Asistent trénera hokejistov Andrej Podkonický: Jedine tvrdou prácou človek dosiahne to, po čom túži

Asistent trénera slovenských hokejistov Andrej Podkonický sa pričinil o postup našej reprezentácie na februárové zimné olympijské hry v Pekingu, na ktorých nastúpime proti Švédsku, Fínsku a Lotyšsku. Momentálne Podkonický pôsobí aj ako hlavný kouč slovenskej reprezentácie do 20 rokov, s ktorou by chcel dosiahnuť na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta čo najlepší výsledok. Viac o Andrejovi Podkonickom i o slovenskom hokeji sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Andrej Podkonický sa narodil 9. mája 1978 vo Zvolene. Odmalička sa venoval hokeju, ku ktorému ho priviedol otec. V mládežníckych kategóriách nastupoval za jeho rodné mesto. Následne ho v roku 1996 draftoval klub NHL St. Louis Blues, v najprestížnejšej hokejovej lige na svete hral za Floridu Panthers a Washington Capitals. Predstavil sa aj vo fínskej, ruskej, českej a nemeckej najvyššej súťaži. V drese Slovana Bratislava a HKM Zvolen získal titul majstra Slovenska. Práve v jeho materskom klube ukončil v roku 2015 hráčsku kariéru. Potom pracoval v pozícii asistenta trénera zvolenského a žilinského mužstva. V uplynulých troch sezónach stál na lavičke HKM Zvolen ako hlavný tréner. Od roku 2019 pôsobí ako asistent trénera slovenskej hokejovej reprezentácie a aktuálne je aj hlavný kouč našich juniorov.

Ako ste sa dostali k ľadovému hokeju?

Priviedol ma k nemu otec, keď som mal štyri roky. Odvtedy som sa mu aktívne venoval.

Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?

Chcel som ju mať ešte dlhšiu, avšak v dôsledku zdravotných problémov som ju musel ukončiť. Veľmi ma to mrzelo a dosť dlho som s tým bojoval. Hokej milujem. Keď sa tomu človek venuje odmalička a musí skončiť z dôvodu zdravotných problémov, tak je to nepríjemné. Som rád za to, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Podarilo sa mi splniť si sny. Dostal som sa do NHL a reprezentoval som Slovensko na majstrovstvách sveta. Vyhral som aj juniorskú súťaž v zámorí a dvakrát som sa stal majstrom Slovenska. Samozrejme, chcel som sa udržať dlhšie v NHL. Trošku ľutujem, že som odtiaľ odišiel príliš skoro. Myslím si, že som mal ešte viac zabojovať o miesto v najprestížnejšej hokejovej lige sveta.

Vyplynulo vaše smerovanie k trénerstvu z toho, že ste chceli ostať pri hokeji aj po hráčskej kariére?

Dá sa povedať, že nič iné okrem hokeja som v živote nerobil. Už počas aktívnej kariéry som pomáhal trénovať malé deti. Venoval som sa žiakom vo Zvolene. Keď som ukončil profesionálnu činnosť, hneď som mohol pôsobiť v HKM Zvolen ako kouč pri „áčku“. Nie každý dostane takúto šancu. Som za to vďačný vedeniu, že mi to umožnilo. Takýmto spôsobom sa rozbehla moja trénerská kariéra.

Momentálne spolupracujete so svetovo uznávaným odborníkom Craigom Ramsayom. Beriete to ako veľkú trénerskú školu?

Už počas mojej hokejovej kariéry som sa snažil vnímať vo väčšej miere, ako fungujú tréneri. Na začiatku pôsobenia v USA mi vtedajší kouč „otvoril oči“, vďaka čomu som sa veľa naučil. Od každého z trénerov som si však vždy niečo zobral. Vyzdvihol by som aj Pepu Tureka, s ktorým som pracoval na začiatku v HKM Zvolen. Nikdy som nečakal, že budem môcť hneď tak skoro byť v trénerskom štábe reprezentačného tímu a spolupracovať s Craigom Ramsayom. Je to tréner, ktorý dlhé roky pôsobil v NHL. V hokeji toho zažil veľa a snaží sa nám to odovzdávať.

Ako mladý asistent trénera ste sa okrem iného predstavili na majstrovstvách sveta na Slovensku pred dvomi rokmi. Vážite si najviac z vášho trénerského pôsobenia práve účasť na tomto podujatí?

Určite by som vyzdvihol, že môžem pracovať pri reprezentácii. Hneď som mohol byť na majstrovstvách sveta v domácom prostredí, čím sa mi splnil sen. Išlo neskutočný zážitok a skúsenosť. Každé pôsobenie v jednotlivých trénerských úlohách vás posúva ďalej, či už ste hlavný tréner alebo asistent. Počas prvého roka so Zvolenom sme smoliarsky vypadli v semifinále play-off, hoci sme z môjho pohľadu mali na titul. Je to však šport, a nie vždy sa vám podarí postúpiť do finále. Veľmi ma napĺňa aj práca s mládežou a deťmi. Vždy, keď som viedol prvý tím Zvolena, tak som trénoval v podstate na odreagovanie aj deti.

Vytýčili ste si cieľ v trénerskej kariére?

Chcel by som byť hlavný tréner v kvalitných zahraničných tímoch alebo pri reprezentačnom tíme, pri ktorom som aktuálne asistent. Teraz sa mi dostala pocta, že môžem trénovať našu „dvadsiatku“. Na majstrovstvách sveta do 20 rokov to nebude jednoduché v danej konkurencii. Môj cieľ je dosiahnuť čo najlepší výsledok a posunúť sa ďalej ako tréner. Chcem taktiež pomáhať s mládežou na klubovej úrovni, ale aj v rámci zväzu, aby sme vychovali ďalších talentovaných mladých hráčov. Niektorí sa už teraz ukazujú v pozitívnom svetle.

Spolupracuje sa s vedením Slovenského zväzu ľadového hokeja, hráčmi či s členmi realizačného tímu bez komplikácií?

Ako som povedal, spolupráca s Craigom Ramsayom pri reprezentácii mi dáva veľmi veľa. Takisto pri dvadsaťročných skúšame hrať podobným systémom, aby sa mladí hráči naučili každý drobný detail. V rámci zväzu sa snažíme pomáhať všetkým mládežníckym trénerom. Pracujeme na metodike, aby sme mohli odovzdať informácie a skúsenosti aj ďalším koučom. Ide o to, aby sa zlepšoval tréningový proces a vychovávali sme ďalších kvalitných hráčov. Myslím si, že sme v tom trošku zaostali. Určite to nebude záležitosť zopár rokov, avšak tvrdou prácou sa môžu dostaviť výsledky. Treba si navzájom pomáhať.

Vidíte budúcnosť slovenského hokeja pozitívne?

Áno, hoci ide o beh na dlhú trať. Môžeme napredovať, keď budeme ochotní spolupracovať, pomáhať si a nebude tam zohrávať úlohu slovenská závisť. Každému by som želal, aby bol na takej pozícii, na ktorú som sa mal možnosť dostať. Ako som povedal, chcel by som odovzdať skúsenosti ďalším trénerom. Treba sa spojiť a začať pracovať. Netreba hľadať výhovorky a poukazovať len na to, čo je zlé. Radšej si povedzme: „Poďme na tom robiť!“ Treba myslieť viac pozitívne. Kluby musia začať lepšie komunikovať so zväzom a pracovať na tom, aby sme začali vychovávať hráčov.

V čom vidíte pozitíva, čo sa týka najrýchlejšieho kolektívneho športu v „hokejovej republike“?

Keď sú majstrovstvá sveta, tak to spojí celý národ. Ukázala nám to aj olympijská kvalifikácia, počas ktorej nás podporovalo veľké množstvo ľudí. Každý šport však zviditeľní Slovensko, takže ide aj o veľkú reklamu pre krajinu.

Badáte priestor na zlepšenie, keď sa pozriete na podmienky pre hokej na Slovensku?

Kluby to nemajú jednoduché, čo som sám zažil. Treba zrekonštruovať a budovať štadióny či zázemie, aby deti mali kde hrať. Toto na Slovensku dosť chýba. Hokej a futbal sú u nás najpopulárnejšie športy. Samozrejme, v tomto procese môžu pomôcť štát, mestá či sponzori. Treba „naliať“ peniaze do športu.

Cieľ v podobe postupu z bratislavskej olympijskej kvalifikácie ste splnili. Hodnotíte toto podujatie kladne vo všetkých aspektoch?

Začnem podporou divákov, pretože slovenskí fanúšikovia sú výborní. Prišli nás podporiť najmä v záverečnom zápase s Bieloruskom. Vzhľadom na to, že ostatné zápasy sa hrali počas týždňa, to chápem. Mohli sme sa v tom zápase spoľahnúť na výbornú kulisu. Nešlo o jednoduchý turnaj, ktorý sa hral v nie úplne hokejovom termíne. Koncom augusta ešte väčšina hráčov nemá prílišnú zápasovú prax, čo bolo pre chalanov náročné. Rovnako po psychickej stránke boli na hráčov kladené veľké nároky. Rakúšania alebo Poliaci nemali, na rozdiel od nás, čo stratiť. Čo sa týka Bielorusov hrali proti nám jeden z najvydarenejších zápasov, aké som v našich vzájomných súbojoch videl. Mali sme však jediný cieľ – postúpiť. To sa nám podarilo.

Vítate rozhodnutie, že v Pekingu budú môcť hrať hráči z NHL?

Áno, vďaka tomu bude mať olympijský hokejový turnaj iný obraz. Budeme môcť vidieť kvalitné zápasy. My hráčov z NHL nemáme príliš veľa, ale bude to pre nás prínos, že ich budeme môcť využiť. Sme v situácii, že si príliš nemôžeme vyberať. Nie som úplne ten, kto o tom bude rozhodovať. Myslím si však, že určite sa na nich budeme chcieť spoľahnúť.

Riešili ste s kolegami z realizačného tímu, aké budete mať ambície pod piatimi kruhmi?

Popravde, ešte sme sa takýmto témam úplne nevenovali. Nevedeli sme, či vôbec budú môcť hrať hráči z NHL. Pred ZOH absolvujeme dva turnaje, počas ktorých budeme sledovať formu jednotlivých adeptov na štart pod piatimi kruhmi. Chceme mať dostatočne široké spektrum hokejistov, z ktorých budeme vyberať. Chceme zobrať v daný moment tých najlepších, ktorí budú v najideálnejšej forme.

Ešte pred ZOH v Pekingu sa predstavíte na juniorských majstrovstvá sveta v kanadských mestách Edmonton a Red Deer. S akými cieľmi tam budete cestovať?

Bez pochyby chceme dosiahnuť čo najlepších výsledok. To znamená postup zo skupiny do štvrťfinále, v ktorom je to už len o jednom zápase. Chceme hrať dobrý hokej a byť čo najúspešnejší. Určite do každého zápasu pôjdeme s cieľom vyhrať.

Čo vás čaká v najbližšom období?

Okrem spomínaných reprezentačných povinností máme s dvadsiatkou v novembri turnaj, na ktorý chceme zobrať hokejistov s najväčšou šancou na nomináciu na svetový šampionát. Následne už budeme mať len záverečnú prípravu, v ktorej budeme mať k dispozícii širší káder. Ten budeme následne zužovať. Neodohráme príliš veľa priateľských zápasov, ale chceme sledovať chalanov v jednotlivých ligách. Rovnako v extralige by mali v každom tíme hrať dvaja mladí hráči, z ktorých by sa mohli nájsť adepti na reprezentačný dres, ako to bolo nedávno napríklad pri Šimonovi Nemcovi. Rovnako to platí pri Jurajovi Slafkovskom, ktorý sa azda presadí vo fínskom Turku.

Mali by ste odkaz pre nádejných hokejistov?

Treba na sebe dennodenne pracovať. Jedine tvrdou prácou človek dosiahne to, po čom túži. Mohli by si brať príklad od mladých hráčov ako práve Samuel Kňažko, Šimon Nemec alebo Juraj Slafkovský, ktorí pomohli v mladom veku aj reprezentácii. Keď v tom budú pokračovať, tak majú pred sebou veľkú budúcnosť.