Šport bol od začiatku tradične mužskou doménou, spoločnosť ho chápala ako oblasť, ktorá bola výrazom mužskosti. Vývoj však potvrdil, že radosť z pohybu i súťaženia si vychutnávali úplne prirodzene aj ženy. Ženský šport sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia považoval za akýsi výstrelok, v lepšom prípade za výsadu žien z „lepšej spoločnosti“. Jeho rozvoj sťažovali konzervatívne názory v spoločnosti. Rovnako to bolo aj pri lyžovaní. Ženy sa už koncom 19. storočia venovali turistickému lyžovaniu. Konzervatívne konvencie bránili ženám lyžiarkam dlhé roky jazdiť na lyžiach a samozrejme pretekať sa v niečom inom ako v sukniach. Začiatkom 20. storočia sa však menili aj názory spoločnosti na ženský šport, čo umožnilo ženám venovať sa aj súťažnej forme lyžovania. Už na prvých majstrovstvách sveta v zjazdovom lyžovaní v roku 1931 štartovali aj ženy. Na olympijských hrách sa prvé lyžiarky objavili v roku 1936 (zjazdárky), bežkyne na lyžiach štartovali na ZOH po prvýkrát až v roku 1952. Táto výstava je venovaná ženám v slovenskom lyžovaní. Prvá z plánovaných výstav je zameraná na zjazdové lyžovanie. Určite sa však nedostalo na všetky ženy, ktoré si to zaslúžia. Ak máte informácie o ďalších ženách, ktoré prispeli k rozvoju lyžovania na Slovensku, budeme radi ak sa s nami o ne podelíte.
8 ks rollupov š.85 cm x v. 200 cm

Výstava približuje zabudnuté fotografické dielo Rudolfa Nogu . Rudolf Noga sa narodil 5.12.1926 v Pezinku. Od troch rokov bol polosirota a spolu s troma súrodencami ho vychovávala matka. V Bratislave sa vyučil za fotografa a po skončení štúdia začal pracovať  v slovenskej redakcii Čs. tlačovej kancelárie. Odtiaľ odišiel pracovať ako fotoreportér do denníka Roľnícke noviny, kde strávil najdlhšie aj najplodnejšie obdobie žurnalistickej kariéry .   Začiatkom sedemdesiatych rokov v  dôsledku tzv. konsolidačných procesov ho však donútili odísť z redakcie denníka určeného slovenskému vidieku.  Z traumy sa dostával na svojej chatke pri Dunaji, ale reálnym východiskom bola až ponuka zamestnať sa v časopise PaS (Príroda a spoločnosť). Zomrel náhle po krátkej chorobe v Bratislave vo veku nedožitých 47 rokov.  Zmysel svojho života spojil predovšetkým s dokumentovaním jednoduchých ľudí slovenského vidieka a  zároveň cez svoj objektív zachytil významnú časť obdobia socializácie roľníckych družstiev na Slovensku aj preto  značná časť archívu Rudolfa Nogu sa nachádza v Slovenskom poľnohospodárskom múzeu v Nitre.   Menej sa už vie o jeho práci športového fotografa.   SOŠV - Slovenské olympijské a športové múzeum získalo nedávno do zbierok Nogovu rozsiahlu športovú fotografickú pozostalosť prostredníctvom daru od jeho syna Dušana Nogu (známeho najmä z prostredia bejzbalu a  riaditeľa ZŠ a MŠ na Kalinčiakovej ulici v Bratislave).
12 ks závesných panelov š.90 cm x v.117 cm