Člen realizačného tímu a brat Petry Vlhovej Boris Vlha: Nikdy sa nevzdávaj!

Boris Vlha pôsobí v realizačnom tíme svojej sestry Petry a podieľal sa na jej najvýznamnejších úspechoch od juniorských čias. Stál po jej boku aj pri zisku titulu majsterky sveta v obrovskom slalome spred dvoch rokov v Aare, malých krištáľových glóbusov či pri víťazstvách v pretekoch Svetového pohára. Momentálne je tím Petry Vlhovej na majstrovstvách sveta (MS) v talianskej Cortine d´Ampezzo, kam naša lyžiarska hviezda išla s najvyššími cieľmi. Rovnako by chcela uspieť aj na budúcoročných zimných olympijských hrách (ZOH) v čínskom Pekingu. Viac o Borisovi Vlhovi i o tíme jednej z najlepších lyžiarok súčasnosti sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Boris Vlha sa narodil 17. októbra 1991 v Liptovskom Mikuláši. Odmalička mal blízko k zjazdovému lyžovaniu, pretože jeho rodičia vlastnili bufet na zjazdovkách na Čertovici a v Jasnej. Ako pretekár v zjazdovom lyžovaní prešiel mládežníckymi kategóriami. Postupne začal s prácou pri svojej sestre Petre, staral sa o servis jej lyží. Na ZOH v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018 bol člen slovenskej výpravy. Ako súčasť realizačného tímu sa pričinil o najvýznamnejšie úspechy Petry Vlhovej, ktorá okrem iného získala kompletnú zbierku medailí na MS v Aare 2019 a dva malé krištáľové glóbusy v predošlej sezóne. Doteraz si pripísala 18 víťazstiev a celkove 41 pódiových umiestení v pretekoch Svetového pohára. Vlha pôsobí ako člen realizačného tímu vo VŠC Dukla Banská Bystrica a v klube Ski Team Vlha.

Ako ste sa dostali k športu?

Rodičia prevádzkovali najprv bufet na Čertovici. Potom desať rokov mali prevádzku občerstvenia v Jasnej. Takže sme boli v zime s Peťou v podstate odmalička na snehu. Rodičom sa páčilo lyžovanie a prihlásili nás do miestneho lyžiarskeho klubu. Spočiatku sme to brali ako krúžok. Ja som nevynikal, ale mal som ako dieťa aspoň aktivitu. Počas zimy sme lyžovali, v lete sme sa venovali kondícii. Bicyklovali sme sa, behali sme a podobne. Boli sme skrátka v pohybe.

Akým spôsobom pokračovala vaša športová kariéra?

Po žiackej kategórii som so zjazdovým lyžovaním skončil a nešiel som už k juniorom. Mal som vtedy 15 - 16 rokov. Rozhodli sme sa, že sa bude investovať do Petinej lyžiarskej kariéry. Rozmýšľali sme, čo bude ďalej s mojimi športovými aktivitami. Rodičia nechceli, aby som bol ukrátený. Vybral som si motorku, čo ma „chytilo“. Skúsil som najskôr enduro a neskôr motokros. Vyskúšal som si napríklad navigačnú rely v Albánsku, ktorú som absolvoval päťkrát. Pri uplynulej účasti som síce nedokončil, pretože som spadol do priepasti, v priebehu pretekov som však bol o sedemnásť minút prvý. Dá sa povedať, že jazdím hlavne pre zábavu. Na pretekoch som väčšinou v najnižšej kategórii – hobby. Podarilo sa mi však umiestiť na najvyšších priečkach. Hodnotím to pozitívne, keďže som na rozdiel od súperov príliš netrénoval. V uplynulom roku sa mi narodila dcéra, takže som sa okrem práce pri tíme venoval najmä rodine. Zariaďovali sme si aj byt. Chcel by som sa však k tomu ešte vrátiť. Na rely môžem ísť aj v štyridsiatke, ak bude slúžiť zdravie.

V pozícii člena realizačného tímu ste sa zúčastnili na ZOH v Soči 2014 a v Pjongčangu 2018. Vyvolávajú spomienky na tieto podujatia u vás pozitívne pocity?

Dá sa povedať, že sú zmiešané. Na prvých ZOH bola Peťa ešte veľmi mladá, takže nebolo jednoduché dosiahnuť uspokojivý výsledok. Samozrejme, v slalome mohla viac „zabojovať“, no vyšlo to na danej úrovni. Získala však cenné skúsenosti, čo sa týka fungovania pod piatimi kruhmi. Moje druhé ZOH boli veľmi náročné po psychickej stránke. Nešlo nám to tak, ako by malo. Štartovali sme vo všetkých disciplínach. Neužíval som si to, hoci som bol na zimných olympijských hrách.

Venovali ste sa v tíme už aj budúcoročným ZOH v Pekingu?

Pozeráme sa do budúcna, ale zatiaľ ešte nie tak ďaleko. Skôr riešime, čo bude na budúci mesiac, prípadne počas aktuálnej sezóny. Livio nám však podal informácie, ako vyzerajú olympijské trate. Dá sa povedať, že to bolo nateraz všetko.

Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?

Je to najväčšia športová udalosť, na ktorej sa môžete zúčastniť. Ide vrchol o štvorročného snaženia.

Je z vášho pohľadu viac veľký glóbus za víťazstvo v celkovom hodnotení Svetového pohára, zlato z majstrovstiev sveta alebo titul olympijského šampióna?

Nedá sa na to odpovedať úplne jednoducho. Myslím si však, že by som dal do popredia celkové prvenstvo vo Svetovom pohári. Ide o zúročenie výkonov počas celej sezóny. Pretekár musí ukázať konzistentnosť formy a všestrannosť. Zohľadňuje sa tridsať-štyridsať pretekov v priebehu pol roka. Nie je to len o zopár zápoleniach v porovnaní so ZOH alebo MS. Niekomu môže vyjsť deň na týchto podujatiach a potom sa mu už nemusí podariť dosiahnuť nič. Ako príklad môžeme uviesť Rakúšanku Katharinu Gallhuberovú, ktorá získala bronz v slalome v Pjongčangu. Naopak, Mikaela Shiffrinová v slalome na uplynulých ZOH nedosiahla na medailu, hoci vyhrávala preteky počas celej sezóny. Dlhodobú výkonnosť preto z môjho pohľadu najlepšie odzrkadľuje zisk veľkého glóbusu.

Ktoré úspechy v rámci vášho pôsobenia pri Petre si vážite najviac?

Určite je to zlato v obrovskom slalome z majstrovstiev sveta v Aare 2019. Nikto to nečakal. Pri tomto úspechu som zažil pravdepodobne najväčšie emócie.

Pôsobíte v tíme ako asistent trénera Livia Magoniho. Mohli by ste nám popísať vašu úlohu?

V podstate nie som úplne tréner. Dá sa povedať, že sa trénerstvu nerozumiem. Som vedený ako asistent trénera, avšak moja úloha je skôr technicko-podporná. Robím, čo potrebuje tím a Livio. Vybavujem okrem iného rôzne záležitosti, čo sa týka cestovania, leteniek či financií. Dbám na to, aby všetci mali všetkého dostatok. Hlavne sa starám o Peťu a som jej vždy nablízku.

Funguje taliansko-slovenský tím bez problémov?

Komunikujeme v angličtine. Nikdy však nenastali žiadne väčšie komplikácie. Od začiatku je všetko nastavené výborne. Livio pôsobí ako hlavný tréner a všetci sa riadime tým, čo povie. Máme dobrý systém. Každý zastáva svoju úlohu a nemusí nám nič vysvetľovať. Každý vie, čo má robiť. Pracujeme takpovediac automaticky, pretože sme vynikajúco zladení.

Dá sa zvládať príprava na všetky disciplíny?

Popravde, počas sezóny trénujeme prevažne len technické disciplíny a občas super-G. V priebehu leta sú to aj super-G a zjazd. Na rýchlostné disciplíny v podstate nemáme čas. Dá sa povedať, že sa na ne pripravujeme len pred samotnými pretekmi na rozjazdení a na meraných tréningoch. Určite to nejde na úkor slalomu alebo obrovského slalomu. Vždy sme ich uprednostňovali a Peťa sa v nich stále cíti najlepšie. Dokázala sa síce už dostať na pódium v super-G v Garmisch-Partenkirchene, ale potrebuje ešte získať v rýchlostných disciplínach väčšie sebavedomie. Musí to jednoducho viac jazdiť. Dievčatá, ktoré sa im venujú, tak majú oveľa viac natrénované.

Ako to máte v tomto ohľade so servisom lyží?

Máme dvoch servismanov. Je to náročné, avšak zvládajú to. Pomáha nám aj firma Rossignol, že nám ich tím testuje lyže. Materiál sa musí vyjazdiť a voskovať. V tomto nám veľmi pomáhajú, keďže nemáme čas na skúšanie lyží.

Zvykli ste si už na „bublinu“ v rámci súťaží?

Je to smutnejšie. Cítime sa ako na „Pohári Liptova“, alebo na nejakých žiackych pretekoch. Z druhej strany máme väčší pokoj, čo sa týka prípravy na preteky. Nemusíme absolvovať verejné žrebovanie večer pred súťažami. Určite však Peti chýbajú atmosféra a naši fanúšikovia, ktorí sú najlepší.

Petra mala začiatok sezóny vynikajúci, keď dominovala v slalome. Po zopár umiesteniach mimo pódia sa naladila na svetový šampionát druhou priečkou v super-G v Garmisch-Partenkirchene. Stále je aj líderka v „boji“ o veľký glóbus. Hodnotíte doterajší priebeh tohto ročníka pozitívne?

Začiatok bol skutočne vynikajúci. V Semmeringu zrušili druhé kolo. Potom nám možno miestami chýbal aj kúsok šťastia, ale bojujeme ďalej. Nevzdávame sa.

Momentálne vás čakajú majstrovstvá sveta v Cortine d´Ampezzo. Stanovili ste si ciele na tomto podujatí?

Zatiaľ sme to nastavili tak, že Peťa bude štartovať vo všetkých individuálnych disciplínach okrem zjazdu. Ešte sme sa nerozhodli, či pôjde aj tímovú súťaž. Skôr nie, ale je to otvorené. Rozhodneme sa až na mieste. Samozrejme, ideme tam s tými najvyššími cieľmi. Chceme bojovať o medaily. Uvidíme, ako sa Peťa bude cítiť. Záleží to na tom danom dni.

Preteky Svetového pohára sa uskutočnia o necelý mesiac aj v Jasnej. Tešíte sa v tíme už na tieto preteky?

Riešime to a chceme ísť do Jasnej aj trénovať pred pretekmi. Peťa sa teší, pretože bude konečne trošku doma. Všetci sme pozitívne naladení smerom k „sveťáku“ na domácej pôde.

Vytýčili ste si aj nejaké méty do budúcna, napríklad smerom k ZOH v Pekingu 2022 či k ďalším podujatiam?

Ako som povedal, o tom sa ešte prakticky vôbec nebavíme. Budeme však určite „bojovať“ o čo najlepšie výsledky. Peťa si bude uvedomovať, že nás čaká olympijská sezóna. V lete sa na to bude pripravovať. Samozrejme, predtým si ešte zanalyzujeme túto sezónu. Budeme sa snažiť vyvarovať útlmu v strede ročníka, ktorý sme mali teraz. Budeme chcieť zistiť, prečo sa to stalo. Takisto ako pri iných podujatiach pôjdeme do Pekingu s najvyššími ambíciami.

Vidíte budúcnosť slovenského zjazdového lyžovania pozitívne?

Záleží na tom, ako je nastavený systém v štáte. V minulosti peniaze nešli na správne miesta, čo stále pretrváva. Úprimne, nevidím budúcnosť slovenského lyžovania ružovo.

Ako by sa dala z vášho pohľadu situácia zlepšiť?

Myslím si, že by to mohlo ísť k lepšiemu s novým lyžiarskym zväzom. Pracujú tam kvalifikovaní ľudia, ktorí sa lyžovaniu rozumejú. Chcú ho zachrániť. Podľa môjho názoru je toto jediná cesta. Uplynulých desať rokov to neviedlo nikam a lyžovanie stagnuje. Nevychovali žiadne juniorky, čo sa týka systému. Ak by to bolo dobre nastavené, tak by za ten čas určite niekto súťažil aspoň v pretekoch Európskeho pohára. Je tam diera. Samozrejme, máme mladé dievčatá, ktoré však prišli vďaka súkromným projektom, napríklad Akadémii Veroniky Velez Zuzulovej. Nie je to zásluhou asociácie. Zopár deťom sa možno takto podarí za financie rodičov dostať sa medzi najlepších. Bohužiaľ, máme veľa talentov, ktoré nemajú na to prostriedky. V dôsledku toho skončia so športom.

Mali by ste odkaz pre nádejných športovcov?

Nikdy sa nevzdávaj! Pôsobím pri Peti deväť rokov. Prešiel som si s ňou prakticky všetkým od neuspokojivých výsledkov napríklad na ZOH v Pjongčangu až po tie najlepšie na majstrovstvách sveta. Zažili sme víťazstvá v pretekoch Svetového pohára. Určite sú najnáročnejšie začiatky. Vtedy sa treba „zaťať“ a ísť si za svojím cieľom.