V Slovenskom olympijskom a športovom múzeu otvorili výstavu „Everest – tretí pól Zeme“
Bol 15. október 1984, o 15:15 h nepálskeho času, keď na vrchole najvyššej hore sveta – Mount Everest – po prvý raz v histórii stáli Slováci. Navyše to dokázali bez podpory kyslíka. Pozoruhodný výkon dvojice Zoltán Demján a Jozef Psotka, ktorú sprevádzal Šerpa Ang Rita, si aj za účasti viacerých členov vtedajšej československej (ale v zásade slovenskej) himalájskej expedície pripomenuli presne po 40 rokoch v čase od 15:15 h SELČ v Slovenskom olympijskom a športovom múzeu (SOŠM) v Bratislave.
Riaditeľka múzea Diana Kosová v úvodnom príhovore spomenula, že Demján a Psotka boli 161. a 162. človek na vrchole „strechy sveta“ a že Československo sa stalo len 18. krajinou, ktorej horolezcom sa to podarilo. Na počesť tohto historického výstupu pripravilo SOŠM tematickú výstavu „Everest – tretí pól Zeme“, na ktorej sa podieľal aj Slovenský horolezecký spolok James. Prišli na ňu viacerí účastníci expedície spred 40 rokov.
Významnú udalosť najprv pripomenulo premietnutie časti dokumentárneho filmu režiséra Miloslava Končoka (bol medzi hosťami podujatia) „Krutá výzva“. Diváci sa z filmu od priamych aktérov dozvedeli aj to, že na Mount Evereste v ten deň vládlo zlé počasie, ale dni predtým boli podmienky ešte horšie. Mráz mínus 25 spôsobil, že Demjánova kamera na vrchole prakticky hneď na začiatku snímania zamrzla. Pre silný vietor sa na najvyššom mieste sveta zrodilo len niekoľko fotografií. Hoci sa horolezci tešili na krásny výhľad z najvyššieho miesta na Zemi, napokon nebolo vidno takmer nič. Na vrchole sa pre zlé klimatické podmienky zdržali veľmi krátko.
Žiaľ, výstup mal tragickú dohru. Horolezecký veterán Jozef Psotka, vo veku 50 rokov v tej chvíli najstarší človek vôbec, ktorý stál bez kyslíka na vrchole Mt. Everestu, pri zostupe zahynul.
Predseda SHS James Anton Pacek v krátkom príhovore pripomenul, že práve počas uplynulého víkend sa vo Vysokých Tatrách konal ďalší ročník tradičného bežeckého Memoriálu Jozefa Psotku, ktorý je najstarším vysokohorským krosovým behom v Európe. Informoval, že SHS James v apríli prijal Jozefa Psotku in memoriam za svojho čestného člena a ocenenie odovzdal jeho synovi Jánovi.
Ďalším rečníkom bol Zoltán Demján, ktorý 15. októbra stál spolu s Jozefom Psotkom a s Angom Ritom na vrchole Mt. Everestu. „Kamaráti, ďakujem, že ste ma zobrali na túto expedíciu,“ oslovil na úvod krátkeho príhovoru svojich horozeleckých kolegov z partie spred 40 rokov. Pri neznalých veci to vysvetlil: „Nebol som v prvom výbere členov expedície, pretože na jar som vystúpil na osemtisícovku Lhoce Šar, odkiaľ som si navyše priniesol omrzliny. V tom čase sa nepovažovalo za vhodné, aby v jednom roku niekto išiel na dve osemtisícovky.“ Napokon ho však do výpravy zobrali a dostal sa až do trojčlenného vrcholového družstva.
Zoltán Demján prezradil, že keď išiel na stretnutie spojené s vernisážou výstavy, v hlave si premietal, kto všetko bol v expedícii a aké boli ďalšie osudy jeho vtedajších kolegov. „Žiaľ, zistili som, že osemnásti z nás už nie sú medzi nami. Z troch vedúcich expedície nás navždy opustili dvaja – František Kele a Ivan Fiala. Zomreli aj mnohí horolezci. Môj výborný priateľ Jozef Just práve na Mt. Evereste o štyri roky neskôr.“
Kurátorka výstavy „Everest – tretí pól Zeme“ Zdenka Letenayová zo SOŠM pripomenula, že hoci klasické horolezectvo je neolympijský šport (v programe OH 2020 a 2024 však bolo športové lezenie), Medzinárodný olympijský výbor už viackrát ocenil horolezecké výkony. Trom expedíciám udelil zlaté medaily a prvým dvom mužov na svete, ktorí zdolali všetkých 14 osemtisícoviek – Reinholdovi Messnerovi a Jerzymu Kukuczkovi – udelil v roku 1988 Olympijský rad.
Na margo aktuálnej výstavy, ktorá bude v SOŠM na prízemí Domu športu na Olympijskom námestí 1 sprístupnená až do januára, Zdenka Letenayová uviedla, že prvým vystaveným artefaktom, ktorý získalo ešte niekdajšie Múzeum telesnej kultúry v SR, bol certifikát o výstupe na Mt. Everest z roku 1984. Postupne pribúdali ďalšie.
Prvá špecializovaná horolezecká výstava múzea v roku 2014 bola venovaná všetkým výstupom Slovákov na najvyššiu horu sveta, táto súčasná len tomu prvému. „Som veľmi šťastná, že mnohí z vás otvorili svoje ,garážové múzeá´ a poskytli ste na ňu cenné artefakty,“ poďakovala sa prítomným zástupcom horolezeckej komunity.
