V Sieni slávy svetového šermu aj Katarína Ráczová a Július Králik

Medzinárodná šermiarska federácia (FIE) pripravuje pri príležitosti novembrových osláv 100. výročia svojho založenia otvorenie Siene slávy svetového šermu. Do šermiarskej siene slávy v tomto roku uvedú stojedenásť významných osobnosti z radov bývalých svetových šermiarov a funkcionárov. Každý zo 148 národných zväzov mal možnosť poslať až desať návrhov s odôvodnením. Komisia FIE hodnotila takmer 1500 návrhov a vybrala z nich osobnosti , ktoré si zaslúžia toto prestížne ocenenie. Slovenský šermiarsky zväz, ale aj slovenský šport môžu byť právom hrdí nato, že do Siene slávy svetového šermu budú uvedení aj dvaja predstavitelia nášho šermiarského hnutia Július Králik, ktorý počas svojho dlhoročného a neúnavného funkcionárskeho a organizačného pôsobenia výrazne prispel k zviditeľneniu šermiarskeho hnutia a  najúspešnejšia slovenská šermiarka Katarína Ráczová. Katarína Ráczová – Lokšová ,13-násobná majsterka Československa v šerme fleuretom,  československá reprezentantka, akademická majsterka sveta a olympionička bola osamelou pútničkou na planši v histórii slovenského ako aj československého šermu v druhej polovici 20.storočia. Narodila sa 3.októbra 1950 v Košiciach v učiteľskej rodine s bohatou športovou tradíciou. Prvé kroky šermiarskej školy absolvovala ako trinásťročná s trénerom Samuelom Pačenovským. Už v  roku 1965 vyhrala súťaž vo fleurete na šermiarskych majstrovstvách ČSSR pre stredoškolskú mládež a o tri roky potvrdila svoj talent tretím miestom na majstrovstvách ČSSR v kategórii seniorov. Po prijatí na Farmaceutickú fakultu UK v roku 1969 odišla do Bratislavy a stala sa členkou  TJ Žižka Bratislava. To už bola seniorská majsterka ČSSR a medzinárodná majsterka Rakúska. Keďže Ráczovej šermiarska technika sa nepozdávala bratislavskému šermiarskemu majstrovi Vojtechovi Artimovi, jej trénerstva sa ujal Aladár Kogler. K titulom majsterky ČSSR pribudli ďalšie medzinárodné úspechy:, o. i. štvrté miesto na MS v Göteborgu (1973) a svetovej univerziáde v Moskve (1973), kde zároveň získala osobitnú cenu technickej komisie „ za najsilnejšiu vôľu po víťazstve“. O štyri roky na letnej univerziáde v Sofii, na ktorej sa zišla najsilnejšia zostava vtedajších svetových fleuretistiek, zvíťazila. V roku 1978 nielenže vyhrala svoju disciplínu na najkvalitnejšie obsadzovanom šermiarskom turnaji v Turíne, ale bola vyhlásená za technicky najvyspelejšiu šermiarku súťaže. V tom istom roku  na majstrovstvách sveta v Hamburgu získala v šerme fleuretom striebornú medailu a v svetovom rebríčku Medzinárodnej šermiarskej federácie (FIE) pre rok 1978 obsadila druhú priečku. Na majstrovstvách sveta v austrálskom Melbourne jej k postupu do finále chýbal len jediný zásah. Na olympijských hrách štartovala trikrát. V Mníchove (1972) skončila na jedenástom mieste, v Montreale (1976) sa prebojovala do semifinále, v Moskve (1980) bola siedma. Od roku 1981 až po ukončenie aktívnej pretekárskej činnosti ju trénoval Ivan Hrušovský. V súčasnosti sa venuje dobrovoľnej trénerskej práci, angažuje sa v domácom a európskom hnutí fair play, je členka Slovenského olympijského výboru, organizuje a spoluorganizuje podujatia pre deti a mládež v duchu  šírenia olympijských ideálov a fair play. V rokoch 1993-2002 pôsobila ako predsedníčka Klubu fair play SOV, od roku 1999 je národná veľvyslankyňa pre šport, toleranciu a fair play Rady Európy, od roku 2000 členka Výkonného výboru Európskeho hnutia fair play. Dlhodobo spolupracuje aj s SZTK – Múzeom telesnej kultúry v SR. S Katarínou Ráczovou sme pripravili  viacero úspešných projektov, napr. úspešnú výstavu „Putujúci mušketieri“. K zvoleniu do Siene slávy svetového šermu jej úprimne blahoželáme! (zroj MTK v SR, SOV, www.fie.org)