Jeden z trojice trénerov Rebeky Jančovej Anton Boris: Najdôležitejšie sú optimizmus a pracovitosť
.jpg?itok=SAZxKUhW)
Anton Boris spolu so svojou životnou partnerkou Miriam Poprockou sa už 27 rokov venuje trénerstvu. Za ten čas dokázali vychovať viacero kvalitných pretekárok, z ktorých momentálne vyčnieva Rebeka Jančová. Na jej príprave sa podieľajú s Timotejom Zuzulom v Akadémii Veroniky Velez Zuzulovej. Stále ešte len 17-ročná talentovaná lyžiarka skončila na minuloročných zimných olympijských hrách mládeže (ZOHM) vo švajčiarskom Lausanne štvrtá v alpskej kombinácii a ôsma v super-G. Svoje zverenkyne by rád priviedol k medailám na vrcholných podujatiach. Viac o trénerskej kariére Antona Borisa i o dianí v slovenskom lyžovaní sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.
Anton Boris sa narodil 9. decembra 1970 v Nitre. K zjazdovému lyžovaniu sa dostal vďaka otcovi. V mladom veku začal s trénerstvom a odvtedy sa mu venuje so svojou životnou partnerkou Miriam Poprockou. Rukami im prešlo viacero lyžiarskych talentov. Na ZOH 2006 v Turíne spoločne viedli ich vtedajšiu zverenku Soňu Maculovú. Rebeku Jančovú priviedli k štvrtému miestu v alpskej kombinácii a k ôsmej priečke v super-G na ZOH mládeže v Lausanne 2020. Rovnako sa okrem iného podieľali aj na Rebekinom druhom a treťom mieste na neoficiálnom svetovom šampionáte žiakov Trofeo Topolino v Monte Bondone. Založil LK Levoča, ktorý spolupracuje s Akadémiou Veroniky Velez Zuzulovej. Boris trénersky pôsobí aj vo VŠC Dukla Banská Bystrica.
Ako ste sa dostali k zjazdovému lyžovaniu?
Priviedli ma k nemu moji rodičia. Pochádzam z dedinky Bučany pri Trnave. Môj otec mal ešte za socializmu na starosti rekreácie v Drôtovni Hlohovec a realizoval vtedy odborové zájazdy do Makova či do Malej Lučivnej. Ako malý chlapec som sa vďaka nemu naučil lyžovať. Keďže som zo západného Slovenska, chodievali sme aj na Bezovec.
Spomínate si celkove na vašu športovú kariéru v pozitívnom duchu?
Súťažil som za Drôtovňu Hlohovec a dostal som sa na úroveň majstrovstiev kraja. Vtedy boli súťaže na v rámci okresov, krajov, Slovenska a Česko-Slovenska. Vyrastal som v nelyžiarskej časti republiky. Vzhľadom na to som nemohol byť dostatočný počet dní na snehu. Žiadna veľká lyžiarska hviezda zo mňa nebola (úsmev). Na základe toho som sa chcel stať trénerom.
Začali ste s trénerskou činnosťou hneď v mladosti?
Keď som mal 21 rokov, tak som sa začal venovať trénerstvu. Na Kubínskej holi som sa stretol s Mirkou Poprockou, ktorá vtedy končila aktívnu kariéru. Ak sa nemýlim, stala sa aj majsterkou Slovenska. Súťažila taktiež na česko-slovenskej úrovni. Spolu sme začali a odvtedy sme už 27. sezónu pri tom.
Môžete nám priblížiť chronológiu vašej kariéry v pozícii trénera?
Presťahoval som sa následne na Kubínsku hoľu. Moje prvé pôsobisko bolo v Dolnom Kubíne a s Mirkou Poprockou sme začínali s ročníkmi 1982, 1983 a 1984. V tom čase ešte na Kubínskej holi nebolo technické zasnežovanie. Vzhľadom na to sme chodievali trénovať na Roháče. Odtiaľ sme sa trénersky presunuli do Krompách. Nasledoval angažmán v Banskej Bystrici na osemročnom športovom gymnáziu. Trénovali sme juniorské reprezentantky. Pred zimnými olympijskými hrami v Soči sme dva roky mali na starosti dievčatá v ruskej reprezentácii. Následne sme založili Lyžiarsky klub Levoča. Po ukončení kariéry Veroniky Velez Zuzulovej sa spojili naše cesty s Timotejom Zuzulom. Veronika s Timom si vybrali naše dievčatá a vniesli do tímu svoje bohaté skúsenosti z pretekov Svetového pohára. Spolu sa im venujeme v Akadémii Veroniky Velez Zuzulovej. Akadémia nechcela byť na základe nefungujúceho systému členom Slovenskej lyžiarskej asociácie, takže dievčatá patria pod LK Levoča. V našom lyžiarskom klube si veľmi vážime toto partnerstvo.
Inšpiroval vás v kariére niektorý z trénerov?
Formovali ma rôzni ľudia. Jeden z prvých bol Milan Beňačka, ktorý trénoval juniorskú majsterku sveta v obrovskom slalome Luciu Medzihradskú, medailistu z MSJ Adriána Bíreša, aj federálne reprezentácie – najprv mužskú, potom ženskú. Ako mladému koučovi mi odovzdal svoje skúsenosti. Uňho som absolvoval prvé trénerské kurzy. Milan mi veľmi pomohol. Následne by som rád spomenul Anteho Kosteliča, s ktorým som sa stretol na zjazdovkách v rakúskom Hintertuxe. Tam chodievala trénovať dlhé roky Veronika Velez Zuzulová ešte ako maličká aj s Janicou Kosteličovou. Hviezdna Chorvátka vyhrávala vtedy vo všetkých mládežníckych kategóriách. Víťazil aj jej brat Ivica Kostelič. Ich otec bol v podstate môj vzor. Rovnako ma inšpiroval Dieter Bartsch, ktorý trénoval nórsku zlatú generáciu. V nej boli Kjetil Andre Aamodt, Atle Skaardal, Lasse Kjus, Ole Christian Furuseth, Finn Christian Jagge a ďalší.
Dosiahli ste už viacero trénerských úspechov. Ktoré z nich si vážite najviac?
Rebeka Jančová skončila na druhom a treťom mieste na neoficiálnych majstrovstvách sveta žiakov Trofeo Topolino. Vlani obsadila štvrtú priečku v alpskej kombinácii na ZOHM v Lausanne. Viacero dievčat zaznamenalo skvelé výsledky na kvalitne obsadených pretekoch v Škofja Loke. Zatiaľ sa mi nepodarilo, aby sme mali zverenkyňu, ktorá sa dostala do top 30 na pretekoch Svetového pohára. Veľmi blízko tomu bola v slalome Soňa Maculová. Na pretekoch v Záhrebe v roku 2006 sa len o 14 stotín sekundy nedostala do druhého kola. Ak by vydržala ešte dva roky, tak by sa do elitnej tridsiatky pravdepodobne dostala.
Vytýčili ste si nejaké méty v rámci trénerskej kariéry?
Najvyšší cieľ je, aby dievčatá získavali medaily na majstrovstvách sveta juniorov, svetovom šampionáte či na zimných olympijských hrách. Takisto by sme boli radi, keby jazdili v pretekoch Svetového pohára na bodovaných priečkach. Uvidíme, čo sa podarí.
Spolu s Miriam Poprockou ste sa predstavili v úlohe trénerov na ZOH mládeže v Lausanne. Aké spomienky máte na tieto podujatie?
Sú naozaj pekné, keďže Rebeka zaznamenala veľmi dobré výsledky. Kúsok jej chýbal na zisk medaily. V Lausanne súťažila kompletná svetová špička v prvých dvoch juniorských ročníkoch. Zjazdovka bola veľmi dobre pripravená, aj preto sa to Rebeke podarilo. Povrch bol veľmi dobrý, takže sa na ňom jazdiť rýchlo a technicky správne. Staviteľom trate to vyšlo vynikajúco. Štartové číslo nezohrávalo významnú úlohu. Rebeka začala ôsmou priečkou v super-G, vďaka čomu mala výbornú východiskovú pozíciu do kombinačného slalomu. Naladenie na preteky a atmosféra počas súťaže boli dobré.
Čo pre vás znamená pojem olympijské hry?
Je to najviac, čo môžete v športe dosiahnuť. Stretnú sa tam všetci najlepší športovci na svete. Myslím si, že určite neexistuje väčšia hrdosť, ako keď športovec získa zlatú olympijskú medailu. Pre mňa ako pre trénera je to jedna z foriem motivácie. Odjakživa sa národy stretávali pri spoločných zápoleniach na antických olympijských hrách. Už gladiátori podávali fantastické výkony a pozeral sa na nich celý národ. Dodnes to tak v podstate ostalo. Nie je to len o tom, aby ste sa zúčastnili. Dosiahnuť na zlato sa dá len raz za štyri roky a je to niečo výnimočné.
Mohli by ste zhodnotiť spoluprácu s Rebekou Jančovou a s ďalšími talentovanými pretekárkami?
Dievčatá sú šikovné a majú motiváciu. Spolupracuje sa s nimi dobre. Som rád, že môžem byť ich tréner. Práca s nimi ma napĺňa. Boli by sme však radi, keby sme mali väčšiu finančnú podporu od štátu. Slovenská lyžiarska asociácia dostane 1,5 milióna eur na rok, ale my nedostaneme prakticky žiadnu podporu.
Má slovenské zjazdové lyžovanie podľa vás svetlú budúcnosť?
Tým, že vznikol Zväz slovenského lyžovania, by mohlo mať oveľa svetlejšiu budúcnosť ako doteraz. Za 27 rokov mojej trénerskej kariéry najskôr Slovenský lyžiarsky zväz a neskôr ani Slovenská lyžiarska asociácia nikdy neprideľovali reprezentantom financie, ktoré im prináležia. Nikdy. Nedá sa takto pokračovať. Profesionálnych trénerov sme za obdobie môjho trénerského pôsobenia nemali. Česi majú platených trénerov, kompletne uhradené ubytovanie, stravu a dopravu zo zväzu. My to nemáme, a okrem nás už len krajiny ako Ukrajina či Macedónsko. Je to veľká hanba, keď pritom máme úradujúcu majsterku sveta v obrovskom slalome. Veľmi si želám, aby Zväz slovenského lyžovania podporil pretekárov a trénerov.
Dala by z vášho pohľadu takýmto spôsobom situácia zlepšiť?
Áno, išlo by o výrazné zlepšenie. Nevidím problém, prečo by nemohli perspektívni reprezentanti dostávať 10 - 20-tisíc eur na sezónu od štátu. Rovnako to je pri tréneroch, ktorí ich vedú na ceste k vrcholovému lyžovaniu. Prečo musia byť platení len úradníci, ktorí dostávajú od 1000 do 1500 eur mesačne?! S pretekármi budú dosahovať výsledky tréneri. Keď zväz nepodporí pretekárov, tak ako chceme vychovať ďalšiu generáciu? Za peniaze rodičov to nie je možné. To, čo sa podarilo Timovi Zuzulovi s Veronikou a Igorovi Vlhovi s Peťou, sú výnimočné veci. Nemusia sa stať ďalších 50 rokov. Systém treba nastaviť určite lepšie. Je potrebné rozprávať sa s trénermi, rodičmi i pretekármi o tom, čo potrebujú. Treba sa zaujímať o celý proces. Nikoho z funkcionárov to nezaujíma. Za 27 rokov mojej praxe sa ma nikto nespýtal na zväze: Čo by ste potrebovali na to aby ste boli lepší? Čo by na to potrebovala Rebeka? Môže sa to zdať ako banalita, ale nikto o to neprejavil záujem. Nikto.
V čom naopak vidíte pozitíva v podmienkach, dajú sa nájsť?
Máme šikovných ľudí, ktorí nie sú o nič horší ako v inej krajine. Slováci sú pracovití a šikovní. Len ich treba podporiť.
Vaše zverenkyne v aktuálnom ročníku dosiahli na pretekoch vo Fínsku viacero kvalitných výsledkov. Panuje s úvodom sezóny spokojnosť?
Stále sú tam rezervy. Vo Fínsku sa nepredstavila celá špička, keďže viaceré juniorky štartovali na pretekoch Európskeho pohára. U nás sú tri mladé dievčatá Rebeka Jančová, Ella Hrbáňová a Sophia Polák, ktoré sa musia postupne prepracovať vyššie. Preto sme momentálne na cestách.
Čo vás čaká v najbližšom období?
Aktuálne budeme trénovať v Rakúsku. Následne budeme pokračovať sériou pretekov Európskeho pohára vo Francúzsku a v Rakúsku. Popritom absolvujeme štarty na pretekoch kategórie FIS v technických disciplínach.
Plánuje Rebeka Jančová štartovať na februárových majstrovstvách sveta v talianskej Cortine d´Ampezzo?
Pokiaľ preukáže výkonnosť a bude nominovaná Zväzom slovenského lyžovania, tak by mohla byť na štarte. Na svetovom šampionáte by sme ju mohli teoreticky vidieť v slalome a v obrovskom slalome. Určite však bude súťažiť na majstrovstvách sveta juniorov v bulharskom Bansku, ktoré sa uskutočnia v marci.
Mali by ste odkaz pre nádejných lyžiarov?
Aby boli optimistickí a pracovití. Práve od pracovitosti závisí ich výkonnosť. Treba veriť tomu, čo robia. Musia sa tomu venovať čo najprofesionálnejšie. Rovnako je dôležitá dôvera vo vlastné sily a spoločná práca. Mali by sa pozerať okolo seba, čo robia starší a lepší pretekári ako napríklad Peťa Vlhová. Treba tomu dávať celú hlavu a srdce.
