhy mäsa, prípadne strukovina alebo syr. Na večeru kváskový chlebík (tiež vlastnoručne upečený) so syrom, šunkou, zeleninou. Snažím sa nezabúdať na pitný režim vo forme obyčajnej vody z vodovodu. Doprajem si dve kávy denne. Tvrdý alkohol mi nechutí, keď hreším, tak len s horkou čokoládou, orieškami a bielym suchým vínkom, aj to si napriek výhradám vinárov riedim s vodou v pomere 1:1.
Pri strave ešte zostanem a vrátim sa k vašim študentom. Stredná škola je obdobie, keď dospievajúce dievčatá, ale aj chlapci skúšajú na svojom tele rôzne experimenty. Rôzne drsné diéty, „sypačky" na rast svalov, nedostatok spánku, alkohol a pod. Vnímate to aj u svojich študentov? Snažíte sa svojim študentom vysvetľovať, ako majú pristupovať k svojmu telu?
Experimentovanie v širšom slova zmysle asi patrí k tomuto veku. Priznávam, ani ja som nebola výnimkou. Ako dieťa som vyrastala na kuchyni svojej starkej, ktorá prežila vojnu a hlad a pre ktorú bol dostatok stravy ekvivalentom pojmu „mier“. Takže mi naozaj dopriala. V puberte som už bola pomerne pekne vykŕmená a zistila som, že mi pohľad do zrkadla vôbec nie je príjemný. A tak som začala skúšať rôzne diéty, ktoré pravidelne končili jojo-efektom a prinášali len sklamanie a rozčarovanie.
Trvalo mi istý čas, kým som zistila, že tadiaľ cesta nevedie. Musím s radosťou skonštatovať, že mnohí moji študenti a študentky sú oveľa múdrejší, ako som v ich veku bola ja. Zásady správnej výživy majú naštudované a dodržiavajú ich. Taktiež som nezaznamenala užívanie podporných prostriedkov na zvyšovanie svalovej hmoty alebo fyzických, či psychických výkonov. Naopak, mnohí tieto látky skúmali, popísali a kritizovali vo svojich projektových prácach z biológie. Napĺňa ma to optimizmom.
Myslíte si, že ste inšpiráciou v športovaní a pohybe aj pre svojich žiakov?
Verím, že áno. Pár z nich mi to už povedalo a mnohí z nich pravidelne cvičia. Neskromne dúfam, že na tom mám aspoň akú-takú zásluhu. A zdá sa, že som svojou vášňou nakazila aj svoje deti a vnúčatá.
