Ni chao z Pekingu: Mixzóny – vstup len pre vyvolených
Mixzóny. Miesta, kde vznikajú počas olympijských hier všetky popretekové či potréningové rozhovory. Športovec po súťaži či zápase opúšťa na veľkých podujatiach športovisko uličkou s kójami, kde sa môže, ale aj nemusí zastaviť pri žurnalistoch z celého sveta. Najskôr pri televíznych reportéroch. Prvé zastávky môže mať pri veľkých televíznych spoločnostiach, ktoré dávajú milióny eur za vysielacie práva. Prioritu má americká NBC, silné postavenie má aj Discovery, ako majiteľ Eurosportu a vlastník práv pre takmer celý európsky kontinent.
Nasledujú menšie televízie, vrátane RTVS. Potom športovec prechádza popri zástupcoch Olympijského informačného systému, ktorí pripravujú flešové hlasy pre akreditovaných novinárov. Osloviť na rozhovor ho môžu zástupcovia veľkých tlačových agentúr AP, AFP, Reuters a Sin-chua a potom aj píšucí novinári z celého sveta. Teoreticky môže stráviť v mixzóne aj hodinu, čo najmä pri zimných športoch pod holým nebom nie je veľmi príjemné. Pri mrazoch a nepríjemnom vetre v Čang-ťia-kchou dvojnásobne. Aj preto sa zastavuje najmä pri svojich krajanoch, rýchlo odpovie na zopár otázok a uteká do teplej vyhriatej bunky.
Už na olympijských hrách v Tokiu bolo získať miesto v mixzóne pre novinára problematické. Japonci sa snažili znížiť interakciu medzi dvoma skupinami bubliny, teda športovcami a novinármi, obmedzením prístupu na športovisko. Novinár sa musel deň vopred nahlásiť a do štvrtej hodiny ráno dostal informáciu, či sa na súťaž má vybrať alebo môže ju sledovať len prostredníctvom informačného systému, z ktorého by získal prípadne názory aktérov.
V Pekingu sa síce ktokoľvek akreditovaný dostane na súťaž, ale do mixzóny len vybraná časť vopred nahlásených novinárov. Žiadať o miesto musia priamo na mieste, najneskôr polhodinu pred plánovaným začiatkom súťaže. Pätnásť minút pred konaním sa dozvedia, či sa do mixzóny dostanú alebo nie.
Existuje síce ešte teoretická možnosť, že sa dohodnete s kolegami z iných krajín a miesta si na chvíľu vymeníte. Spoliehať sa však na túto alternatívu nie je možné.
Mnohí tak merajú cestu na štadión či do niektorého areálu zbytočne. Môžu si síce pozrieť preteky, avšak v komornej atmosfére. To hlavné, čo potrebujú pre svoju prácu – názory a komentáre priamych aktérov, však získať nemusia. A môžu len dúfať, že hlas konkrétnej osoby vyjde v informačnom systéme hier. Pri medailistoch a favoritoch to nie je problém, ale pri športovcoch z nižších priečok štartových listín sa názoru už nedočkáte.
