Cortina d'Ampezzo 1956

Cortina d´Ampezzo pôvodne mala byť dejiskom ZOH už v roku 1944, keď v Taliansku vládli Mussoliniho fašisti. Vo vojnovom období sa však napokon neuskutočnili žiadne hry – letné, ani zimné. Až v roku 1956 zavítal výkvet zimných športov do talianskych Dolomitov, čiže znovu do alpského regiónu. Pozoruhodnosťou týchto hier boli prvé priame televízne prenosy do zahraničia a ďalšou, že krasokorčuliarske súťaže sa naposledy konali pod holým nebom. Financovanie príprav ZOH 1956 výrazne finančne podporila štátna lotériová spoločnosť, vďaka čomu Taliani mohli postaviť moderné športoviská.

Jednou z dominantných čŕt hier v Cortine d´Ampezzo bol razantný zimný nástup novej športovej superveľmoci – Sovietskeho zväzu. Ten sa až takmer tridsať rokov po svojom vzniku začal etablovať v medzinárodných športových štruktúrach. Na letných hrách mali jeho športovci premiéru už v Helsinkách 1952, ale na zimných museli čakať o štyri roky dlhšie. Ich vstup na scénu bol v oboch prípadoch triumfálny. V Cortine d´Ampezzo bola výprava ZSSR suverénne najúspešnejšia. Hodné zaznamenania v časoch striktne bipolárneho sveta a studenej vojny bolo aj to, že na ZOH 1956 namiesto dvoch vtedy samostatných nemeckých štátov – NSR a NDR – prvý raz štartovalo spoločné nemecké družstvo, pretože Medzinárodný olympijský výbor dlhodobo odmietal oficiálne uznanie Národného olympijského výboru NDR. Podobné to bolo na letných i zimných hrách aj v rokoch 1960 a 1964.

Najväčšou hviezdou VII. ZOH sa stal 21-ročný rakúsky zjazdár Anton (Toni) Sailer. Ako prvý v histórii zvíťazil zo všetkých troch vtedajších alpských disciplínach, v obrovskom slalome dokonca s náskokom viac než šiestich sekúnd! Ďalším velikánom sa stal rýchlokorčuliar Jevgenij Grišin zo ZSSR, ktorý vyhral dve disciplíny (na 1500 m sa o prvenstvo pri rovnosti časov podelil s krajanom Jurijom Michajlovom). V behoch na lyžiach sa ziskom štyroch medailí, z toho jednej zlatej, blysol Švéd Sixten Jernberg, v krasokorčuľovaní divákov očarila Američanka Tenley Albrightová. Bratislavčan Karol Divín sa piatym miestom v krasokorčuliarskych súťaži mužov stal prvým Slovákom, ktorý na ZOH získal v individuálnej disciplíne bodované umiestenie.

V hokejovom turnaji sa definitívne skončilo kraľovanie Kanaďanov. Družstvo ZSSR ich premiérovo zdolalo už na majstrovstvách sveta 1954 a v Cortine d´Ampezzo tím s fenomenálnym útočníkom Vsevolodom Bobrovom znovu dominoval. Okrem Sovietov, ktorí vo finálovej skupine vyhrali všetkých päť zápasov s celkovým skóre 25:5, Kanaďanov predstihli aj Američania. Sklamaním sa turnaj skončil pre družstvo ČSR, v ktorom bol aj slovenský brankár Ján Jendek. Piate miesto po štyroch prehrách vo finálovej skupine a jedinom víťazstve nad Nemeckom bolo pre česko-slovenských fanúšikov, ktorí od tímu čakali medailu, horúcou sprchou. Na určitý čas sa potom v našich končinách akékoľvek fiasko všeobecne označovalo prívlastkom „Cortina“...