Václav Nedomanský uprednostnil Slovan pred Prahou či klubmi NHL
Aj keď v 60. a 70. rokoch 20. storočia bolo južné ovocie pre bežných občanov v Československu nedostatkovým tovarom a z pultov vtedajších „zelovocov“ rýchlo zmizlo, hokejoví fanúšikovia na bratislavskom Tehelnom poli si „banánov“ užili do sýtosti. Do varu ich dostával po pokriku „Venco, banán“ útočník Václav Nedomanský. Člen štyroch siení slávy, dvojnásobný olympijský medailista (1968 striebro, 1972 bronz), majster sveta 1972 sa po vyše desiatich rokoch vrátil na Slovensko, kde bol ambasádorom Winter Games na bratislavskom Tehelnom poli.
Hravý Moravan sa radí medzi najlepších centrov svetového hokeja. Introvert mal pri zakončení dar od Boha. Stal sa legendou bratislavského Slovana, v ktorom naštartoval svoju úspešnú kariéru.
Na začiatky nezabudol a pripomenul ich aj pri návrate do Bratislavy, kde bol naposledy počas majstrovstiev sveta 2011. Na Slovan vždy rád spomína, v roku 2019 pri uvádzaní do Siene slávy v Toronte si vybral práve jeho dres. „Organizátori sa ma vtedy pýtali, ktorý dres by som chcel mať na ceremónii. V NHL som hral za Detroit, New York Ranges a St. Louis Blues. Ja som však zvolil Slovan. Myslel som si, že je to tá správna vec. Každý má spomínať na dobré chvíle a na to, kde začínal,“ povedal Václav Nedomanský.
Bratislava bola bližšie ako Praha
S bratislavským Slovanom, kam prišiel v roku 1962 z Hodonína, sa štyrikrát stal korunným princom federálnej ligy. V reprezentácii hral na deviatich svetových šampionátoch, dvoch olympijských turnajoch, získal na nich dokopy desať medailí, dve olympijské. Fanúšikovia ho milovali, dievčatá za urasteným mužom šaleli.
O rodáka z Hodonína bol v bývalom Československu záujem. Ako junior mal ponuky z oboch brehov rieky Morava. „Rozhodoval som sa medzi Bratislavou a Prahou. Do Bratislavy bolo bližšie. Býval som na druhej strane rieky Morava, jazdil som do Bratislavy vlakom, bolo to rýchle,“ spomínal na kľúčový presun kariéry.
Dôležité pri rozhodovaní bolo, že popri hokeji mohol v Bratislave aj študovať. „Zaujímalo ma štúdium telesnej výchovy a biológie. Mal som predstavu, že sa budem po kariére venovať učiteľstvu,“ priznal historicky najlepší strelec československej reprezentácie. Počas štúdia urobil všetky skúšky, chýbal mu iba diplom. Po emigrácii bolo nemožné, aby ho v komunistickom štáte dostal.
Víno si dáva v rozumnej miere
Na premiérový zápas za Slovan si nespomína. Prvýkrát nastúpil v prvom mužstve 5. decembra 1962 v Chomutove. O svojich hokejových začiatkoch dnes 78-ročný elegán hovorí: „Bol som vtedy mladý, neskúsený a naivný. Mal som rád šport, ale nemyslel som na žiadne veľké ciele. Možno som sa chcel dostať len do národného mužstva, asi ako každý.“
V minulých rokoch sa navždy rozlúčil s mnohými kamarátmi. On sám je stále vitálny a nerobil mu problémy ani presun z jedného konca sveta na druhý. „V prvých rokoch kariéry som nepil alkohol ako niektorí moji spoluhráči, ktorí už nie sú na svete. To mi dalo základ do života. Teraz si síce rád dám víno, ale v rozumnej miere,“ pobavene hovoril s úsmevom a dodal, že po prílete do Bratislavy vzhľadom na časový posun mal problém so spánkom a nepomohol mu ani pohár obľúbeného lahodného moku.
Václav Nedomanský pracuje už len pasívne
Herným štýlom a fyzickým poňatím boja zaujal počas kariéry aj zámorských manažérov, ktorí robili všetko možné, aby ho získali. V lete 1974 emigroval, presadil sa vo WHA, konkurencii NHL, a neskôr i v NHL. Hral najskôr za Toronto Toros a potom i v južanskej Alabame za Birmingham Bulls, po rozpade WHA sa presunul do Detroitu Red Wings, záver kariéry v sezóne 1982/83 strávil v New Yorku Rangers a St. Louis Blues.
Po kariére trénoval v Nemecku a Rakúsku a potom robil dlhé roky skauta pre Los Angeles Kings, Nashville Predators a Vegas Golden Knight. Dnes je už dôchodca. Boje v NHL naďalej sleduje.
„Naposledy som pracoval pre Vegas, kde som skončil pred vyše troma rokmi. Pomáhal som tam so skladaním tímu, ktorý sa prebil v prvej sezóne do finále Stanleyho pohára. Teraz už pracujem len pasívne. Nie som zamestnanec žiadneho klubu. Robil som do 75 rokov, myslím, že stačilo. O NHL si udržujem prehľad. Liga sa od mojich čias zlepšila zo všetkých stránok. Štruktúra je iná, trénuje sa inak a hráči sú vybavení inak, ako sme bývali my,“ pridal postreh Václav Nedomanský, ktorý vypomáhal ako skaut a konzultant aj slovenskej reprezentácii. Bol s ňou aj na zimných olympijských hrách vo Vancouveri, kde skončila na štvrtom mieste.
V porovnaní s minulosťou sa nezlepšili len podmienky, ale aj kvalita tréningov. Rozdiel je aj v stravovaní. „My sme zo štadióna na Tehelnom poli odbehli cez ulicu na obed za 2,70 korún a potom sme hrali na tatranke a káve,“ zasmial sa.
U Juraja Slafkovského bude dôležité, kde bude o päť rokov
Na tlačovej konferencii s Nedomanským počas Winter Games na Tehelnom poli sa nemohla obísť ani téma jednotky posledného draftu NHL Juraja Slafkovského. Slovák upútal hokejový svet na zimných olympijských hrách v Pekingu a potom aj v ďalších vystúpeniach za slovenskú reprezentáciu. V Montreale Canadiens sa zatiaľ ešte výraznejšie nepresadil.
„Má osemnásť rokov, postavu muža, ale psychiku chlapca. Chýba mu ešte stabilita. Bude dôležité, ako na tom bude o päť rokov. Má perspektívu. V lige sa však objavilo veľa talentov, ktoré sa napokon neuplatnili,“ povedal Václav Nedomanský.
