Začal sa napĺňať projekt osadzovania pamätných tabúľ našich olympijských medailistov, pamiatku Bohuša Goliana si pripomenuli v Moštenici a Jozef Pribilinec bol pri odhalení „svojej“ tabule v Kopernici
Združenie olympijských klubov (ZOK) Slovenskej republiky vlani prišlo s návrhom, aby sa na pripomenutie a vyzdvihnutie všetkých olympijských medailistov zo Slovenska (je ich spolu 85, z nich 59 žijúcich) dali vyrobiť pamätné tabule, ktoré by sa postupne slávnostne osadzovali na miestach, významne spätých s ich životom. V spolupráci s Mincovňou Kremnica, š. p., výrobu tabuliek v súčasnosti realizuje Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV).
Prvé dve pamätné tabuľky našich olympijských medailistov boli osadené v piatok 19. júla. Pamiatku legendárneho volejbalistu Bohumila Goliana (bol ročník 1931), ktorý zomrel v januári 2012, si pripomenuli v jeho rodnej Moštenici. Slávny atlét Jozef Pribilinec (narodený v roku 1960) sa zase zúčastnil na slávnostnom akte odhalenia „svojej“ tabule v Kopernici, kde vyrastal. Na oboch miestach sa slávnosť konala pred budovami obecných úradov. V oboch prípadoch na jej začiatku odznela olympijská hymna a na záver slovenská hymna.
Na slávnostnom akte v Moštenici sa zúčastnili dvaja bratia Bohumila Goliana, aj jeho syn. Pamätnú tabuľu dvojnásobného olympijského medailistu (striebro z Tokia 1964 a bronz z Mexico City 1968), dvojnásobného majstra sveta (1956 a 1966) i majstra Európy (1958), bývalého kapitána čs. reprezentácie a na OH 1968 aj vlajkonosiča výpravy na slávnostnom otvorení spoločne odhalili starostka Moštenice Katarína Chabanová a predseda ZOK SR Ivan Čierny, ktorý sa mimoriadne angažoval v realizácii projektu pamätných tabúľ olympijských medailistov.
SOŠV zastupovali jeho viceprezident Peter Korčok a poradca prezidenta, čestný člen SOŠV Vladimír Miller, ktorý aj prehovoril o svojom bývalom kolegovi z Fakulty telesnej výchovy a športu UK a zároveň priateľovi. Vyzdvihol jeho všestranné výrazné pôsobenie v športe – najprv ako skvelého volejbalistu, ktorý dlhý čas patril medzi najlepších na svete, potom trénera, pedagóga, športového funkcionára a napokon nadšeného šíriteľa olympijských myšlienok na akciách Slovenskej olympijskej akadémie. Prítomný bol aj predseda Olympijského klubu Banská Bystrica Imrich Kováč.
Zo Slovenskú volejbalovú federáciu mal príhovor jej prezident Martin Kraščenič, ktorý povedal, že vzhľadom na veľký vekový rozdiel síce nikdy nemal možnosť vidieť Bohuša Goliana hrať, ale odmala vyrastal s vedomím, že to bol výnimočný volejbalista. Jeho pamiatku si federácia osobitne pripomína v tomto roku, keď oslavuje storočnicu slovenského volejbalu. Recitátorka prečítala spomienku herca Juraja Sarvaša, v ktorej hovoril o tom, ako kedysi bratislavskí herci s radosťou chodili na volejbal, predovšetkým obdivovať umenie Bohuša Goliana pod vysokou sieťou. V sobotu si Golianovu pamiatku pripomenú aj volejbaloví účastníci jeho tradičného memoriálu.
Jozef Pribilinec si osadenie „svojej“ tabule v Kopernici, kde vyrastal a pred chodeckou kariérou sa venoval behu na lyžiach, vychutnal v spoločnosti najbližšej rodiny a ďalších príbuzných. Tabuľu, pripomínajúcu kopernické pôsobenie olympijského víťaza zo Soulu 1988 v chôdzi na 20 km, majstra Európy 1986, dvojnásobného vicemajstra sveta (1983 a 1987) i víťaza Svetového pohára 1983 na tejto trati (časom 1:19:30 h vtedy dosiahol najlepší svetový výkon histórie), ako aj dvojnásobného halového majstra Európy na 5 km a dvojnásobného najúspešnejšieho športovca ČSSR (1986 a 1988), slávnostne odhalili spoločne starosta Kopernice Rastislav Slanina a predseda ZOK SR Ivan Čierny.
O Jozefovi Pribilincovi pred slávnostným aktom najprv prehovoril prezident Slovenského atletického zväzu i viceprezident SOŠV Peter Korčok, pre ktorého bol Pribilinec v detstve športovým vzorom a motívom. Sám sa stal trojnásobným olympionikom v chôdz. Veľkému šampiónovi minulosti sa poďakoval, že po dlhšej pauze sa v poslednom období znovu vrátil k atletike a na rôznych podujatiach mladých ľudí motivuje k športovaniu.
Ďalší príhovor mal Pribilincov bývalý dlhoročný tréner (na OH v Moskve 1980 ešte štartovali spoločne – veterán a vtedy 20-ročný mladík) Juraj Benčík, zakladateľ veľkej tradície slovenskej športovej chôdze. Zaspomínal si na prvé stretnutie s Pribilincom, ktorý ho spočiatku nijako zvlášť nezaujal. Dodal však, že veľmi rýchlo ho presvedčil o svojich schopnostiach aj o mimoriadnej húževnatosti.
Samozrejme, prehovoril aj samotný oslávenec Jozef Pribilinec. V prvom rade sa poďakoval svoju prvému trénerovi, olympionikovi v behu na lyžiach Rudolfovi Čillíkovi, ktorý bol medzi hosťami. Priznal sa, že v detstve a v období dospievania ho nemal rád, pretože bol veľmi prísny a náročný. Keď potom prišiel do banskobystrickej Dukly, zistil, že chodecký tréner Juraj Benčík je podobný – tiež mu nič neodpustil. Ale keď začal dosahovať veľké úspechy, uvedomil si, čo všetko preňho tvrdí tréneri urobili. Keďže obaja sa ako bývalí výborní športovci mohli pochváliť titulom zaslúžilého majstra športu (ZMŠ), chcel sa im vyrovnať. To sa mu podarilo, titulom ZMŠ sa dodnes chváli a potešilo by ho, keby sa začal udeľovať znovu.
Olympijský šampión na záver svojho príhovoru vyzdvihol projekt osadzovania pamätných tabúľ našich olympijských medailistov. Verí, že najmä na školách budú na mladých ľudí pôsobiť motivačne (mimochodom, obecný úrad v Kopernici je v budove bývalej školy...).
Na odhalenie Pribilincovej tabule v Kopernici prišli viacerí významní hostia: riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a tiež bývalý chodec Roman Benčík (syn Juraja Benčíka), Pribilincov chodecký súputník, štvornásobný olympionik a majster Európy 1990 Pavol Blažek, bývalý dlhoročný šéf slovenskej atletiky (tri šoky viedol aj československú) Peter Berčík, či prezident Slovenskej volejbalovej federácie Martin Kraščenič, ktorý absolvoval oba piatkové slávnostné akty.
Predseda Združenia olympijských klubov SR Ivan Čierny na záver predstavil prítomným celý projekt osadzovania pamätných tabúľ našich olympijských medailistov. Tie sa budú v ďalších mesiacoch postupne inštalovať predovšetkým na základných školách, ktoré navštevovali. Ale v niektorých prípadoch budú umiestnené aj inde – napríklad na mestských, miestnych či obecných úradoch v mieste ich pôsobenia, pretože niektoré niekdajšie základné školy už neexistujú.
