Z časopisu OLYMPIC.sk predstavujeme slovenské tromfy v Tokiu: K4 aj veľmi sľubný dvojkajak
S výnimkou Atlanty 1996, kde Slovensko nepredstavilo na hladkej vode žiadne kvarteto, patril štvorkajak na 1000 m vždy medzi ozdoby našej olympijskej výpravy. Nič sa na tom nezmení v Tokiu, hoci tento tentoraz sa v K4 bude súťažiť na 500-metrovej trati.
V našom časopise OLYMPIC.sk jar/leto 2021, ktorý vyjde v prvej júlovej dekáde, predstavil rýchlostných kanoistov Tomáš Grosmann.
Stačí stručne zrekapitulovať, že na OH 2000 v Sydney 2000 štvorkajak skončil štvrtý (v zostave Richard Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Tarr, Róbert Erban), v Aténach 2004 bronzový (Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Bača), v Pekingu 2008 strieborný (Richard Riszdorfer, Michal Riszdorfer, Erik Vlček, Juraj Tarr), v Londýne 2012 šiesty (Peter Gelle, Martin Jankovec, Erik Vlček, Juraj Tarr) a v Riu de Janeiro opäť strieborný (Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr, Tibor Linka). Dokonca aj pri poslednom spoločnom olympijskom vystúpení výpravy niekdajšieho Československa v Barcelone 1992 siahal štvorkajak výlučne so slovenským zložením (Jozef Turza, Juraj Kadnár, Róbert Erban a Attila Szabó) na medailu. Napokon mu tesne ušla, skončil štvrtý.
ZMENA NEMALA NASTAŤ
Úspešná zostava sa nezvykne meniť. Takéto tradičné športové predsavzatie si vytýčili smerom k Tokiu 2020 ľudia okolo slovenského štvorkajaka i členovia osádky po úspechu v Riu de Janeiro, kde ich predstihla iba „nezdolateľná“ nemecká loď. K zmene v zostave nemalo dôjsť napriek tomu, že popri mladej dvojici Denis Myšák, Tibor Linka v nej pádlovali veteráni Erik Vlček a Juraj Tarr. „Všetci boli odhodlaní vydržať ďalšie štyri roky vo vysokom tréningovom nasadení. Povzbudzovala ich nielen skutočnosť, že vybojovali v Brazílii striebro, ale predovšetkým suverenita, s akou sa rok predtým v Miláne stali majstrami sveta,“ pripomína tréner Peter Likér zdroj ich oprávneného predsavzatia.
Zaskočilo ich však, že v rámci priam tradičných menších či väčších zmien v olympijskom programe skrátili po Riu ich disciplínu z kilometra na päťsto metrov. „Oficiálne sme sa o tom dozvedeli až prvého apríla 2017. Uvedomovali sme si, že je veľký rozdiel pripravovať sa na tieto odlišné vzdialenosti, ale chlapci prechod v tom roku solídne zvládli,“ pokračuje muž, ktorý vedie štvorkajak už od roku 2012. Jeho zverenci na skrátenej 500-metrovej trati skončili najprv v júli 2017 na ME v Plovdive strieborní a o mesiac neskôr na MS v Račiciach došli do cieľa na solídnom 5. mieste. To naozaj ešte neboli dôvody na zmeny.
Tie však neskôr predsa len nastali. Aj preto, že v ďalšom roku už štvorkajak očividne zaostal na ME aj MS za medailistami. „K tomu sa pridružili aj vzťahové konflikty v kolektíve,“ podotkol Peter Likér, ktorý však žiadne mená, ani situácie konkrétne popísať nechcel.
Začalo mu vŕtať v hlave, ako by mohol využiť potenciál mladého osobného komárňanského zverenca Adama Boteka, ktorý vyrástol v určitom období na najvýkonnejšieho kajakára na päťstovke i kilometri. Už na Európskych hrách v Minsku 2019 ho posadil do K4 a loď v zostave Samuel Baláž, Erik Vlček, Csaba Zalka a Adam Botek tam získala bronz. A ešte radostnejšie bolo, keď títo štyria vodáci na MS v Szegede 2019 vďaka kovu rovnakého lesku vybojovali v tejto disciplíne štart na OH v Tokiu.
.jpg?itok=_dqJeu1f)
POČET KANDIDÁTOV KLESOL
Štyri miestenky pre Slovensko, ktoré takto získali, im však osobne nepatrili. Až neskôr sa malo ukázať, kto ich aj reálne v Japonsku obsadí. V okruhu kandidátov totiž ostali aj traja členovia strieborného kvarteta z Ria – Juraj Tarr, uzdravujúci sa Denis Myšák i Tibor Linka, ako aj Gábor Jakubík a Ákos Gacsal. V roku 2020, keď sa mala olympiáda pôvodne uskutočniť, však napokon tento „problém“ ani nebolo potrebné riešiť. Niektoré veci sa vykryštalizovali aj samy. Vyše 40-ročný Tarr (tento vek dovŕšil 19. februára 2019) sa na jeseň rozhodol prenechať miesto mladším športovcom a spolu s ním nečakane skončil svoju športovú kariéru (ako povedal, pre stratu motivácie) ešte len 25-ročný Linka. Súčasne, konkrétne však to bolo ešte pred spomenutými rozlúčkami dvoch strieborných medailistov z Ria, sa opäť výrazne prihlásil o slovo Myšák.
Pre problémy s oboma ramenami, ktoré mu aj operovali, vynechal na vode celý súťažný rok 2018. „V ďalšej sezóne som sa spočiatku veľmi trápil, niekedy som sa ani na domácich pretekoch nedostal do finále. Malou náplasťou bolo, že som v K4 na neolympijskej tisícke získal na MS v Szegede bronz,“ hovoril rodák z Bojníc o pochmúrnom období svojho mladého života. Nevzdal sa však a za zlomový považuje svoj príchod do Bratislavy (z Novák) na jeseň 2019.
„Stal som sa zverencom trénera Andreja Wiebauera, ktorý mi technicky veľmi pomohol. Súčasne som si začal výborne rozumieť na tréningoch so Samom Balážom, hoci sme mali byť na prvý pohľad konkurenti, keďže sme obaja jazdili v K4 na poste háčika,“ objasňoval Denis Myšák. V pandemickom roku 2020 ovládol na domácej vode takmer všetky súťaže v K1 na päťsto aj tisíc metrov, vďaka čomu dostal opäť šancu v olympijskom štvorkajaku.
VEĽMI SĽUBNÝ DVOJKAJAK
„Štyrák“ v novom olympijskom roku 2021 vystúpil sľubne dvakrát. Najprv v zostave Samuel Baláž, Denis Myšák, Erik Vlček a Adam Botek na pretekoch Svetového pohára v Szegede a ešte lepšie na ME v Poznani, kde získal striebornú medailu. Tam na Vlčekovom mieste pádloval Csaba Zalka. Nebolo jednoduché rozhodnúť, aká štvorica bude napokon súťažiť priamo v Tokiu. Dilemu rozhodla až interná súťaž 14. júna na Zemníku v Bratislave, ktorú ovládol Vlček pred Zalkom. Loď s osádkou Baláž, Myšák, Vlček a Botek bude v K4 na 500 metrov útočiť v Tokiu na medailu. Slovensko totiž patrilo pred OH v tejto disciplíne spolu s Nemeckom a Španielskom do najlepšej svetovej trojice.
Do nej sa však v Tokiu môže zaradiť aj iná slovenská loď. Dvojkajak v zostave Samuel Baláž, Adam Botek v K2 na kilometri. Druhý z tejto dvojice sa už v roku 2017 na MS v Račiciach stal s Petrom Gellem vicemajstrom sveta. Potom sa zdalo, že kombinovať na OH päťstometrový štvorkajak a túto disciplínu by preňho nebolo najvhodnejšie. Botek však dostal v novej sezóne znova šancu uplatniť sa, tentoraz s Balážom. Už Svetový pohár v Szegede im priniesol bronzové umiestenie. A ešte krajšie na ME v Poznani. Takisto ako štvorkajak, si títo vodáci vybojovali striebro, teda s dvoma kovmi tohto druhu sa Samuel Baláž a Adam Botek vrátili z poľskej vody.
„Trochu ma mrzí, že sme nevydržali na špici až do cieľa,“ povedal po úspechu Botek, pričom sa v myšlienkach vrátil k finálovej jazde, v ktorej trištvrte trate viedli a smerovali ku zlatu. Tá sa síce nezrodila, ale túžba štartovať na olympiáde aj v tejto disciplíne u oboch vzrástla. „Bude to ich druhá disciplína v Tokiu, pričom v nej môžu byť rovnako úspešní,“ reagoval na ich schopnosti tréner Peter Likér.
Teda nielen štvorkajak na päťstovke, ale aj dvojkajak na kilometri môže byť tromfom celej slovenskej výpravy na oneskorenej olympiáde v Tokiu.
K4 NA 500 m ZA POSLEDNÉ ŠTYRI ROKY
MS 2017 RAČICE: 5. miesto (Myšák, Vlček, Tarr, Linka)
ME 2017 PLOVDIV: 2. miesto (Myšák, Vlček, Tarr, Linka)
MS 2018 MONTEMOR-O-VELHO: 7. miesto (Baláž, Fraňa, Zalka, Linka)
ME 2018 BELEHRAD: 6. miesto (Vlček, Zalka, Tarr, Linka)
EH 2019 MINSK: 3. miesto (Baláž, Vlček, Zalka, Botek)
MS 2019 SZEGED: 3. miesto (Baláž, Vlček, Zalka, Botek)
ME 2021 POZNAŇ: 2. miesto (Baláž, Myšák, Zalka, Botek)
