Kapitán daviscupového tímu Tibor Tóth: Tenisu sa musíte venovať celým srdcom

Kapitán daviscupového tímu Tibor Tóth pôsobil na olympijských hrách v Tokiu ako vedúci výpravy tenistov. K viacerým úspechom priviedol Karin Habšudovú, Dominika Hrbatého alebo Norberta Gombosa, s ktorým spolupracuje aktuálne. Nedávno sa pričinil o postup slovenských tenistov do súboja o finálový turnaj v Davis Cupe, ktorý naši reprezentanti odohrajú na jar budúceho roka. Viac o Tiborovi Tóthovi i o slovenskom tenise sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Tibor Tóth sa narodil 25. mája 1968 v Košiciach. K športu ho priviedol otec Tibor, ktorý hrával futbal na vrcholovej úrovni. V mladosti sa venoval okrem tenisu aj hádzanej a futbalu. Počas juniorskej kariéry konkuroval známemu českému tenistovi Petrovi Kordovi. Keď mal 25 rokov, v dôsledku zranenia ukončil aktívnu športovú kariéru. Trénersky viedol Karin Habšudovú či Dominika Hrbatého, ktorého priviedol do štvrťfinále Australian Open 2004. Momentálne trénuje Norberta Gombosa, ktorý je najvyššie postavený slovenský tenista. Tóth bol vedúci výpravy tenistov na OH v Tokiu. Aktuálne je zamestnaný v pozícii trénera v Národnom tenisovom centre a zastáva funkciu kapitána daviscupového tímu.

Ako ste sa dostali k športu?

Môj otec hrával futbal v česko-slovenskej lige vo farbách VSS Košice, takže od útleho detstva ma viedol k športu. K tenisu som sa dostal v rodných Košiciach. Zúčastnil som sa na výbere detí, z ktorého si ma vybrali do klubu.

Aké spomienky máte celkove na vašu športovú kariéru?

Do 18 rokov som pôsobil v Košiciach. Popritom som hral súťažne hádzanú a futbal. V česko-slovenskom rebríčku mladých hráčov do 18 rokov som skončil v tom čase druhý za Petrom Kordom. Prepracoval som sa do juniorskej reprezentácie a do vrcholového strediska. Na základe toho som sa presťahoval do Bratislavy. Odohral som na vrcholovej úrovni viacero turnajov, avšak v tom čase nebolo jednoduché hrávať v zahraničí. Keď som mal 25 rokov, pre problémy s lakťami som ukončil aktívnu kariéru.

Vtedy ste sa rozhodli, že začnete s trénerstvom?

Najskôr ma to obmedzovalo aj pri trénerskej činnosti, no postupne som si dal toto zranenie do poriadku. Viacmenej som plynule prešiel k trénerstvu. Nad ničím iným som ani neuvažoval. Hneď som dostal ponuku, takže nebol problém venovať sa tenisu naďalej.

Inšpirujete sa od niektorého z trénerov?

Najviac som sa snažil čerpať poznatky od trénerov, ktorí ma viedli. Najväčšou inšpiráciou bol môj mládežnícky tréner z Košíc Imrich Kmetz, od ktorého som sa naučil pravdepodobne najviac.

Ktoré trénerské úspechy si vážite najviac?

Spolupracoval som s rôznymi typmi hráčov, takže je náročné vyzdvihnúť niektorý z výsledkov. Ku každému som musel pristupovať trochu inak, pretože boli špecifickí po osobnostnej i hernej stránke. Pri vrcholovom tenise som začínal s Karin Habšudovou. Následne som prevzal Dominika Hrbatého, ktorý sa už nachádzal v top 20 na svete. V porovnaní s tým je rozdiel dostať hráčov do najlepšej stovky, čo sa mi podarilo pri spolupráci s Iľjom Marčenkom, Sergejom Stachovským alebo teraz s Norbertom Gombosom. Doteraz vždy sa mi podarilo splniť so zverencami stanovené ciele.

Čo by ste chceli dosiahnuť v trénerskej kariére?

Momentálne ma motivuje úspech v Davis Cupe. To vnímam v tomto momente ako najväčšiu výzvu. Bol by som veľmi rád, ak by sme sa prebojovali na finálový turnaj. Čo sa týka spolupráce s Norbertom Gombosom, tak by som chcel, aby sa dostal naspäť do elitnej svetovej stovky. Osobne by ma potešilo, ak by to dotiahol až do najlepšej päťdesiatky.

Na olympijských hrách v Tokiu ste pôsobili ako vedúci výpravy tenistov. Zanechal vo vás tento športový sviatok hlbokú stopu?

V každom prípade zúčastniť sa na olympijských hrách je sen každého hráča alebo trénera. Škoda, že to bolo za podmienok, ktoré ovplyvnila pandémia nového koronavírusu. Napriek opatreniam som si však odniesol skvelé zážitky. Určite je to najviac.

Znamená pre vás viac zlato z olympijských hier alebo titul na grandslamovom turnaji?

Rozprával som sa aj s olympijskou víťazkou Belindou Benčičovou o tom, či je viac zlato z OH alebo grandslamový titul. Porovnáva sa to náročne. Olympijské hry sú z môjho pohľadu možno o niečo viac, pretože sa konajú len raz za štyri roky. Tenis je špecifický v tom, že tenisti môžu hrať prakticky každý týždeň na nejakom turnaji, ktorý môžu vyhrať. Šancu štartovať pod piatimi kruhmi má hráč možno dva-trikrát v kariére. Práve z dôvodu periodicity som presvedčený, že olympijské zlato môže byť ešte viac cenné.

Aktuálne ste kapitán slovenského daviscupového tímu. Spolupracuje sa vám s hráčmi, realizačným tímom či s vedením bez komplikácií?

Podarilo sa nám utvoriť najsilnejší tím, ktorý mohol nastúpiť. Vládla veľmi dobrá atmosféra. Každý mal odhodlanie zvíťaziť. Do tímu sa vrátil Filip Polášek, ktorý predtým avizoval ukončenie reprezentačnej kariéry. Hodnotím to veľmi kladne. Realizačný tím som sa snažil zložiť tak, aby bol čo najkvalitnejší. Myslím si, že sa nám v uplynulom období podarilo všetko podľa predstáv.

Vidíte budúcnosť slovenského tenisu vo svetlých farbách?

Vždy sa snažím vidieť veci pozitívne. Ak sa o to nesnažíte, tak len náročne dokážete uspieť. V každom prípade trošku nám ubúda talentovaných tenistov v porovnaní s minulosťou. Je náročné predpovedať, čo sa udeje. Máme však generáciu šikovných mladých hráčov ako Alex Molčan alebo Lukáš Klein, ktorí podľa mňa v nadchádzajúcom období „poskočia“ v rebríčku. Mohli by podávať dobré výkony v Davis Cupe, alebo sa môžu dostať aj na olympijské hry, čo sa Lukášovi už podarilo. Uvidíme, ako to bude s ich nástupcami v ďalších rokoch.

V čom sú z vášho pohľadu pozitíva v podmienkach pre „biely šport“ na Slovenskku?

V porovnaní s inými krajinami majú naši hráči veľmi dobré podmienky. Myslím si, že Slovenský tenisový zväz funguje na slovenské pomery nadštandardne. Takisto Národné tenisové centrum považujem za veľmi dobrý projekt, ktorý vychováva hráčov.

Naopak, na čom by sa dalo popracovať?

Miestami vidím problém v profesionalite klubov, ktoré vychovávajú mladých hráčov. Treba zlepšiť spoluprácu s nimi, no to je na dlhšiu debatu. Je podstatné, aby sme mali väčší výber mladých tenistov.

Na olympijských hrách sa predstavili Norbert Gombos, Lukáš Klein a Filip Polášek. Ako hodnotíte výsledky, ktoré naši tenisti dosiahli v Tokiu?

Mrzí ma, že Lukáš Klein alebo Norbert Gombos vo dvojhre tesne prehrali svoje zápasyHrali dobre, no nevyšlo to. Najviac ma však trápila štvorhra, v ktorej som videl veľkú šancu aj na zisk medaily. Filip Polášek a Lukáš Klein smoliarsky podľahli americkej dvojici. Myslím si, že pri lepšej konštelácii sa dalo zvíťaziť vo viacerých zápasoch.

V Davis Cupe sa nášmu tímu podarilo postúpiť z duelu I. svetovej skupiny do súboja o budúcoročné finále. Ste spokojný s predvedenými výkonmi?

S počínaním v Davis Cupe som veľmi spokojný, pretože sme sa v súboji s Čiľanmi dobre zhostili náročnej úlohy. Hrali sme doma na tvrdom povrchu. Naši hráči podali skvelé výkony. Noro Gombos „zmietol z kurtu“ sedemnásteho hráča sveta Garína. Takisto deblisti Igor Zelenay s Filipom Poláškom ukázali svoju kvalitu, keď opäť dokázali byť spolu úspešní v Davis Cupe.

Ako osobný tréner vediete našu aktuálnu mužskú tenisovú jednotku Norberta Gombosa. Ako vnímate jeho počínanie v prebiehajúcej sezóne?

Noro Gombos zažil trošku náročnejší úvod sezóny, pretože mal prasknutý prst na ruke. Musel nosiť dlahu. Následne trpel ochorením COVID-19, ktorým som si prešiel aj ja. Mal som ťažší priebeh, z čoho som sa dostával dva-tri mesiace. Po týchto peripetiách sa počas antukovej sezóny rozohral a dokázal zvíťaziť nad viacerými kvalitnými hráčmi. Som rád, že sa „nakopol“ aj v Davis Cupe. Teraz sme sa vrátili z challengerového turnaja vo francúzskom Muillerone, kde hral finále. Ešte by potreboval do konca roka nejaký dobrý výsledok, aby sa udržal okolo stého miesta. Verím, že nasledujúca sezóna už bude bez komplikácií.

Čo vás čaká v najbližšom období?

S Norom Gombosom nás v závere roka čaká ešte zopár turnajov. Bude sa hrať v halách. Najbližšie sa predstaví v kvalifikácii turnaja v Antverpách. Následne by mal bojovať o postup z kvalifikačných zápasov do hlavnej súťaže na podujatí vo Viedni. Potom bude štartovať na domácej pôde v Bratislave. Uvidíme, ako sa to bude odvíjať v ďalšom období. Osemnásteho decembra je už v kalendári kvalifikácia na Australian Open v Abú Zabí. Finále kvalifikačného turnaja sa uskutoční na Štedrý večer. Ak uspejete, tak sa hneď musíte presunúť do Austrálie. Vnímam to ako psychicky náročné.

Mali by ste odkaz pre nádejných tenistov?

Keď sa niekto chce venovať tenisu, tak musí mať pre tento šport vášeň. Musíte sa tomu venovať celým srdcom a musí vás to baviť. Bez toho to nejde.